That girl is mine [HP Fanfiction]

41. Profesorka Lupinová sa zbláznila

Andromeda sa ráno prebrala a chvíľku jej trvalo, kým sa zorientovala, kde sa nachádza. Začali sa jej vybavovať spomienky na prechádzajúcu noc a keď obrátila hlavu, zistila, že James spí vedľa nej. Zapýrila sa pri myšlienke na to všetko, čo v noci spolu urobili. Potom sa zasmiala sama nad sebou a pohladila Jamesa po líci. Trocha sa zamrvil pod jej dotykom, ale inak spal naďalej.

Pomaly sa odokryla a vyliezla z postele. Obliekla si nohavičky a jeho tričko, ktoré našla najbližšie. Sľúbila mu predsa raňajky a tak vedela, že spať už ďalej nebude. Mala veľmi dobrú náladu. Chcelo sa jej tancovať, možno spievať, alebo kričať, ale tým by Jamesa pravdepodobne zobudila a to nechcela. Potichu sa pobrala do kuchyne. Oprela sa o kuchynskú linku a zavrela oči. Stále mala pred sebou Jamesa, ako ju bozkáva na každej časti jej tela. Ako ju hladil po pokožke. Ak doteraz bola do neho zamilovaná, teraz bola ešte viac.

Urobila omeletu a k tomu čaj. Všetko nechala na stole a vrátila sa späť do spálne. James stále spal a ona si ľahla do postele k nemu a pritúlila sa. Jeho telo bolo také horúce a ona ho pohladila po nahej hrudi. Pobozkala na čelo, potom na líce a aj na pery. „Potter," šepla.

James otvoril oči a pozrel sa na ňu. Na chvíľku vyzeral zmätene, ale potom jej zastrčil neposlušný prameň vlasov za ucho. „Ahoj," žmurkol na ňu.

„Urobila som ti tie sľúbené raňajky," opätovala mu úsmev.

„Vyzeráš po ránu krásne," odvetil jej James a stále hľadel na jej tvár. „Merlin, Drom, ja ťa tak veľmi milujem."

„Aj ja ťa milujem, James," nahla sa k nemu a pobozkala ho na pery. James jej opätoval bozk okamžite a prehĺbil ho ešte viac. Andromeda mala pocit, že zabudla dýchať pri tom všetkom.

„Chcem sa po tvojom boku budiť každé jedno ráno," šepol jej James.

„To by bolo pekné," prikývla, hoci vedela, že to je úplne nereálne. Čakala ho ešte polovica sezóny a ju čakal Rokfort. Potlačila smutné myšlienky, pretože chcela byť aspoň cez prázdniny šťastná. „Budeme mať studené raňajky," postavila sa z postele a hodila mu jeho boxerky. „Tak šup-šup."

James sa zasmial a vyhrabal sa z postele. „Budeme tu potom musieť upratať."

„To vyriešime jedným kúzlom," žmurkla na neho Andromeda.

„Zabudol som, že som tu s tebou. Ty máš kúzlo takmer na všetko," žmurkol na ňu James.

„Na všetko nie," odvetila trocha smutne. „Tak už poď jesť."

James nezaregistroval smutný tón jej hlasu.

***

„Tak?" Dominique si sadla na sedačku k Andromede. Spoločne s Jamesom sa vrátili okolo obeda do Brlohu. Našťastie sa ich dospelí nič nepýtali. Andromeda bola rada, že ich berú ako dospelých, aj keď si isto domysleli. Pre ňu však bolo podstatné, že sa jej nič nevypytovali. Jej kamarátky však vyzvedať začali hneď.

„Dominique, nebuď otravná," zasmiala sa Andromeda.

„Tak už hovor," štuchla do jej Alice.

Andromeda vedela, že sa ich nezbaví a ani ich nijako neodbije. Tak sa nadýchala a odvetila im: „Stalo sa to. Všetko!"

„Aké to bolo?" spýtala sa Dominique okamžite.

„Fuj, Domi, čo ti mám hovoriť? Veď James je tvoj bratranec," trhla sebou Andromeda.

„Nepýtala som na jeho výbavu, Andy. Pýtam sa, aké to celkovo bolo? Bolo to podľa tvojich predstáv? Alebo nie? Sakra, hovor už, lebo s Alice umrieme nedočkavosťou. Však, Alice?"