That girl is mine [HP Fanfiction]

28. Môj brat hrdina

O tri dni pustili Dominique z Nemocničného krídla. Prišla sa rozlúčiť so svojimi kamarátkami a aj sesternicami a bratrancami, lebo odchádzala do Lastúrového domčeka svojich rodičov, aby jej pomohli starať sa o Venetiu. Frank ju mohol každý deň po vyučovaní navštevovať až do konca školského roka. A cez víkendy mohol ostať celý čas pri nej a svojej dcérke.

„Budete mi chýbať," vravela Dominique svojim kamarátkam.

„Prídeš nás cez víkendy pozrieť do Rokvillu. Okrem toho už len tri mesiace a aj my skončíme školu," objala ju Andromeda.

„Aj my ťa prídeme pozrieť. A aj moju neterinku," objala ju Alice.

„Posielaj nám každý deň fotografie, Domi, áno," do tretice ju objala aj Lavender.

Dominique prikývla a potom sa vrátili do klubovne, kde Frank sedel v kresle, v náručí mu spala Venetia a okolo neho boli jeho traja priatelia. Vyzeralo to naozaj vtipne a komicky. Ale chlapci si zrejme neuvedomovali, koľko emócií a lásky v nich môže vyvolať drobný plod lásky Dominique a Franka.

„Už budem musieť ísť," Dominique podišla k Frankovi.

„Ešte nie," žiadal ju a kolísal Venetiu vo svojom náručí. „Nechcem, aby si odišla aj s malou."

„Zajtra za nami prídeš," sadla si Dominique na operadlo kresla. „To zvládneš, Frank." Pohladila ho po vlasoch a upravila ružovú dečku, v ktorej bola Venetia.

„Čo ak sa vám niečo stane? Kto na vás dá pozor?"

„Budú so mnou naši a aj tvoja mama príde," usmial sa na neho Dominique a pobozkala ho nežne na pery. „Všetko bude fajn. Zajtra za nami prídeš."

„Ach," Frank bol vážne nešťastný. Pobozkal dcérku na čelo a potom ju podal Dominique. „Dávajte si pozor, sľúb mi to, Domi!"

„Sľubujem ti to, Frank," prikývla a usmiala sa. „Ľúbime ťa, áno?"

„Aj ja vás, ani nevieš ako," Frank ju silno objal a znova pobozkal dcérku na čelo. „Idem vás odprevadiť."

A potom všetci traja odišli. James a Fred si trocha uťahovali z Franka, keď odišli, na čo ich schladil pohľad Alice.

„Neviem si predstaviť, že tu Dominique tri mesiace s nami nebude," povzdychla si Andromeda. „Viem, že ju budem vydať, ale predsa len, je to také čudné."

„Je," prikývla Alice. „Nuž ver mi, Andy, tieto tri mesiace nám ubehnú ako voda, pretože sa blížia MLOKy. Čas bude bežať tak, že sa ani nenazdáme."

„Veru."

„Poďme do knižnice, potrebujem odtiaľ niečo na domácu z Veštenia," požiadala Alice svoje dve priateľky.

„Nechápem, prečo stále na ten predmet chodíš," povedala Andromeda, ale prikývla na jeho požiadavku.

„Lebo ma to baví," žmurkla na ňu Alice. „Hoci radšej mám hodiny s Firenzem ako s Trelawneyovou," dodala.

***

Marec veľmi rýchlo vystriedal apríl. Alice stresovala, že nič nestíha a pridal sa k nej aj Fred. Na to im James povedal, že by mali viac času tráviť s knihami a nie jeden z druhým. Fred po ňom hodil učebnicu Elixírov a presne ho trafil do hlavy.

Andromeda sa zdržala v knižnici a ponáhľala sa ešte na neskoršiu večeru, aj keď vedela, že už je vážne veľmi neskoro. Vo Veľkej sieni bolo okrem nej ešte asi tak päť študentov. A za profesorským stolom sedel Simon Wood. Ona cítila jeho pohľad, ale neodvážila sa pozrieť sa jeho smerom. Snažila sa svoju porciu večere zjesť čo najskôr, aby sa mohla vytratiť a ísť si ešte prejsť poznámky z Herbológie.