James:
Zobudil som sa a niečo sa mi tislo na hruď. Zmätene a nechápavo som sa pozrel na votrelca v mojom náručí.
V prvom rade mi napadlo, že som niekde v nejakej cele a teraz sa predo mnou budú týčiť Smrťožrúti alebo nejaká beštia, no keď som na to klbko pi sebe pozrel, pohľad mi okamžite zmäkkol.
Wolfie sa ku mne tisla, akoby som bol jej záchranné lano a očividne až tak pokojný spánok nemala. No, to som ani ja nemal.
A vtom by som sa najradšej prefackal.
Však ja som sa večer totálne zosypal. Ale úplne. Dočerta ! Dočerta ! Dočerta ! Merlin, prečo ?! Prečo ?!?!
A vtom mi do mysle pribehli tie otravné myšlienky a na to, čo sa stalo v dome... Lily, Al, otec aj mama. Všetci. Bolo to príšerné a tie slová, činy... Majú pravdu....
Teraz sa mi pre zmenu do tejto časti mojich myšlienok priplietli včerajšie slová Wolfie. Nie som klon svojho otca. Možno vyzerám ako on ale vnútri sme obaja iný. Ani som si to poriadne neuvedomil, až včera akoby ma udrel blesk. Snažil som sa mu, čo najviac podobať...
To čo dokázal, keď bol len prvák ! Postavil sa Voldemortovi ! V druháku zachránil mamu pred smrťou a bojoval s baziliskom. V treťom ročníku čelil vlkolakovi, ktorý bol jeho učiteľ a priateľ. V štvrtom vyhral Trojčarodejnícky turnaj a bojoval s Voldemortom. Unikol smrti. V piatom ročníku založil s tetou a strýkom Dumbledorovu armádu a môj otec ich sám učil bojovať. Tiež sa postavili bande Smrťožrútov ! V šestke už našiel jeden horcrux a vyvolil si ho sám Dumbledore. No a potom prišla slávna vojna, kde sa môj otec postavil zoči voči smrti a ZASE prežil a zabil Voldemrota raz a navždy !!!
Je hlavným aurorom, stále je skvelým stíhačom a ja neviem čo ešte. Môj otec je proste dokonalý a to je na tom asi to najhoršie. Nikto nemôže byť predsa dokonalý ! A skúste byť synom toho dokonalého chlapíka...
Nie som ako on. Som iný. Ani nemôžem byť jeho klon. Však je to šialené. No, tie slová a všetky okolnosti v tom dome...
,,Nesnaž sa byť ako tvoj otec ! Nerob to ! Si skvelý, vtipný chalan so zlatým srdcom ! Si láskavý, neskutočne odvážny, obetavý a prežil si si mnohým, hlavne za posledný rok !"
Zase tie Wolfine slová. Príjemne ma hriali pri srdci, no stále som si nebol istý ich pravdivosťou. Predsa len, čo ak sa to teraz deje ? Čo ak Albus...?" Arg !!! Radšej som zatriasol hlavou a pozrel na spiacu Wolfie.
Bola fakt nádherná a tvár sa jej vyjasnila, akoby jej nočná mora sa dala na ústup, čomu som bol rád. Vyzerala v spánku, tak .... inak ako som ju poznal celé roky. Nebola v nej tá zlosť a chuť sa pomstiť. Ani nijaká uštipačnosť, irónia, chlad a odmeranosť.
Síce je pravda, že zväčša za to môžem ja, ale za tento rok sa náš vzťah zmenil. Sme kamaráti a úprimne sám neviem, či chcem aby sme len tak zostali.
Nie, žeby som chcel, aby sme sa vrátili k tej nenávisti, no, chápete, nie ?
Zdá sa, že sa trošku do toho zamotávam. Navyše o nej som sa za celý ten čas dozvedel veci, ktoré som o nej ani len netušil a ani neočakával. Je iná, ako som si myslel a nikdy som v minulosti ani neriešil, čo ju v skutočnosti zaujíma, čo má rada a podobne. Aj ja som sa jej niekoľkokrát zdôveril.
Zmenili sme sa. Tento únos nás zmenil a modlím sa len ku všetkým svätým, nech prežijeme a možno by som si aj poriadne vzal otcovu radu k srdcu.
Chvíľku som len tak pozoroval Wolfie ako spí. Príjemne ma rozptyľovala a nemyslel som na to zlé, ale na to dobré.
Zrazu otvorila tie svoje búrkovošedé oči a pomrvila sa. Pozrela mi do očí a pokúsila sa o úsmev. Snažil som sa jej ho oplatiť, ale vyšla z toho nejaká grimasa.
Wolf sa vymotala a trošku si ponaťahovala kosti. Potom si prešla dlaňou po ľavej ruke a vbehla do kúpeľne.
***
Týždeň nám obehol ako voda, no najhoršie bolo to mlčanie. Nebolo mi 2-krát do reči a Wolfie asi tiež nie. Motali sme sa okolo seba ako mŕtvoly.
Spávali sme v jednej posteli a raz som budil ja ju a inokedy ona mňa. Zachraňovali sme sa tak navzájom z nočných môr.
Jej dnešná mora bola asi najhoršia.
Vrtela sa a prehadzovala, na čo som sa zobudil. Stískala si ľavé predlaktie a zabárala doň nechty.
,,Dosť !" mrmlala a ja som sa ju snažil zobudiť.
,,Nie ! Nemôžeš ho zabiť ! NIE !" kričala.
,,Wolf ! WOLF !" triasol som ňou a ona sa s výkrikom posadila. Sadol som si k nej a pohladil ju po chrbte.
Dychčala a vyplašene na mňa pozrela. Nechty stále zabárala do svojej kože.
,,To nič ! Len opäť tá nočná mora !" zamumlal som a objal som ju.
Položila si hlavu na moje plece a trhane dýchala.
,,Som tu ! Všetko je dobré, nič sa deje. Si v bezpečí." šepkal som jej a po chvíli sa opäť upokojila. Ľahli sme si a zaspali.
Ráno sme sa opäť zaobišli mlčky. Ako aj celý týždeň. Stále som uvažoval nad tým, čo sa v tom dome stalo.
Pil som čaj, keď Wolfie vošla do kuchyne a a spravila si kávu. Poškriabala si ľavé predlaktie, ako to v poslednej dobe často robila a tým sa to prevalilo.
,,Čo máš s rukou ?" nadvihol som obočie. Vlastný hlas mi znel čudne.
,,Nič." zamrmlala a sadla si oproti mne, pričom ruku schovala pod stôl.
,,Merlin, Wolf !" zaúpel som a načiahol sa po jej ruku.
Wolfie sa mi vyšmykla a tým pohľadom, ktorým ma odmenila, by mohla vraždiť !
Postavila sa a chcela odkráčať, no ja som bol rýchlejší a schmatol som ju za zápätie. Naštvane na mňa pozrela, no bolo mi to jedno. Nadvihol som jej rukáv na jej dlhom tričku a skúmal jej zápästie.
,NIE !" skríkla a chcela mi odtisnúť ruku, ale stisk som nepovolil.
Okrem začervenanej kože a pár škrabancov tam nebolo nič. Spýtavo som na ňu pozrel a ona si zahryzla do pery.
,,Wolf ?" oslovil som ju a ona sa trhane nadýchla. Vyšklbla sa mi a odvrátila zrak. Jemne som sa jej opäť dotkol a spolu sme si sadli na gauč. Stále som na ňu zízal.
V hlave mi behalo množstvo myšlienok ? Ublížila si ? Zlomila si alebo vyvrtla ruku ? Napadlo ju niečo ? Poštípalo ? Čo sa deje ?!
,,Prepáč, ja ... ja len, mám také zlé tušenie odvtedy, čo sme sa vrátili z tamtoho." zamrmlala. Vedel som, že mi do toho nič nie je, no rovnako som vedel, že takto to už ďalej nepôjde.
,,Wolf. Čo sa tam stalo ?" opýtal som sa jemne a ona si zahryzla do pery.
Chvíľku bola ticho, akoby zvažovala možnosti. Jej tvár odzrkadlovala boj v jej vnútri. Už-už som otváral ústa, no predbehla ma.
,,Stalo sa tam mnoho. V prvom rade, moja zmena. Otec sa nikdy nezmenil a ja som bola rovnaká. Slizolinčanka a pekne odporná. Mojou najlepšou kamoškou bola Bella Adamsová. Obliekala som sa a kráčala som si ako po chodbe ako štetka, ktorou som asi aj bola. Správala som sa hrozne. Bola som odporná a slizká...
Neskôr som vošla do kuchyne. Všetko bolo pomerne normálne, až na chvíľu kým sa v miestnosti neobjavila moja babka s otcom a tým idiotom Luciusom - alebo starým otcom. Skrátka otec sa správal odporne, rovnako ako Lucius. Odhodil ma k stene a na Scorpiusa použil cruciatus, len preto lebo sa potkol a rozbil pár tanierov.
Nikomu to neprišlo divné až na mňa. Potom sa to všetko zvrtlo a ja som zaútočila. Najskôr na Luciusa. Vedela som, že to nie je skutočnosť, lebo ani za rok by sa otec tak moc nezmenil. Pred tým ako som ilúziu otca zabila mi ukázal znamenie Smrťožútov so slovami:
Ukáž svoje a ja ti ukážem moje ! Pozrela som na ruku a tam... fakt tam bola lebka s hadom, ktorý jej vychádza z tlamy ! Znamenie Smrťožrútov.
Zdrhla som a dom nechala v plameňoch. Stále mám taký pocit, že..." hlas sa jej zlomil.
,,Wolf," začal som a ona na mňa pozrela sklenenými očami, ,,Pozri, ty nikdy nebudeš ako oni ! Nie si zlá, aj keď by si ma najradšej zabila, no to je iné. Obaja vieme aké. Nikdy na svojej ruke neuvidíš to znamenie. Ani keby ťa opili alebo zdrogovali, očarovali do onemenia. NIKDY ! Poznám ťa ! Ty by si ich skôr vyvraždila." pousmial som sa a ona sa slabo zasmiala.
,,Ja som to tiež nemal ľahké. Predstav si Lily ako dievča, čo má každý týždeň nový objav a snaží sa kvôli chalanovi meniť. Vzdala sa svojej ohnivej živej veselej povahy, len aby sa zapáčila nejakému pankáčovi.
Albusovi šiblo v hlave a na ruke mal znamenie Smrťožrútov a tváril sa fakt šialene. Keď som sa s ním rozprával, povedal, alebo sa skôr vyhrážal, že on sa postará o to, aby sa Voldemort vrátil, alebo bude ešte lepšie, keď sám môj brat nastúpi na jeho miesto. Vraj začne so mnou a našou rodinou.
Mama tvrdila o mne, že..." na toto som sa musel nadýchnuť. Súrodenci boli švihnutí, ale rodičia mi prišli ešte horší.
,,Som odporný sukničkár, ktorý sa obzrie za každou sukňou a lezie len do nohavičiek. Vraj by som bez sexu nevydržal ani pár dní. Ubližujem dievčatám, využívam ich, aby som uspokojil svoje túžby. Vraj som len pokrytec a čierna ovca rodiny. Vraj, čo som kedy ja dokázal ?
Uznávam mala vo väčšine pravdu, ale s toľkou trpkosťou v hlase a takým odporom... Merlin, bolo to choré !
A otec ? Predstav si Harryho Pottera ako toho idiotsky namysleného Lockharta. Vieš, koho myslím, že ? Tak môj otec sa správal podobne. Ako namyslený kohút. Keď som ho zastavil zmätený z mamy, Ala a Lily, vyhlásil, že nemá čas na také hovadiny a má dôležitejšie veci na práci.
Zvrtla sa naša debata zlým smerom. Vyčítal mi, že mu nemám rozprávať do života, že on je môj otec, a čo som kedy ja dokázal narozdiel od neho ? Vyčítal mi všetky neúspechy a tresty, ktoré mu prišli zo školy. Nič nebral ani so štipkou humoru.
Zhŕkli sa okolo mňa ako hyeny. Myslel som, že som sa zbláznil. Viem o tom, aký som. Viem o tom, že nikdy nedokážem to, čo otec. Uvedomujem si, čo si o mne myslí mama aj keď to nikdy nevyštekne takto. Viem, že som sklamaním.
Chodiaca katastrofa, ale toto bolo šialenstvo. Naša rodina bola totálne v prdeli ! Nič nefungovalo ! NIČ !" vydýchol som posledné slová, ktoré sa zo mňa vyvalili spolu s ostatnými.
Wolfie na mňa hľadela s ohromením. Asi si myslí, že som prišiel o rozum. Nečudujem sa jej. Vyzerá to tak.
,,James. To nie je pravda. Nie si sklamaním. Si aký si a tak to má byť. Každý má svoje chyby. Rovnako ako všetci máme svetlú aj tú temnejšiu stránku. Záleží len na tvojej voľbe. A ty sa rozhoduješ správne. A nič si nedokázal ?! James Sirius Potter, chceš ma naštvať ?! Pozri sa na tento rok. Už to nebudem znova všetko opakovať. " stisla mi ruku a obaja sme sa na seba pozreli.
,,Tak preto si vyhodil-?" začala a ja som sa poškrabkal na zátylku.
,,Ehm... nó, išlo skôr o imidž, ako o to, že by som ich potreboval. Nie, zrak som si nekazil, všetko je okej. No, možno to bolo aj tým, že som sa snažil byť druhým Harrym Potterom." rozpačito som sa usmiala a Wolf nado mnou pokrútila hlavou.
Každý má svoju Achillovu pätu. Wolfie sa obáva, že ju dostihne otcova temná minulosť a ja zas, že nikdy nebudem viac ako Syn Muža-Ktorý-Prežil.
,,Tak sa zdá, že sme si prešli peklom." ozval som sa a Wolfie sa krátko zasmiala.
,,Vieš, o tom, že nie si úplne taká, ako som si myslel ?" nadhodil som.
,,A čo si si o mne myslel ?" nadvihla jedno obočie.
,,Hm... že ak ťa skutočne raz vytočím, tak ma zhodíš z Astronmickej veže. Alebo, že k sebe nikoho nepripustíš. Raz som uvažoval či si vôbec niekedy plakala." uškrnul som sa.
,,Mno, tá Astronomická veža sa mi stále pozdáva. Ale žeby som si k sebe nikoho nepripustila ? To sa mi skutočne tak podarilo pôsobiť ?" oplatila mi úškrn.
,,Hej. Prečo vlastne svoje city schovávaš ?" nadvihol som obočie.
,,Neskrývam ich." zamrmlala.
,,Ale áno, skrývaš ! Prečo ?" nechápal som.
,,Je to niekedy ľahšie. Ukrývať niektoré pocity, ktoré byť skryté majú." mykla plecami.
,,To myslíš vážne ? Však zväčša sa tomu nemáš brániť a dusiť to v sebe ! Ak ťa niekto zranil, daj to najavo, ak ťa naštval ukáž mu, čo spôsobil, ak niekoho miluješ, nechaj sa tým unášať."
Tak to posledné mi vykĺzlo. Nevadííí.....
,,Keď myslíš. Ni, niekedy človek nemusí vidieť, ako ťa zložil. Nespravím mu tú radosť. A keď niekoho milujem, musí to byť normálne a nie šialené. Nemôžem sa predsa bezhlavo zamilovať do nejakého blázna." zavrtela hlavou.
,,Prečo by si nemohla ? Ak ťa ten blázon miluje a ty jeho tak je všetko fajn nie." zamumlal som.
,,Možno. To záleží od dotyčného a od toho, čo medzi nami je." zamrmlala naspäť.
,,Hmmm." zamrmlal som a pohľad mi mimovoľne spadol na jej pery.
Chvíľku sme sa opäť ponorili do ticha a ja som sa takmer z nej zbláznil. Čo tým myslela ? Bolo to len tak všeobecné, alebo narážala na niečo konkrétne ? Merlin, tak rád by som tušil, čo sa jej preháňa v hlave !
ALOHA !
Tak, komu som chýbala ? Ja viem, že nikomu :DD No vy mne strááášne. :* Mi, Amor nemala som internet a preto som sa nemohla dostať na wattpad a písať. No, musela som sa aj učiť. Písali sme prvé písomky a tak no. Navyše berieme mocniny a odmocniny a ja som na matiku totálny antitalent :D
No, to čo ma tu čakalo ma nesmierne potešilo. Vy ste čítali, VOTÍKOVALI, komentovali a hlasovali ! Už som urobila aj dva rozhovory a jeden sa uskutočnil, len vďaka Vašim hlasom. Ja vás neskutočne milujem, lásky ! TE AMO, MI AMOR ! ♥
Táto časť, aj keď nie extra dlhá je pre Vás ! :*
Ja strácam pri Vás slová a vždy sa uškŕňam na obrazovku ako šialená. Ste skvelí a veľmi si to vážim :*
Kapitola, viem, že kratšia, no aspoň niečo, nie ? :D Ďalšiu sa budem snažiť pridať, čo najskôr, ale netuším kedy :DD Na obrázku opäť Logan.
MUCHAS GRACIAS úplne za všetko ! Muchas gracias za to, že ste !
P.S.: Videl niekto film "Meet Bill" ??? Neviete, kde ho stiahnuť ? :)
*CleoDeFuego*