Wolfie:
V jednu noc ma napadlo miesto, kde bude prenášadlo a nie je to ďaleko. Je kdesi v tejto dedine, no musíme ho nájsť !
Ráno som o svojom pláne povedala Jamesovi a tak uznal, že by to tak mohlo byť a preto sme zbalili stan a vykročili do dediny.
Neustále mi behali v hlave len dve myšlienky.
Rodina. Trojčarodejnícky turnaj.
To prenášadlo musí mať niečo spoločné s týmito témami. Ale čo ? ČO ?!
Kdesi pri dome, pri šťastnej rodine. Čo bolo v Trojčarodejníckom turnaji ? Draky, vodný ľudia, labyrint. Do labyrintu sa chystáme, draky máme za sebou. Žeby niečo s vodou ??? No, jasné !!!
,,James ! Mám to ! Viem, kde to nájsť !" vykríkla som, keď mi to došlo.
,,Čože ?!" nadvihol obočie.
,,Jasné ! Pozri, musíme sa dostať do labyrintu, takže to musí mať niečo spoločné s Trojčarodejníckym turnajom a zároveň s rodinou, keďže ju čoskoro uvidíme." vysvetľovala som skrytú hádanku.
,,Nerozumiem." zvraštil tvár.
,,Keďže draky sme zvládli a labyrint nás čaká, musíme nájsť jazero. A čo s tým má rodina ? Jednoduché. Musíme nájsť rodinu bývajúcu pri jazere." uškrnula som sa.
,,Wolfie Annabeth Malfoyová, ty si fakt geniálna !" zvýskol James a tuho ma objal.
,,Ja viem." zaškerila som sa.
,,No a ja som náhodou taký dom, tu na dedine videl." uškrnul sa aj on a chytil ma za ruku.
No, páni ! Ak by mi niekto pred rokom povedal, že sa s Jamesom budem oslovovať menami, budeme spolupracovať a držať sa za ruky, vysmiala by som ho a rovno ho poslala k sv. Mungovi. No, isté okolnosti nás menia a menia naše skutky a myslenie.
Bežali sme len chvíľu, keď mi James ukázal jazero. Skutočne pri ňom stál krásny domček. Malý útulný domček s krásnou záhradou a chodníčkom. Vyzeral ako z rozprávky.
Vonku sa hrali dve deti. Asi sestra a brat. Drobec mal v ruke drevený meč a pokrikoval na sestru, ktorá sa hrala s bábikou Barbie.
Musela som sa na nich usmiať. Boli strašne rozkošný.
,,Počuj, Wolf," ozval sa mi pri uchu Jamesov šepot, ,,keď sa vrátime domov, spravím ti toľko detí, že si budeš môcť otvoriť vlastný Rokfort."
Šťuchla som ho medzi rebra a on sa zachechtal.
,,Drahý James, to by som najskôr s tebou musela skončiť v posteli, aby sa vôbec niečo stalo ! A vopred ťa upozorňujem, že to nehrozí !" sladko som sa uškrnula.
,,Ty si to ešte rozmyslíš !" žmurkol flirtovne James a ja som prevrátila očami a zberala som sa na odchod.
,,To určite !" odfrkla som.
,,Hej, kam ideš ?" zakričal za mnou.
,,Nemôžeme sa tam teraz zakrádať a hľadať. Musíme počkať na večer." prevrátila som očami a sadla si na trávnik.
Tvár som vystavila slnečným lúčom a vzdychla som. Keby som na Rokforte, teraz sa s Kate a Valeriou bavíme na slniečku a smejeme sa, rozprávame a leňošíme, pričom sa Valeria učí a Kate by nám opisovala vzťah s Fredom.
Ach, Merlin, už je to rok ! Celý rok a možno aj o čosi viac. Čím som si toto zaslúžila ?
S Jamesom sme vytrvalo čakali až kým nezačalo zapadať slnko a deti sa neschovali.
O chvíľku vyšli aj s rodičmi a otec so smiechom otvoril manželke dvere. Ona sa usmiala a jemne ho pobozkala na líce. Jemu zažiarili oči a potešene sa usmial.
Potom zavrel dvere a vpustil dozadu auta aj ich dve krásne deti. Chlapec strčil do sestry a skočil na sedadlo. Dievčatko sa namosúrilo a začalo kričať na brata, no vložil sa do toho otec a obaja stíchli. Potom si on sadol za volant a naštartoval. A už šli na výlet.
,,Wolf !" oslovil ma James, až som nadskočila.
,,Hm ?" otočila som sa naňho a on sa len usmial.
,,Čistý vzduch." povedal a pomohol mi vstať.
Spolu sme vykročili k domu šťastnému domčeku a začali sme pátrať. Hľadala som niečo rodinné, čo by nás posunulo ďalej. Alebo niečo nezvyčajné.
Prezrela som celú záhradu a Jamesovi už dochádzala trpezlivosť. Nie je teda veľmi trpezlivý, len čo je pravda. To je pravý opak Albusa.
Nakoniec sa niečo v posledných lúčoch slnka zalesklo a ja som na to vrhla ako levica. Držala som v rukách retiazku s medailónom. Otvorila som ho a dnu boli dve fotky. Zvrieskla som.
James bol okamžite pri mne a hľadal zdroj nebezpečenstva.
,,Wolf ! Čo sa deje ?" otáčal sa dookola.
,,Našla som to." zamumlala som a postavila som sa.
Postavila som sa k nemu, no dávala pozor, nech sa prívesku nedotýka ani len jemne, a ukázala mu fotografie.
Jamesovi spadla sánka.
Na fotkách boli naši rodičia. Harry Potter a Draco Malfoy. Ani jeden z nich sa neusmieval. Skôr sa mračili, akoby očakávali nebezpečenstvo alebo čo.
James zhodil ruksak a s výkrikom ho odhodil pekne ďaleko. Potom pozrel na mňa.
,,Dúfam, že si odtiaľ nič nechcela."
,,Nie. Aj prenášadlá mám u seba." potľapkala som sa po vreckách džínsových kraťasov. Nadvihol obočie.
,,Zmenšovacie zaklínadlo." odvetila som a ponúkla mu časť medailónu. Zlhboka sa nadýchol a dotkol sa ho. Zrazu PUK !
,,Au !" zaskučala som.
,,Si v pohode ?" spýtal sa s obavami James.
,,Jasné." zamrmlala som a postavila sa.
Boli sme v bludisku. Tak predsa je to labyrint. No, vchod som nevidela, len množstvo cestičiek, uličiek a križovatiek.
Postavila som sa a chcela som sa pohnúť, ale James ma chytil za zápästie a pritiahol si ma k sebe, až som mu spadla na hruď.
Spýtavo som nadvihla obočie,no on ma len pohladil po líci a zahľadel sa mi do očí. Povzdychol si a jeho dych ma pošteklil na tvári.
,,Wolf," začal, ,,Prosím ťa, keď... keď už to príde, východ a nájdeme medailón, musíš byť pri mne. Neodídem bez teba, jasné ?" zamrmlal.
,,Zvládneme to." namietla som.
,,Sľúb mi to, dobre ? Ako dopadneme a budem cítiť tvoju ruku, premiestnim sa ! Ale iba, ak pocítim tvoj dotyk." zavrtel hlavou.
Merlin James ! Chceš ma dojať k slzám ? Tak to sa ti teda darí. Asi sa za to v budúcnosti vyfackám, ale teraz mi to je jedno. Prešla som si s Jamesom všeličím a zmenil sa. No, možno som ho len nepoznala takto. Skrátka v tomto momente som neuvažovala.
Dotkla som sa dlaňou jeho líca a jemne som ho pobozkala na pery.
Rýchlo som sa odtiahla a usmiala sa. ,,Sľubujem." šepla som.
Bok po boku sme kráčali a hľadali cestu z tejto šlamastiky ako už niekoľko úloh pred tým. Rozhodli sme sa kráčať len po jednej strane a to konkrétne po ľavej.
Vždy som odbočili doľava a zatiaľ sa nič nestalo (dobre párkrát sme sa nechtiac odbočili doprava a ocitli sa v slepej uličke, no to je jedno) a to sme tu už asi hodinu. Mračila som sa a prútik pevne stískala v dlani. Nakoniec nás predsa len niečo napadlo.
Teda mňa.
Vrhla sa ku mne čierna šmuha a zvalila ma na zem. Držala ma pod krkom a mohla som sa zmietať koľko chcela, zovretie postava nepustila. Blížila sa k mojej tvári a hneď som pochopila koľká bije.
,,Expecto patronum !" začula som výkrik a blížil sa ku mne strieborný orol, ktorý ma zachránil pred bozkom dementora.
,,Vďaka." vydýchla som a James sa len usmial.
Pokračovali sme v ceste a spoločnosť nám robilo len hrobové ticho. S pripraveným prútikom som sa obzerala všade dookola, keď nás napadla ďalšia beštia.
,,BEŽ !" skríkol po mne James a švihol prútikom.
Chytil ma za ruku a ťahal ma preč. Počula som šteknutie a ono sa to rozbehlo za nami. Bežali sme ako o dušu, no Jamesa vlkolak chňapol za tričko a James s výkrikom spadol.
Prudko som sa otočila a zavrčala som.
James sa snažil dočiahnuť na prútik, no nedočiahol naň a vlkolak mal v pláne mu roztrhať hrdlo. Rozbehla som sa k nim a v behu sa premenila na vlka.
Skočila som na vlkolaka a nepekne mu roztrhala plece. Zoskočila som z neho a kým sa vlkolak spamätal, James už stál na nohách a jeho prútik som zvierala v papuli. Trhla som hlavou a hodila mu ho.
Bežali sme bok po boku preč, ale vlkolak nás neprestal naháňať. Obzrela som sa, zastala a vycerila tesáky. James zastal tiež a začal na mňa volať.
Štekla som po ňom, čo malo preňho znamenať, nech beží ďalej, ale James mi nerozumel ani rečou tela a naliehaním vrčaním.
Preto som sa radšej sústredila na vlkolaka, ktorý si ma nevšimol a chcel zaútočiť na Jamesa, no tom mu zase ja skočila po krku a s vlkolakom som spadla na zem. Pustila som ho a zaštekala.
Uši som mala stiahnuté dozadu a celá som sa ježila. Vlkolak sa na mňa pozrel a zahnal sa po mne labou, no to som čakala a skrčila som sa, takže ma nezasiahol. Vrhla som sa mu na zadnú nohu a rozkmásala ju. Odbehla som, no jeho pazúry ma zasiahli na boku.
Zaskučala som a opäť sa zvrtla tvárou k vlkolakovi. Aj keď kľačal, stále útočil tlamou a prednými končatinami. Opäť sa zahnal, no nebola dom dosť rýchla a tak mi na krku začala vytekať krv. Nebola to, chvalabohu, tepna, no bolelo to.
Zavrčala som, postavila sa na zadné a prednými mávala vo vzduchu. Vrazila som mu po papuli a pohryzla mu aj prednú labu.
Potom som od vlkolaka odbehla a potiahla vyvaleného Jamesa za tričko. Utekali sme a ja som sa opäť popri behu premenila na dievča.
Chytila som si krk a pozrela na prsty. Krv. Doriti !
Zastaviť sme sa odvážili až po niekoľkých minútach behu. Vlkolak nás už neprenasledoval. Nemal ako, keď mal prednú aj zadnú končatinu zranenú.
,,Wolf," vydýchol James a ja som sa len uškrnula.
,,Poďme !" kývla som hlavou až krokom sme pokračovali ďalej.
Zase sa nič zvláštne nedialo. Vietor nefúkal ani trochu, vtáky tu neboli, rieka v blízkosti (ak vôbec niekde) tiež. Proste okrem našich krokov sme nič nepočuli. Nepáčilo sa mi to.
Nakoniec som zbadala s Jamesom osvetlenú časť bludiska.
Na tráve sa leskol medailón. Ako opreteky sme sa s Jamesom k nemu rozbehli a poobzerali sa.
,,Zdá sa mi to až moc ľahké !" zamumlala som.
,,Hlavne, sa teraz drž pri mne, dobre ?" odvetil James a zdvihol medailón.
S hlbokým nádychom sa aj ja medailónu dotkla a nastalo dobre známe PUK !
,,Expeliarmus !" bolo prvé, čo som počula a zrazu ma odhodilo od Jamesa.
,,Wolf !" skríkol.
,,James !" zvrieskla som, ešte za letu a potom so zasyčaním som dopadla.
Všetko sa zomlelo hrozne rýchlo Po Jamesovi niekoľkí ľudia vrhali kliatby a zaklínadlá, pretože sa snažil dostať ku mne. Ja som sa mu rozbehla oproti, no nohy sa mi podlomili a tak som zakopla (aspoň som nespadla).
Opäť ma niečo zasiahlo, no bolo to slabšie a len sa mi úplne podlomili kolená a ja som sa rozčapila na zemi. Jamesa s protestami uväznili do objatia Smrtky. Jeho prútik spadol na zem, k jeho nohám.
S výdychom sa rozbehla ako blesk za niekoľko pomníkov a kliatby som mala za chrbtom. Viem presne, kde sme a niekto to vie ešte lepšie.
,,EXPECTO PATRONUM !" zvrieskla som a hneď ako sa objavil môj patron, ukryla som sa za jeden pomník.
Sústredene som myslela na otca a modlila sa nech to vyjde.
,,Tam, kde povstal. Harry PO-" pomník sa roztrieskal, ,,POTTER VIE !" skríkla som a prepustila svojho patrona do sveta.
Pekne ma to dostalo, no tiger bežal preč. Nech sa len dostane k otcovi.
Rozbehla som sa k Jamesovi, že mu pomôžem, zaklínadlom zničím jeho väzenie, no skôr ako som mohla niečo urobiť sa spod zeme pod mojimi nohami vynorili liany (?!) a oblepili mi zápästie až som spadla z nôh.
Čo to-?
Ťahala som, no nedarilo sa mi a prútik dopadol vedľa toho Jamesovho. Bola som uväznená burinou asi 5 metrov vedľa neho. Dočerta !!!
,,Ale, ale toto som teda nečakal." počula som pobavený hlas, ktorý vychádzal z radov Smrťožrútov pred nami. Bolo ich teda dosť, len čo je pravda. To sú stále toľkí verní ? Je to normálne ?!
Z toho radu vyšiel vystretý muž so striebornou maskou s rôznymi ornamentami (moc mi to nepomohlo, keďže aj ostatní mali masky) a predstúpil pred nás.
Jedným mávnutím ruky, jeho maska zmizla a predo mnou stál starý, no udržiavaný muž. Dlhé biele blond až biele vlasy mu splývali po pás a jeho tvár bola neskutočne bledá a trošku zvráskavená. Oči sa nebezpečne leskli a na tvári úškľabok.
,,Lucius !" zasyčala som hlasom plným odporu.
,,Správne, moja drahá vnučka. Ale uprednostňujem u teba oslovenie Starý otec." zaškľabil sa ešte väčšmi.
,,Na to zabudni !" vyštekla som.
Lucius chcel niečo povedať, ale skočil do toho iný hlas.
,,Lucius ! Porozprávaš sa s ňou neskôr ! V prvom rade som ja."
Ten hlas bol ženský. Takže, teraz sa nám objaví "A" ? "L" máme za sebou, keďže je to Lucius a to viem dávno. Ale kto je tá "A" ?
,,Kto si ?!" skríkol James.
,,Och, samozrejme !" počula som v tom hlase pobavenie.
Jedna časť Smrťožrútov sa rozostúpila a cez utvorený koridor prešla žena, ktorá sa na nás, až srdečne usmiala. Hlavne na mňa.
Mala havranie kučeravé vlasy, ktoré jej splývali na chrbte a v čiernych očiach desivé blýskanie. Kráčala ladne a elegantne ako mačka a nikam sa nenáhlila.
Čierne dlhé šaty bez ramienok, s odvážnym výstrihom a odhalenými nohami jej dodávali tajomnosť a pocit nebezpečenstva. Vyzerala ako smrť !!!
,,Wolfie Annabeth Malfoyová ! Ani si nevieš predstaviť, aká som rada, že ťa konečne môžem spoznať !" šialene sa zaškľabila.
Keď som sa na ňu tak pozerala, prišla mi strašne povedomá. Ale odkiaľ ?
,,Máme si toho toľko, čo povedať." rozplývala sa žena a cítila som na sebe Jamesov nechápavý pohľad.
,,My ?" nadvihla som obočie.
,,Áno my." srdečne sa zasmiala.
,,Nikdy som vás nevidela !" namietla som.
,,Načo toľká formálnosť ? Pokojne mi tykaj. Jasné, že si ma nevidela, čo je podľa mňa ohromná škoda. Mali sme sa stretnúť už dávno." smutne sklonila hlavu žena.
,,Prečo ?" zamračila som sa.
Aloha !
Muhahahahahá ! Som zlá a ja to veľmi dobre viem xD Toto som si nemohla odpustiť ! :D
Tak, čo môže byť ? Už je tu záver a je len otázne či ich "A&L" nechajú žiť. Kto podľa Vás je tá žena alebo "A" ? (Aj Vám to pripomína PLL ? :DDDD)
Prečo zrovna "A" sa dozviete neskôr, no je to veľmi ľahké. Som zvedavá, koho typujete na dotyčnú. A ktovie ako to dopadne ? Bude koniec Really, Potter ?! alebo ešte nie ? :D
Ja viem som príšerná a bohužiaľ časť neviem kedy bude, pretože sme písali z matiky a nóóó.... dobre to nedopadlo, takže bude zase zaracha. -_- Kto má tým odmocninám chápať ? Budem sa, ale snažiť zo všetkých síl nájsť aj obchácku v zaracha a niečo vymyslím :D
Ako vždy MUCHAS GRACIAS za komenty VOTÍKY, všetky reads, a celkovo za všetko :*
*CleoDeFuego*