James zložil svoj kufor v izbe. Začal vybaľovať veci bez kúziel. Niektoré veci robil rád na muklovský spôsob. Otec mu vždy vysvetľoval, že to nie je až také ťažké. Vyhádzal na jednu kôpky veci, ktoré potom odniesol do koša na pranie a ostatné, ktoré boli nepoužité nechal v kufri, aby si ich zobral potom späť do Rokfortu. Učebnice nechal na stolíku, možno si úlohy urobí počas Vianoc a možno až potom neskôr, tesne pred novým rokom.
„James!" Jeho mama vošla do izby a usmiala sa na neho. „Vyložil si si veci?"
„Jasné," prikývol.
„Blbá otázka, ty si vždy všetko vyložíš sám," usmiala sa na neho. „Idem naháňať Lily."
„Kedy príde oco?" spýtal sa jej James.
„Neviem, zlatko, ale hádam že za hodinku, dúfam," žmurkla na neho.
„Mám niečo s metlou, chcel som, aby sa mi na to pozrel," odvetil jej James. „Alebo sa pozrieš potom ty, keby neprišiel?"
„Príde," povedala mu Ginny, „ale môžeme sa na to pozrieť spoločne, áno?"
„Dobre, díky, mami," usmial sa na ňu James.
„Nezabudni vybrať oblek zo skrine a košeľu, nech ich nemáš pokrčené," pripomenula mu Ginny. „Čo je pravda na tom, že ideš na ples s Andromedou?"
„Celé pravda," odvetil jej James.
„Tak to sa teším," usmiala sa na neho.
„Drom a ja sme teraz kamaráti, vieš," vysvetľoval jej James a trocha sa zapýril, bolo mu čudné sa o tom rozprávať s mamou, ale zase jeho mama tieto veci chápala. Aj tak sa o tom chcel porozprávať skorej s otcom.
„Super," prikývla Ginny. „Objednám pre ňu nejakú peknú ružičku, dobre?"
„Ďakujem, mami," usmial sa na ňu James. „Ružovú."
„Samozrejme," prikývla a potom odišla do izby Lily, aby ju nahnala vybaliť si veci, lebo Lily sa nikdy nechcelo. Nakoniec aj tak vždy musela, ale trvalo to minimálne pol hodinu, čo Ginny na ňu kričala.
James sa rozhodol ísť radšej trocha von, prejsť sa po okolí, aby to nemusel počúvať. Aj tak potreboval ešte zohnať nejaké vianočné darčeky, ktoré nestihol.
***
„Oco," James sa priplížil do kuchyne, kde si jeho otec Harry robil práve čierny čaj.
„Pozriem sa na tu metlu tak za pol hodinku, dobre, James?" postrapatil mu otec vlasy a usmial sa na neho.
„Nejde o metlu," riekol James. „Ide o Drom, o Andromedu."
„Čo je s Andy?"
„Nič, len ideme spolu na ten ples," prezradil mu James.
„Vážne? To je skvelé, James," usmial sa na neho otec. James predpokladal, že to prekvapenie iba hrá, lebo všetci poznali Ginny a vedeli, že tá by nikdy neudržala žiadne tajomstvo a určite, keď to vedela ona, tak to vedel aj Harry. Bol mu však vďačný, že sa tváril prekvapene a on to mohol niekomu povedať celé od začiatku.
„Áno, vieš, potom čo sme riešili Fénixov Rád, som sa jej spýtal, či by som nešla tento rok, keďže je to náš posledný rok a ona súhlasila. Dokonca sme sa nedávno dohodli, že skúsime byť kamaráti. Kvôli bábätku Dominique a Franka, lebo budeme krstní rodičia. Zatiaľ je to super, dokonca mi pomáha aj s úlohami a tak."
„Tak to sa teším, James, viem, ako máš Andromedu rád," usmial sa na neho otec.
„Oci, ale proste, ty vieš, že ju mám viac než rád, však?"
„Je mi to jasné."
„Tak čo mám urobiť, aby mala rada aj ona mňa? Spýtal by som sa Teddyho, ale ten má teraz Fairy a už nemá na mňa toľko času, čo mu nevyčítam, je to pochopiteľne, tak ma napadlo, že by si mi mohol poradiť ty, však?"
„Vieš, James, ja veľa skúsenosti s dievčatami nemám," priznal sa mu Harry. „Okrem tvojej mamy sa mi páčila v treťom ročníku iba jedna a v piatom sme boli na jednom rande a bola to katastrofa."
„Prečo?"
„Pretože v ten deň sme boli v Rokville a ja som sa poobede mal stretnúť s Hermionou a ona si myslela, že sa mi Hermiona páči a pritom to bolo iba stretnutie, nič viac. Potom sme už viac na rande neboli. V šiestom ročníku som nejako nezistil, konečne, že sa mi páči tvoja mama."
„A potom?"
„Veď to poznáš, James, tvoja mama to tak rada rozpráva," usmial sa Harry, „chodila s inými, aby zabudla na lásku ku mne a keď som sa ja zaľúbil do nej konečne, tak bola zadaná. Čiže áno, žiaril som vtedy. A potom nejako bola zase nezadaná. Dali sme sa dokopy. Prišla vojna a ja som nechcel ohroziť jej život. Rozišli sme sa a potom keď vojna skončila, tak som pochopil, že milujem iba tvoju mamu. Neskôr sme sa vzali a narodil si sa ty a potom tvoji súrodenci. Vieš, James, pravda je, že nie som nejaký odborník na ženy."
„Asi to mám po tebe, však?" spýtal sa ho James, na čo sa Harry rozosmial a postrapatil mu vlasy.
„Mám iba jednu radu," usmial sa na neho otec, „buď sám sebou. To je to najlepšie, čo môžeš urobiť."
„Ďakujem, oci," opätoval mu James úsmev.
„Dones tú metlu, pozrieme sa na to," žmurkol na neho Harry. James nadšene prikývol a vybehol hore do svojej izby po metlu a tiež aj pre sadu na jej úpravu.
***
Ráno na Vianoce sa Andromeda zobudila veľmi skoro, ako vždy v tento deň. Zbehla dole do obývačky a zamračila sa, keď zistila, že Teddy ju zase predbehol a bol dole skorej. Tento raz však okolo neho neboli rozbalené darčeky. Práve jeden dával pod stromček. Keď ju zbadal, usmial sa. „Večne druhá."
„Trhni si!" okríkla ho okamžite. „Vieš o tom, že by si sa mal správať dospelejšie, keď si už otec."
„Správam sa, však som došiel sem dať darček pre Fairy," usmial sa na ňu. „Mám ich veľa pre ňu. Nejako som nemohol nenakupovať, keď som videl toľko hračiek a oblečenia pre dievčatká."
„Ty si ale zodpovedný otec," usmiala sa na neho Andromeda. „Čo máš pre mňa?"
„Zaslúžiš si niečo?" spýtal sa jej.
Andromeda na neho cmukla a potom sa k nemu pritúlila. „No tak veľký brat, čo máš pre mňa?"
„Samé super veci," pobozkal ju na líce. „Čo máš ty pre mňa?"
„Pre teba? Nič. Ja som tento rok kupovala darčeky iba Fairy a keďže je Fairy tvoja, tak akoby boli pre teba," uškrnula sa na neho.
„Máš recht, Drom," pohladil ju po ružových vlasoch. „Ľúbim ťa."
„Je to škoda, že som prestala byť najdôležitejšie dievča v tvojom živote," povedala Andromeda a pozrela sa mu do očí. „Máš Fairy, potom Vic, potom je mama, potom som až ja."
„Si pre mňa rovnako dôležitá, ako si vždy bola, Andy," usmial sa na ňu. „Vieš, že by som pre teba urobil prvé aj posledné. Vieš to, však?"
„Jasné, že viem," prikývla a pobozkala ho na líce. „Aj ja ťa ľúbim, Teddy."
„Už ste hore?" V obývačke sa zjavila babička Andromeda. Na sebe mala ružový župan a vo vlasoch natáčky. Na oboch sa usmiala a oni prikývli. „Idem vám urobiť kakao a raňajky."
„Ďakujeme, babi," poďakovala sa jej Andromeda. „Deduško ešte spí?"
„Áno, hádam ho vôňa kakaa preberie," sprisahanecky na ňu žmurkla babička a potom zmizla v kuchyni.
Andromeda sa pozrela pod stromček a zbadala tam naozaj veľa darčekov pre ňu. Niektoré presne vedela, čo sú, lebo mama ju upozornila, že šaty a doplnky na ples budú jedny z darčekov na Vianoce. Bolo tam však aj pár balíčkov, o ktorých vôbec netušila, čo by mohli byť a od koho by mohli byť. Túžobne na ne hľadela, lebo sa na darčeky vždy tešila, snáď ako každé dieťa, aj keď ona už dávno bola mladá slečna. Chcela však počkať na zvyšok svojej rodiny, aby videla ich radostné tváre, keď budú odbaľovať darčeky od nej a aby oni videli, že aj ona má radosť z darčekov od nich. Ešte nikdy na Vianoce nedostala niečo, čo by sa jej nebolo páčilo. Celá jej rodina ju naozaj dokonalo poznala.
Vôňa ranného kakaa dostala do obývačky aj deduška Teda a o chvíľku sa objavila aj Victoire s malou usmievavou Fairy, ktorá radostne hľadela na vianočný stromček. Páčili sa jej svetielka, ktoré sa na ňom ligotali. Chcela ich chytiť, dotknúť sa ich a potom sa smiala, keď začali blikať. Všetci ju sledovali a usmievali sa.
„Čo dostane naša Fairinka k Vianociam, čo?" vzala si ju Andromeda na ruky, aby sa s ňou mohla maznať.
O chvíľku došli do obývačky aj jej rodičia a všetci si posadali k vianočnému stromčeku.
„Drom, rozdávaj darčeky," hodil po nej Teddy jeden z darčekov.
„To je tvoja parketa," uškrnula sa na neho.
„Ale ja som už zodpovedný otec, teraz je rad na tebe," žmurkol na ňu.
„Nuž dobre," prikývla Andromeda, podala Fairy späť Victoire a začala rozdávať členom svojej rodiny ich darčeky. Istá nemalá kôpka sa jej hromadila pred nohami a keď boli všetky darčeky pri tých, ktorým patrili, pustili sa do rozbaľovania.
Andromeda okrem nového oblečenia, dostala aj nejaké knihy, či už čarodejnícke, alebo aj muklovskú literatúru. Veľmi rada čítala romantické príbehy a okrem toho si nevedela predstaviť, že by na Vianoce nedostala nejakú knihu, s ktorou by si mohla zaliesť do perín a čítať si celé hodiny. Podľa titulov vedela, že ich isto vyberala babička Andromeda, ktorá rovnako rada čítala. Od rodičov dostala aj ďalšie krásne zlaté náušnice, novú šperkovnicu a hraciu skrinku, ktorá hrala rozkošnú melódiu, ale Fairy sa rozplakala, keď ju počula, tak ju Andromeda radšej zatvorila. Od Victoire voňavku, ktorú nedávno obzerala v obchode a od Teddyho plný balíček žartíkov z obchodu uja Georga. Ostatné darčeky boli od jej kamarátok. Alice jej poslala špeciálny výtlačok Sršňa, ktorý bol o ich kamarátstve. Na titulnej strane boli ony štyri a celé číslo bolo venované článkom a fotografiám ich partie za celý život, čo sa poznali. Bolo to neskutočne krásne vymyslené a Andromeda mala chuť Alice okamžite objať, ale na to si ešte musela pár hodín počkať. Dominique jej venovala veľa sladkostí, lak na nechty a ružový rúž. Od Lavender dostala zarámovanú fotografiu ich partie a ďalšie sladkosti, ktoré bude jesť určite až do konca školského roka.
Posledný nerozbalený darček bol celkom veľký, bol zabalený všelijako, akoby ho balil niekto, komu to skoro vôbec nejde. Otvorila ho a vypadla z neho najprv kartička.
„Veselé Vianoce, Drom, teším sa na ples. S láskou, James Sirius Potter."
Andromeda skúmavo hľadela na balíček a uvažovala, či si pre ňu James nepripravil nejaký žart. Pred pár rokmi na Vianoce jej poslal niečo z obchodu uja Georga. Otvorila vtedy balíček a do tváre jej vybuchlo niečo zelené a smradľavé. Vtedy, keby Potter stál pri nej, asi by ho zabila na mieste. Inokedy boli jeho darčeky väčšinou sladkosti, alebo vlastnoručne vyrobené pozvánky na rande, kartičky s miestami, kde by sa rande malo konať a podobne hlúposti, ktoré jej však bolo ľúto vyhodiť, tak ich odkladala do krabičky, ktorú mala pod posteľou.
Neváhala dlho a otvorila darček od Jamesa. Prekvapivo na ňu nevybuchla žiadna tekutina, ani iná vylomenina a nebolo tam ani pozvanie na rande. Vo vnútri bol ružový srdiečkový vankúšik, ktorý voňal po levanduliach. Prekvapene hľadela na tento naozaj krásny darček a nerozumela tomu, ako niečo také milé a nevinné mohlo Jamesa napadnúť.
„Od koho to je?" spýtala sa jej Victoire, ktorá sedela kúsok od nej a na ruke sa jej ligotal nový náramok od Teddyho.
„Od Jamesa," odvetila jej Andromeda a stále bola šokovaná.
„Na tom vankúšiku sa isto bude pohodlne spať, vyzerá byť mäkučký," usmiala sa Victoire a hľadela na Teddyho, ktorý práve položil Fairy na hlavu plastovú korunku pre princezné.
Andromeda prikývla, hoci to Victoire nevidela, lebo mala oči iba pre svojho manžela a svoju maličkú dcérku. Ale Andromeda jej to vôbec nezazlievala. Rozhliadla sa po obývačke a musela sa usmiať, keď videla svoju rodinu pokope a spokojnú. Otec zapínal mame na krk novú retiazku a ona si pritom prezerala veľkú obrazovú knihu o obranných kúzlach. Babička a deduško sedeli na sedačke a babička už bola naplno ponorená do knihy o pečení koláčikov a deduško do svojej novej knihy o metlobale. Teddy sa maznal s Fairy a Victoire vybaľovala ďalšie darčeky.
Ďalšie Vianoce dopadli na výbornú.
***
Okolo obeda sa zastavali krstní rodičia Andromedy – Kingsley Shacklebolt a jeho manželka Veronica. „Krásne Vianoce," objímala najprv dlho Andromedu a potom aj svoju najlepšiu priateľku Nymphadoru.
Andromeda od nich dostala krásne luxusné brko, aby sa jej darilo pri skúškach na MLOKy a nejaké tie galeóny, aby si sama vybrala niečo, čo sa jej bude páčiť. Kingsley a Remus preberali pár pracovných záležitostí, na čo im babička Andromeda pohrozila varechou, že keď bude počuť ešte jedno slovo o práci, tak obaja nedostanú nič na obed a ešte aj varechou dostanú. Obaja muži sa usmiali a začali sa rozprávať o niečom inom, pretože babičku Andromedu si nikto pohnevať nechcel.
Neskôr popoludní sa ich cesty rozdelili. Kingsley a Veronica pokračovali ďalej k Veronicinej rodine. Babička a deduško sa chystali na návštevu k sestre Andromedy, k Narcisse Malfoyovej a jej manželovi Luciusovi. Andromeda im odkázala, aby pozdravili Scorpiusa, ich vnuka. A oni všetci ostatní sa pobrali do Brlohu, aby sa pridali k Weasleyovcom a Potterovcom, ktorí boli pre nich ako rodina.
Len čo dorazili, Fairy sa stala terčom všetkých. Každý sa musel zvítať s malou bábikou, až pokiaľ si ju teta Fleur nezobrala do náručia a nikomu ju nechcela dať, dokonca ani ujovi Billovi. Vrčala na neho, keď jej ju chcel zobrať z náručia. Victoire sa na tom dobre bavila a zvítala sa so súrodencami. Dominique jedla koláčiky a sťažovala sa na svoju váhu, na čo ju Victoire upokojila, že má dobrý metabolizmus a čoskoro po pôrode bude zase chudá. Loise na obe sestry hľadeli troška skúpo, ale keď si rozbalil darčeky od Victoire a Teddyho, vyzeral spokojnejšie.
Ostatní sa buď hrali nejaké hry, lebo sa vonku guľovali, keďže v noci napadol zase nový sneh. Dospelí sa zhovárali o všetkom možnom a Andromede sa konečne podarilo nájsť Jamesa, ktorý vonku staval s Lily snehuliaka.
„Ahojte," usmiala sa na oboch. „Veselé Vianoce. Čo darčeky?"
„Super!" vykríkla Lily. „Dostala som novú metlu, Drom. Hurikán je neskutočný."
„Wow, paráda, to je super, Lily, teraz isto vyhráme ten metlobalový pohár," usmiala sa na ňu Andromeda. „Aj ty si dostal metlu James?"
„Áno a Albus tiež," usmial sa na ňu James. „Budeme vážne neporaziteľné družstvo."
„Pozerala som si ju v letáku, čo Teddy doniesol, vyzerá to fakt na špicový model," prikývla Andromeda a to hovoriť nemala, lebo súrodenci Potteroví sa začali prebiehať v tom, aby jej povedali, čo všetko je na Hurikáne také úžasné. Trvalo to skoro dvadsať minút a Andromeda vedela o tej metle všetko. Nechcela ich prerušovať, lebo obaja vyzerali byť z toho takí nadšení a Lily až horeli líca.
„Idem troška za Rose, asi si s ňou zahrám ten šach. Merlin, asi mám vianočnú náladu, keď sa idem dobrovoľne hrať s Rose," zasmiala sa a potom odišla späť do domu.
James sa pozrel na snehuliaka, ktorý bol troška krivý, ale inak sa im celkom vydaril.
„Čo tvoje darčeky?"
„Skvelé, ako vždy. Dostala som šaty, oblečenie, šperky, knihy, proste veci, ktoré fakt zbožňujem," vravela mu Andromeda. „Ozaj, James, ten vankúšik je naozaj krásny."
„Som rád, že sa ti páči," James jej venoval úsmev. „Bola si prekvapená, však?"
„Úplne," zasmiala sa. „Nečakala som, že mi dáš niečo také pekné. Väčšinou mi dávaš pozvánky na rande."
„Minule som ti dal pergamen s 30 tipmi ako zbaliť Jamesa Pottera," pripomenul jej, „doteraz si nepoužila ani jeden."
Andromeda sa zasmiala. Pamätala si, ako si to minulý rok čítala a celkom dobre sa na tom bavila s Teddym, ktorý povedal, že James používa dokonca už aj jeho praktiky, ako zbaliť dievča. Dlho do noci si to čítali a zabávali sa na tom. Čiže tento darček považovala za naozaj vtipný. „No, nejako som pozabudla. Zrejme si to budem musieť znova prečítať."
„Čože? Ty to ešte máš? Čítala si to?"
„Jasné, že to mám. Mám všetky hlúposti, ktoré si mi kedy dal na Vianoce a narodeniny. Okrem tej lepkavej zelenej gebuziny, z tej nemám ani len vzorku," vravela rýchlo a sledovala, ako James na ňu šokovane hľadí. „Nemohla by som to vyhodiť, sú to predsa darčeky."
„Aha, tak to ma teší, Drom," spamätal sa a prikývol. „Prečítaj si to, možno niečo využiješ na vianočnom plese."
„Možno," žmurkla na neho. „Je mi zima, pôjdeme dnu?"
„Jasné," prikývol, objal ju okolo ramien a viedol ju dnu. Dorazili aj Longbottomovci. Dominique pobozkala Franka a potom sa dievčatá vrhli na Alice za ten úžasný darčeky. Tá bola celá šťastná, že sa im jej darček tak páčil.
„Mama mi s tým pomáhala," priznala sa Alice. „Som rada, že sa vám páči."
„Je to neskutočné," vravela Dominique a chytila Franka za ruku. „Keď sa narodí bábo, urobíš taký špeciál aj pre neho?"
„Jasné, budeme zaznamenávať každý jeden okamih a potom urobíme poriadne hrubý špeciál, ktorý mu darujeme k osemnástke," zasmiala sa Alice. „Veselé Vianoce, všetkým!"
„Už sa teším zajtra na ples," pobozkal Frank Dominique na čelo.
„Budem tam ako jediná veľryba," posťažovala sa.
„Si krásna, Dominique," usmial sa na ňu.
„Klameš, ale ďakujem," zasmiala sa.
„Ako sa máte, Andy? James?"
„Super, tiež sme preberali ples a darčeky," povedal James. „Drom si pred plesom chce naštudovať 30 tipov ako zbaliť Jamesa Pottera."
„Haha," drgla do neho Andromeda a všetci vybuchli smiechom.
„Pamätám si, keď sme to spisovali," smial sa Fred. „Strašne sme sa na tom bavili. Ty to ešte máš, Andy? Dones to zajtra na ples, nech umrieme od smiechu."
„Nedonesiem, je to moje," uškrnula sa na neho Andromeda.
„Deti, večera je na stole," zavolala na nich babička Molly. Všetci sa rozbehli do jedálne, ktorú museli kúzlom zväčšiť, aby sa celá veľká rodina zmestila za stôl. Všetci pekne spolu.
Pozn. autorky:
Vianoce v apríli, to je také super :D:D:D haha, tak dúfam, že ste si ich troška užili (vonku to aj tak vyzerá otrasne, čo si budeme hovoriť). Teším sa na Vaše názory k tejto kapitole <3 som totálne k.o. lebo mám za sebou jarné upratovanie bytu a hlavne skrine, ach :D, ale v podstate super náladu, lebo o pár mesiacov sa nám narodí synovec, alebo neterinka :)