Tak toto je posledná kapitola story Really, Potter ?!. Poznáte ma a viete, aká som ukecaná, takže ani teraz si neodpustím ten môj monológ. Navyše Vás v ňom čaká aj prekvapko :D
Som strašne rada, že sa vám "Really, Potter ?!" páčilo. Keď som začala písať tento príbeh, čakala som, že ma pochováte zaživa. :D Predsa len Draco nemá manželku Isabell, ale Astoriu (dozvedela som sa neskôr O:)) a tiež nemá ani dcéru. A potom ten nedobrovoľný výlet...
No, vy ste mi takmer spôsobili infarkt ! Toľko reads, VOTÍKOV a komentov som nečakala ani len vo sne ! A ešte 1st v fanfictions ! Pred 1D a JB ! Ja som neverila ! Bolo to až moc krásne, aby to bola realita.
Ani si neviete predstaviť, ako ste ma potešili. Vždy som sa tešila, keď som písala nové kapitoly, zvedavá na vaše ohlasy, ktoré ma dostávali do kolien. Všetky reakcie ma tešili a bola som aj veľmi rada, keď mi niekto napísal, že mu niečo vadí.
Veľmi som si toho vážila, že mi niekto dokáže otvorene povedať, že toto bolo zle, tamto bola chyba a podobne. Tu patrilo niekoľko chýb ohľadom témy HP (zaklínadlá, lektvary, vzťahy, next genration) alebo pár gramatických chýb, odseky, Wolfine druhé meno...Dokonca aj bozk bol vraj skoro :) Som rada, že ste ma poopravovali a veľmi si to cením. Niečo bolo naschvál, iné náhodne :)
"Really, Potter ?!" som si zamilovala, no viac som si zamilovala Vás čitatelia ! Tie komentáre, že ste závislí na RP-droge, nemohli ste dýchať, štvala som vás napínaním (Kto je Drak ? Kto je A&L ? Umrie James or Wolfie ? :D) a podobne. Veľa som sa pri Vás zasmiala. :D Ste skvelí a vždy ste mi dokázali zdvihnúť náladu, nakopnúť ma k písaniu a trpezlivo ste vyčkali aj mesačnú pauzu :D
Panebože, ja som sa, ale rozkecala, zase xD Je to normálne ?! :D No, aby som sa dostala aj k pointe tohto "románu" chcela som Vám oznámiť, že mám pre Vás pripravenú dvojku "Really, Potter ?!" pod názvom "Seriously, Potter ?!" :D
Tramdtadáááááááááá :D
No, teraz sa ešte ponorte do tejto kapitoly, o ktorej hovorí za všetko názov. A ešte raz muchas gracias, mi amors ! ♥ *CleoDeFuego*
Wolfie:
Zobudila som sa na slnečné lúče. Prekvapivo som bola úplne oddýchnutá. Žeby sa mi to celé len snívalo ? Otvorila som oči a zažmurkala som do svetla.
Takže toto bol len sen ? Ja som sa s Jamesom len bozkávala na plese ? Nič som s ním takéto nezažila ? Nebola som v minulosti rodičov ? A tá psychopatická ženská Thanatos či ako sa volala ? To je také šialenstvo, že to musel byť len sen !
Postavila som sa, vzala si pár vecí na prezlečenie a prebehla cez izbu do kúpeľne, kde som zo seba hodila oblečenie a vliezla po sprchu. Pustila som na seba teplý prúd vody, keď mi pohľad spadol na nohy.
Tlmene som vykríkla.
Moje telo bolo plné škrabancov ! Rany sa hojili, ale stále tu boli ! Oprela som sa o chladné kachličky a snažila sa lapiť dych.
To nebol sen, ale skutočnosť !
Zahrabla som si rukami do vlasov a zavrela oči, pričom som sa snažila upokojiť svoje splašené srdce. Došlo mi, čím som si prešla. Keby nebolo Jamesa, už by som bola mŕtva ! Zachránil ma niekoľkokrát.
No, ani jeden z nás nedopadol najlepšie. Pamätám si, ako ho Thanatos mučila, ako ho provokovala. Žije vôbec James ? A kde je ? Koľko som bola mimo ja ?!
Rýchlo som sa osprchovala a natiahla na seba oblečenie v podobe červeného trička a čiernych legín. Pritom som zbadala jazvu tiahnúcu sa po kľúčnej kosti. Jazvu, ktorú mi spôsobil vlkolak....Zavrtela som hlavou a vydýchla. Vyšla som z kúpeľne a opatrne som kráčala po schodoch domu. Nebola som tu celý rok !
Podvedome som cítila, že toto nie je pasca, no aj tak som kráčala opatrne. Naposledy, keď som bola "doma" som mala na ruke znak Smrťožrútov !
Prešla som nekonečné schody a ocitla sa v prázdnej obývačke obývačke s kuchyňou. Teda nie tak celkom prázdnej.
,,Wolf !" oslovil ma a rozbehol sa ku mne. Vyšla som mu naproti a tuho sme sa objali.
Pritískal ma k sebe tak tuho až som čakala, že mi zlomí rebrá, ale bolo mi to fuk. Hlavné je, že žije. Žije. Dýcha. Stojí predo mnou. Je celý....
,,James !" šepla som mu do hrude.
,,Wolf, bál som sa o teba ! Merlin !" zašepkal aj James.
,,A ja som sa bála o teba. Nesľúbil si mi niečo ?!" šepkala som s vyhrážkou. Počula som, ako sa James zachechtal.
,,A vidíš, žijeme. Zvládli sme to !" zamumlal.
,,No, ale ! Tak už ste hore ? Dúfam, že ste nezabudli aj na ostatných, čo pre vás takmer strachom zomreli." ozval sa známy ženský hlas.
Odlepila som sa od Jamesa a nemohla uveriť, že ju vidím. Kútikom oka som zbadala, ako sa James rozbehol k svojim rodičom. To, že sú u nás Potterovci som neriešila. To bolo asi to najmenej divné, čo som za posledný rok zažila.
Rozbehla som sa k mame a vrhla sa jej okolo krku. Ona ma tuho k sebe pritískala a cítila som ako sa mi usmieva do pleca.
,,Mami !" zaskučala som ticho a mama ma stisla silnejšie, ,,Chýbala si mi ! Moc !" šepkala som jej a mama ma len objímala.
,,Isabell, treba s-" ozval sa mužský hlas a obrátila som sa k nemu.
,,Oci !" šťastne som pozrela na otca a chcela ísť za ním, keď okolo mňa prebehla hriva ryšavých vlasov.
,,JAMES !" zapišťala Lily a za pätami jej bol Albus. Obaja sa vrhli na svojho brata.
Otec pristúpil ku mne a ja som mu skočila do bezpečného náručia, v ktorom som sa schovávala ako malá. Vdychovala som jeho vôňu a otec ma tuho objímal rovnako ako predtým mama.
,,Našiel si ma ! Vedela som to !" šepla som.
,,Wolfie ! Princezná ! Už nikdy, nikdy, nedopustím, aby ti niekto ublížil." šepkal aj otec a pobozkal ma do vlasov.
Keď sme sa od seba odtrhli, vrhli sa ku mne Lily s Albusom. Zasmiala som sa, no objala ich.
,,Vy dvaja ste asi poriadne hladní, čo ?" zasmiala sa moja mama a hnala nás všetkých k stolu, ktorý bol zväčšený. Všetci sme sa posadili na miesta a čakali na Perryho, ktorého som tiež vystískala.
Oproti mne sedel James a vyčaril na mňa ten svoj frajerský úškrn. Ja som sa len usmiala a potom sa obrátila na otca. Nechcela som mu civieť na tú jazvu, na čele. Nie je to preňho ľahké.
Začalo sa nakladať jedlo a Albus s Lily zasypali Jamesa slovami od A po Z. Ja som sa poobzerala okolo seba, no svojho malého drobca som nevidela. Už-už som otvárala ústa, aby som sa opýtala, keď vbehol do kuchyne.
,,Mami ? Wolfie nie je v posteli. Kde je ? Nešla k sv. Mungovi, však ?" spýtal sa neisto.
,,Nie, nie je vo svojej izbe, lebo sedí za stolom." odvetila som a usmiala sa na môjho mladšieho brata Scorpiusa.
Scorpius otvoril a zatvoril ústa ako nemá ryba. Vyvaľoval na mňa oči, akoby videl ducha. Už som sa chcela ohradiť, že som vyzerala aj horšie, keď sa mi vrhol do náručia ako zlatá strela.
,,Wolfie !" skríkol a tisol sa ku mne.
,,Scorpius !" usmiala som sa a objímala ho.
,,Wolfie ! Ja- bál som sa, že si mŕtva ! Že už nepôjdeš so mnou do školy !" zamumlal Scorpius.
Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do zelených očí. Bradu som mu chytila medzi prsty, aby nemohol uhnúť pohľadom a Scorpius na mňa zvedavo hľadel.
,,Aj keby som mala skrotiť pegasa, doletieť sem na obyčajnej huse alebo vyrobiť metlu, prišla by som ! Nikdy by som si nenechala ujsť tvoj prvý deň na Rokforte. Tvoje zaradenie. Ani smrť by mi v tom nezabránila." usmiala som sa a Scorpius sa mi opäť hodil do náručia.
,,No, ale musíš sa ísť aj ty najesť !" šepla som a on sa rozosmial, no sadol si vedľa mňa.
,,Myslím, že máte veľa zážitkov, tak ak začneme teraz, možno to celý príbeh budeme počuť do večere." začal Harry Potter a žmurkol na Jamesa.
James pozrel na mňa a ja som ho len úsmevom vyzvala, nech začne.
,,Všetko sa začalo, keď som šiel za Wolf, za Hagridom. Tam sa zvrtla jedna z našich hádok, keď k nám zrazu priletel kameň mudrcov a...." začal James príbehom, ako sa to všetko začalo.
Niekedy som ho v niečom doplnila, alebo porozprávala ďalšiu časť príbehu. Striedali sme sa a prekrikovali. K tomu sa pridal môj a Jamesov otec a príbeh bol kompletný z rôznych uhlov. No, niektoré veci sme si s Jamesom nechali pre seba....
Všetci nás napäto počúvali a niekedy ani nedýchali. V príbehu sme pokračovali aj po obede. Nad niektorými hádkami, krútila mama s pani Potterovou hlavami, zato otec sa hrdo uškŕňal ako bojujem a Harry Potter sa usmieval popod fúzy.
Scorpius, Lily a Albus niekedy z nich až plakali od smiechu, lebo samozrejme, James prikrášľoval. Iba niektoré okolnosti, ako to, že on sa dobrovoľne obetoval a poradil mi zaklínadlo na premenu v draka, pričom sa ochotne ponúkol, že ma zvezie....
No, ja som sa s ním uhádala aj teraz. Hahá !!!
Keď sme skončili James sa obrátil na otca.
,,A ehm...Thanatos si chytil ?" nadškrtol.
,,Po dlhom čase, ale áno. Stalo sa to skôr náhodou. Keď sme zápasili, zozadu ju omráčil Ron, keď mieril na niekoho úplne iného." uškrnul sa Harry Potter a ozval sa smiech. To sa pánu Weasleymu teda podarilo.
,,Len, bohužiaľ, Ethan nám ušiel." poškrabkal sa pán Potter na zátylku, ako to mal James vo zvyku, keď sa cítil rozpačito.
,,Ale chytili ste ju ! A čo ostatní ?!" zajímal sa James.
,,Podaktorí ušli, no pochybujem, že sa pokúsia o nejaké povstanie ako chcela Annabela alebo teda Thanatos. S ňou tu, ale ešte bude súdny proces. Nie som za to, aby ju dali do Azkabanu. Mali by ju odsúdiť na dementorov bozk." zavrčal môj otec a Harry Potter súhlasne prikývol.
,,Inak, keď sme pri tom súde... Aj vás čaká." zamrmlal Harry Potter.
,,Čože ?!" vyprskla som a James sa rozkašlal.
,,Hádam nie preto, že si je svet vedomý, že som uniesol Wolf ?!" vyhŕkol rozčúlene.
,,Nie, nie ! Ide o školu, ale aj o to, aby ste potvrdili pár udalostí a možno mien," stisol mi otec ruku.
,,Kedy ?" spýtala som sa ľadovo.
,,Zajtra." šepla Ginny Potterová.
,,Čože ?! A keby sme boli v kómatu ?" vyprskol James.
,,Padlo to na dnes. Našťastie ste neboli až tak dlho mimo. Približne som rátala s vašim prebudením, aj keď ste boli mimo o 3 dni dlhšie." usmiala sa mama povzbudivo.
Radšej som sa ani nepýtala ako dlho sme boli mimo ! Fakt som nechcela počuť odpoveď.
,,Takže zajtra sa ide na ministerstvo." zamrmlala som.
,,Áno. No, neboj sa ! Všetko dobre dopadne." tíšil ma otec.
,,Len aby." zamrmlala som a hodila na operadlo.
***
,,Kedy to ideme ?" zavolala som z kúpeľne.
,,O chvíľu ! Si hotová ?" zavolal otec.
,,Skoro !" zakričala som naspäť a vlasy si zaplietla do vrkoča a potom ho ešte zopla do elegantného drdola.
Potterovci u nás už ani neprespali a odišli k sebe domov, za čo bol Scorpius rád, pretože mu Albus a Lily v izbe už začínali prekážať.
No a dnes idem na súd.... Super.....
,,Hotovo." vbehla som do kuchyne, kde ma čakal už otec.
Mala som na sebe čiernu priliehavú sukňu, bielu blúzku, čierne sako a čierne nízke čižmy. Prútik som si schovala do svojho puzdra, ktoré som mala na boku sukne.
Objala som mamu a Scorpiusa a vyšla s otcom na ulicu, kde sme kráčali pár metrov. Otec mi ponúkol ruku a zrazu PUK !
Okolo nás prúdilo mnoho čarodejníkov v oblekoch, niektorí s Denným prorokom a ponáhľali sa na svoje oddelenie. Ja som sa okolo seba nenápadne obzerala a kráčala otcovi po boku. Obaja sme mali na tvári ľadové výrazy. Dostali sme sa k výťahu, kde nastupovali ešte iní čarodejníci.
,,Dobrý deň !" pozdravila nás žena, ktorá v ruke držala takú kopu papierov, že ju ledva udržala a neustále sa s ňou nakláňala.
,,Merlin, ak toto neodovzdám včas, šéfka ma zabije !" nadhodila smerom k môjmu otcovi.
,,A čo vy, pán Malfoy ? Tiež máte toľko roboty, že neviete, kde začať ?" usmiala sa.
Pokrčila som nosom, akoby som cítila smrad. Teda aj som ho cítila. Tá ženská mala na sebe toľko sladkého parfumu, žeby to niekoho zabilo. Navyše veľmi okato šla po mojom otcovi !
,,Ani nie. Idem na súd." potulne sa uškrnul otec a ja som prevrátila očami.
,,Dobrotivý Merlin ! Vy, pán Malfoy ?" zhíkla žena a kopa papiera jej takmer popadala. Pritisla sa k otcovi ešte bližšie, až ma odstrčila. Zavrčala som, no inak na sebe nedala nič znať.
,,Nie, nič som neurobil. Moja dcéra ide svedčiť." odvetil otec s úškľabkom a kývol na mňa. Žene spadla sánka a na najbližšej zastávke vystúpila.
Keď odpochodovala šťuchla som otca lakťom a on sa len zasmial.
Konečne sme vystúpili a ja som sa zhlboka nadýchla. Otec mi stisol rameno a sklonil sa k môjmu uchu.
,,Všetko dobre dopadne. Annabela tam nebude, ide o teba. Zvládneš to. Ja ďalej nemôžem." šepkal.
,,Jasné." prikývla som a vtisla mu pusu na líce.
Nadýchla som sa a vošla do miestnosti.
Okolo mňa boli lavičky pre svedkov a obžalovaných, v strede trónila jediná stolička a pred ňou obrovské množstvo lavíc pre sudcov.
S ľadovým pokojom som si sadla na stoličku a kútikom oka som zbadala Jamesa, ktorý na mňa žmurkol. Ten to má za sebou....
Čarodejníka, ktorý mal viesť výsluch, som nepoznala.
,,Je vaše meno Wolfie Annabeth Malfoyová ?" opýtal sa a ja som mala, čo robiť, aby som nevyprskla.
,,Áno." prikývla som.
Otec ma vopred zaúčal, ako sa mám správať. Odpovedať na ich otázky, nech sú akékoľvek a rozprávať, iba keď ma vyzvú a dajú mi priestor.
,,Celý jeden rok ste chýbali v škole, presnejšie, v strednej škole čarodejníckej na Rokforte. Je to pravda ?" pokračoval.
,,Áno." vydýchla som.
,,Podľa istých výpovedí ste boli unesená. Je to pravda ?" pýtal sa.
,,Áno." zase som prikývla. To takto prebieha celý súd ?! Áno-nie ?!
,,Podľa istých informácií, vás uniesol obžalovaný James Potter, je to tak ?" nadvihol čarodejník obočie.
,,Obžalovaný ?!" vyprskla som, no rýchlo zavrela ústa a vydýchla. Na tvár sa mi opäť usadila ľadová neprístupná maska.
,,Neodpovedali ste mi na otázku, slečna Malfoyová. Uniesol vás James Potter ?!" zavrčal sudca (volajme ho tak.)
,,Nie. James Potter ma neuniesol. Rita Skeeterová klame a vôbec neviem, odkiaľ má proti Jamesovi, čo len jediný dôkaz." zavrčala som.
,,Tak ako je potom možné, že ste sa premiestnili z pozemkov školy ? Pokiaľ je mne a celému zboru známe, že ako absolventka piateho ročníka sa neviete premiestňovať ?" nadhodil povýšene sudca a ozvali sa šepoty.
,,To, áno premiestnili sme sa, ale..." začala som, ale sudca pokračoval,
,,A James Potter, ktorí bol náhodou s vami, bol na konci šiesteho ročníku, a tým pádom sa vie premiestniť !" zvýšil hlas sudca.
,,Vie sa premiestniť, ale to neznamená, že ma uniesol !" vyprskla som.
,,Čiže popierate, že vás James Potter uniesol ?!" zavrčal sudca. Asi nebol práve nadšený z toho.
,,Popieram. James Potter mi dokonca niekoľkokrát zachránil život ! Bez neho by som tu teraz nesedela !" vykríkla som a opäť sa ozvali vzrušené šepoty.
,,Takže James Potter je podľa vás nevinný ? Kto teda za všetkým stojí ?!" zamračil sa sudca.
,,Áno, je nevinný. Annabela Lestrangová alebo samozvaná Thanatos." odsekla som.
,,Vyzerá to tak," poobzeral sa okolo seba sudca-čarodejník-ktorého-nepoznám, ,,že James Sirius Potter je zbavený všetkých obvinení." tresol kladivkom a počula som ako si James vydýchol.
,,No a teraz k vám, slečna Malfoyová ! VČÚ ste spravili a na veľmi dobré výsledky, no chýba vám šiesty ročník. Inak by ste už nastupovali do 7. No, toto nie je v mojej moci. O vašom štúdiu rozhodne kolegyňa Hermiona Weasleyová." zamrmlal čarodejník a do miestnosti vstúpila žena.
Zmeravela som a pozrel na Jamesa, ktorému spadla sánka. Zavrtel hlavou a pozrel na mňa. Povzbudivo sa usmial a ja som len nadvihla kútiky úst.
Tak výsluchu sa ujala, jeho teta, ktorá môjho otca neznáša, pretože jej môj otec strpčoval život, len preto, že má rodičov muklov. Ajaj !
,,Tak slečna Malfoyová !" prechádzala sa okolo mňa pani Weasleyová,
,,Vaše výsledky na VČÚ boli skvelé, skutočne veľmi dobré. No, šiesty ročník vám chýba, ako poznamenal už môj kolega. Smiem vedieť, čím sa chcete živiť v budúcnosti ?" pozrela na mňa a z jej očí som nevedela nič vyčítať.
,,Ošetrovateľkou, tu na ministerstve." odvetila som.
,,Och. Tak to by si mala teda poctivo študovať a do 6.ročníka sa vrátiť." povedala pani Weasleyová.
,,Áno, ale myslím, že..." začala som, no ona mi skočila do reči.
,,Čo ? Že ťa otecko z toho vyseká ? Slečna Malfoyová, tu ide o vás a vaše vzdelanie ! A ak sa chcete stať ošetrovateľkou, ročník by ste nemali vynechať !" vyštekla.
Zarazila som sa. V minulosti, keď som ju poznala v jej 16-tich bola iná. Milšia. A asi aj viem prečo. Žiaľ, neviem, čo s tým mám robiť. Do šiesteho som ísť nechcela. Chcela som sa posunúť. Kate aj Valeria idú do sedmičky... James ročník opakuje, takže aj ja. Nič nezmením.
,,Teta Hermiona !" vykríkol zrazu James a ja aj pani Weasleyová sme naňho pozreli.
,,Teda chcem povedať, pani Weasleyová." opravil sa so slabým úsmevom,
,,Môžete Wolf dovoliť, nech ide ďalej. Do siedmeho ročníka. Myslím, že jej až tak ten šiesty chýbať nebude." namietol.
Prekvapene som naňho pozrela. Robí si srandu ?! Ako chce svoju tetu presvedčiť, že môžem ísť ďalej ?!
,,Prečo ?" nadvihla pani Weasleyová obočie.
,,Je to kvôli môjmu otcovi, však ?" vložila som sa do toho so sklonenou hlavou. Hermiona Weasleyová na mňa pozrela. Zdvihla som hlavu a jej orieškové oči sa stretli s mojimi.
,,Prečo by to malo mať niečo spolo-?"
,,Preto, čo vám v minulosti urobil. Ani by o nič tak nešlo, ako o toto závažie, však ? Pripomínam vám ho. Vzhľadom, postojom... Som jeho dcéra, som Malfoyová a toto závažie aj proti vašej vôli váži viac než iné fakty." pokračovala som bezvýrazne.
Nastalo ticho, ktoré opäť prerušil James.
,,Poznáte zaklínadlo....Venerum desitad ?!" vyhŕkol a jeho teta sa zamračila.
,,Čože ?!" nechápala.
,,Venenum decidat." opravila som ho s jemným úsmevom.
,,Neviem, kde si k takému zaklínadlu prišla," nervózne sa usmiala pani Weasleyová, ,,ale..."
,,Kde som k nemu prišla ? Videla som ho ! Moja mama mi o ňom povedala, keď som bola malá. Toto zaklínadlo dokáže, ak je rýchlo aplikované, zachrániť životy pred jedom ! Pred akýmkoľvek smrteľným jedom ! Je to staré zaklínadlo a je skôr neznáme, ale existuje. No, je veľmi náročné a čarodejník, ktorí ho chce previesť musí byť silný a nesmie dbať na protesty postihnutého. Zaklínadlo je totiž dosť bolestivé..." zamrmlala som.
,,Je to tak ! Ona ho pozná ! Keď ju pohryzol upír, vedela, čo treba robiť. A to mala ohromné bolesti. Wolfie Malfoyová mi povedala o tom zaklínadle aj čo mám robiť. Vedel som do čoho idem ! No, ona si prakticky zachránila život sama ! Ja som to zaklínadlo nikdy nepočul !" postavil sa na moju stranu James.
,,Ty si ho previedol !" namietla som smerom k nemu s ľahkým úsmevom.
,,Ale ty si vedela, čo robiť !" zavrtel hlavou.
,,To nie je všetko ! Ktovie v jej veku naprávať vyvrtnuté končatiny alebo vyliečiť zlomeninu ? Podotýkam, že to bola ruka ! A merlinvie, čo ešte dokáže !" nedal sa James a všetci naňho vyvaľovali oči.
,,Je to pravda ?" pozrela na mňa pani Weasleyová a ja som prikývla, pričom zarovno so mnou James skríkol "áno".
,,Postavila sa svojmu starému otcovi, aby ma prestal mučiť. Je veľmi múdra, bystrá, odvážna a myslím, že jeden ročník ju nezabije." chopil sa slova opäť James a ja by som sa mu teraz najradšej hodila okolo krku.
Vďačne som naňho pozrela a on mi úsmev oplatil.
Pani Weasleyová mi venovala dlhý pohľad, ktorý som jej oplácala. Nechcem, aby si myslela, že sa správam k čarodejníkom s muklovským pôvodom ako kedysi môj otec.
,,Si si istá, svojím rozhodnutím, že chceš ísť do siedmeho ročníka ?" spýtala sa po dlhej odmlke.
,,Áno !" odvetila som pevne. Pani Weasleyová na mňa ešte chvíľku hľadela a potom sa obrátila k porote.
,,Slečna Malfloyvá pozná jedno z najťažších zaklínadiel a zvládla oveľa ťažšie skúšky ako by priniesla akákoľvek škola. VČÚ napísala na fantastické výsledky a tak myslím, že by mohla postúpiť do siedmeho ročníka." vyhlásila a mne klesla sánka.
Sudca sa poškrabkal na brade a pozrel sa okolo seba. Čarodejníci okolo prikyvovali a dokonca som začula aj otázky, či to zaklínadlo skutočne existuje.
Sudca na mňa aj Jamesa pozrel a zhlboka sa nadýchol.
James:
Napäto som visel na čarodejníkových ústach a čakal na jeho verdikt. Wolf sa musí dostať ďalej ! Boli by sme spolužiaci ! To by bola sranda !
Navyše, ja opakujem ročník aj z vlastnej vôle. Predsa len, nemám MLOK-y a stať sa aurorom...Radšej si ešte sadnem do školskej lavice.
,,Padlo rozhodnutie. James Sirius Potter je zbavený všetkých obvinení, ohľadom veci, že uniesol Wolfie Annabeth Malfoyovú a nastúpi do siedmeho ročníka na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. A Wolfie Annabeth Malfoyová tiež nastúpi do siedmeho ročníka." tresol kladivom a rozbehol som sa k Wolf.
Vrhla sa mi okolo krku a ja som ju tuho objímal.
,,Ďakujem ! Ďakujem ti, James ! Za všetko !" mrmlala.
,,Ja ďakujem tebe. Ty si ma neposlala do Azkabanu." zasmial som sa a ona mi pozrela do očí.
Vyšli sme šťastní na chodbu, kde boli naši rodičia.
,,Oci !" skríkla a objala ho.
,,Tak ako to šlo ? Všetko dobre ?" zaujímal sa.
,,Áno. Všetko je super." odvetila.
Mne otec stisol rameno a usmial sa. Úsmev som mu oplatil a obaja sme sledovali Malfoyovic dvojku. Zrazu okolo nás prešla teta a Wolfie sa jej poďakovala. Draco Malfoy tam stál ako obarený.
,,Zdravím, Malfoy." jemne sa usmiala teta Miona.
,,Ach ! Ehm...čaw !" zakoktal sa Malfoy a teta Miona sa len usmiala a odišla.
K môjmu otcovi pristúpil jeden čarodejník a požiadal ho, aby s Dracom Malfoyom ešte počkal. Potrebuje sa s nimi a ostatnými členmi "súdu" pozhovárať. Išlo o niečo dôležité. Cítil som to z otcovho napätého výrazu. A myslím, že aj viem o čo, respektíve, o koho ide. O Thanatos.
,,Malfoy !" oslovil otec Draca Malfoya, ,,James a Wolfie nás môžu počkať u mňa v kancelárií. My ešte musíme niečo vybaviť."
Uškrnul som sa a chytil Wolf za ruku. Ťahal som ju na oddelenie aurorov. Nie som v otcovej kancelárií prvý krát. S pár ľuďmi som sa pozdravil a vymenil si úsmevy. Konečne sme vošli do kancelárie a zavrel som za nami dvere.
Wolf sa obzerala okolo seba a ja som sa pre seba len uškrnul.
,,Nedáš si kávu ?" ponúkol som ju a zamieril k automatu.
,,Hej. Vďaka." odvetila.
Spravil som teda dve kávy, no medzi tým vládlo vo vzduchu ticho. Pozoroval som Wolf ako si sadla do kresla, oproti tomu otcovmu a stále sa obzerá okolo seba.
Nemohol som z nej spustiť zrak. Uvedomil som si to, už dávnejšie a dosť často mi to vŕta v hlave. Čo s tým ? Bojovať proti tomu by bolo šialenstvo ! Aké zábavné, že casanova nevie, čo robiť s jedným dievčaťom....
Konečne sa dorobila káva a ja som mal nejakú zámienku, aby som sa k Wolf mohol priblížiť. Vtisol som jej plastový pohár do ruky, pričom sme sa jemne o seba obtreli prstami. Bol to ako elektrický šok.
,,Vďaka." zamrmlala. Usmial som sa. Obaja sme chvíľku pili kávu, keď sa opäť ozvala ona.
,,Vďaka. Za všetko. Ešte raz."
,,To nestojí za reč." mávol som rukou a oprel sa o stôl pri nej. Odbila si z kávy a ja som ju stále pozoroval.
,,Tak si sa nakoniec rozhodla, predsa len, stať sa lekárkou ?" nadhodil som.
,,Hej. Ako mama, ale chcem pracovať tu na ministerstve. Čosi ako Madam Pomfreyová u nás na Rokforte." usmiala sa.
,,Tak, to aby som si po každej akcii dochrámal aspoň ruku." žmurkol som.
,,Tak to si vyhoď z hlavy, James !" zahriakla ma.
,,Porozmýšľam." odvetil som.
,,A ty prečo opakuješ ročník ? Chcel si alebo...?" začala, no prerušil som ju.
,,Predsa len, nemám MLOK-y. Nebol som si istý, či by v tom nebol nejaký problém, keby som chcel pracovať ako auror. Navyše, aj ty si ešte v škole." uškrnul som sa a Wolf sa usmiala.
,,Tak sa zdá, že sa ma nezbavíš. Ba, čo lepšie, sme teraz spolužiaci." podpichol som ju.
,,Merlin ! Na tom nepomyslela !" hrala vystrašenú Wolf.
,,Na tento rok nikdy nezabudneš ! To ti sľubujem." zasmial som sa.
,,To verím." pridala sa aj ona. No, potom na chvíľ zvážnela.
,,James ?"
,,Hm ?"
,,Ja len...čo bude teraz ?" opýtala sa opatrne.
,,Čo myslíš ?" opýtal som sa, aj keď som veľmi dobre vedel, o čo ide.
,,Ako to bude v škole ? Zmení sa to ?" pozrela na mňa a ja som sa k nej sklonil. Oprel som sa o operadlá na ruky, na Wolfinom kresle a hltal ju očami. Naše tváre sa navzájom takmer dotýkali. Chýbalo len trošku...
,,Chceš, aby sa toto zmenilo ? Chceš sa opäť vrátiť k Potterovi a Malfoyovej ?" spýtal som sa jej ticho a hľadel jej do očí.
,,Nie." vydýchla a pohľad mi oplácala.
,,A myslíš, že sa toho odvtedy zmenilo veľa ?" pokračoval som.
,,Áno." zamumlala.
,,A páči sa ti to alebo nie ?" pousmial som sa.
,,Páči sa mi to." vydýchla opäť.
Natiahol som k nej ruku a prešiel k jej vlasom v tom prísne elegantnom drdole. Nepáčilo sa mi to.
,,Prečo si si vlasy tak zopla ? Vyzeráš s nimi tak prísne a ľadovo. Však ty taká nie si." zamrmlal som a prstami jej prešiel po účese. Wolf ma so zatajeným dychom sledovala. Prstami som hľadal tú vec, čo jej vlasy držala pohromade. Konečne som ju našiel a uvoľnil som jej ten drdol.
,,Tak !" zamumlal som skôr pre seba ako pre ňu.
Vrkoč jej uvoľnený spadol a ja som jej ho jemne dal nabok, pričom som sa náhodou (zámerne ! :)) hánkami jemne dotkol jej líca. Wolf privrela oči a ja som sa k nej sklonil. Naše pery delila malá vzdialenosť. Na tvári som cítil jej dych, ktorý ma príjemne hladil. Vychutnával som si tú blízkosť medzi nami, no nestačila mi. Chcel som viac.
Wolfie sa neodtiahla a to som poklad za skvelé znamenie. Už-už by som sa jej dotkol, ale....
,,James, mali by sme....ou !" vletel ako víchor do kancelárie otec.
Wolf vyvalila oči a ja som sa od nej odtiahol, no stále som bol dosť blízko a opieral sa o kreslo, na ktorom sedela. Vydýchol som a Wolf sa trošku začervenela, načo som sa usmial a postavil sa. Podal som jej ruku a pomohol jej vstať.
,,O-otec ma hľadá, však ?" obrátila sa k môjmu otcovi, ktorí bol schopný len prikývnuť. Wolfie sa rozpačito usmiala a obrátila sa ku mne.
,,Ehm...ešte raz ďakujem James. Aj za kávu. Ehm...ahoj !" a už kráčala rýchlym krokom preč.
,,Dovidenia, pán Potter." kývla ešte môjmu otcovi a už sa rozbehla za tým svojím.
Ja som sa na ňu len díval s úsmevom a viac ako inokedy som sa tešil na to, že nás čaká ďalší rok na Rokforte. Tentokrát ako spolužiaci.
,,Ehm-ehm !" odkašľal si môj otec s veľavravným úškrnom, ,,Čo to bolo ? Vyrušil som vás snáď pri niečom ?" nadvihol pobavene obočie.
,,Niečo to bolo a áno vyrušil." uškrnul som sa, no stále hľadel na dvere, ktorými Wolf vybehla.
,,Myslím, že tvoje slová si, výnimočne, vezmem k srdcu." odvetil som.
,,A povieš mi ktoré z nich sa stali vyvolenými ?" pobavene pokračoval otec.
,,Tie si nepamätáš." zasmial som sa.
A ty by si mal zapracovať len na jednom dievčati a to je dcéra najväčšieho hada, akého poznám....
Tento rok na Rokforte bude nezabudnuteľný. Je mi jedno, kto si čo pomyslí. Cítim to tak ako to cítim a pôjdem si za tým. Budem bojovať až kým nevyhrám, lebo láska je niečo za čo sa vždy oplatí bojovať a víťazstvo je šialene dokonalé...
Wolfie Malfoyová ukradla si mi srdce a ja to len tak nenechám ! Získam si to tvoje !
Adios !