Baby túto časť venujem vám: somLev, Book_lover469 a dadka666. (škoda, že sa viacerých nedá pridať do venovania, tak som to robila takto.
Prajem príjemné čítanie Vám a aj ostatným ;-)
***
Stredu bol v škole rozruch. Všade kde ste sa pohli ste počuli iba o Denisovi, ktorý zavraždil jednu štvrtáčku. Nakoniec to netrvalo až tak dlho ako som si myslela. Profesor nasadil celej triede chrobáka do hlavy s Halloweenom, ktorý sa bude konať tento piatok. Našou úlohou bude, aby sme prišli s čo najatraktívnejšou maskou a s partnerom. Účasť celej školy je povinná. Uškrnula som sa. Tá noc bude jedinečná a hrôzostrašná. Starší žiaci majú na starosť program, výzdobu, občerstvenie, teda všetko čo k tomu patrí. Akú si len vymyslím masku?
Celé doobedie a aj cestou domov som premýšľala nad maskami, ale stále si ňou nie som istá. Mohla by som byť Smrtka, Krvavá nevesta alebo Mních. Nakoniec tá nevesta sa mi nezdá až taká zlá voľba. Páčilo by sa mi mať na sebe biele šaty presiaknuté červenou krvou a keby bola naozajsná o to lepšie. Plus závoj, čiernej farby. Prípadne čierna nevesta, oveľa bombovejšia. Možno Keilova mama bude mať ešte v skrini schované svadobné šaty, ktoré mi poslúžia. Zostanem však pri obyčajnej krvavej neveste a nebudem vymýšľať. Teraz už iba zohnať šaty a postriekať ich krvou. Potrebujem niekoho koho krv bude na to vhodná.
Keila som celý deň nestretla. Chvalabohu. Možno zostal doma. Otec prišiel domov skôr, tak som sa ho hneď opýtala na šaty. Ochotne mi ich dal a povedal, že si s nimi môžem urobiť čo chcem. Potešila som sa. Už len nájsť obeť a nejako získať jej krv. Potrebujem niekoho kto ma bude považovať za kamarátku. Možno nejaká spolužiačka. Vytiahnem ju von a potom...
Nebola by som si istá či by sa so mnou bavila Soňa alebo Beáta. Radšej som im ani nevolala. Zavolala som iba Simone, to je to dievča, ktoré hralo na chate na gitare a hanbilo sa spievať. Moju ponuku prijala a ja som sa rozhodla, že ju vezmem do domu 666. Mali sme sa stretnúť večer o ôsmej na zastávke.
Napchala som si do ruksaku svadobné šaty, hygienické rukavice, vreckovky, pásku, nôž a fotoaparát. Cestou dole schodmi som stretla Keila. Vražedný pohľadom si ma preskúmal, ja som mu ten pohľad opätovala.
„Kam ideš?" po chvíli zavrčal.
Pokrútila som hlavou a zbehla som dole. On sa hnal za mnou a schmatol ma za kapucňu mikiny.
„Pýtal som sa kam ideš?!"
„Do toho ťa nič!"
Vytrhla som sa mu a vybehla von .Autobus som len tak tak dobehla. Vodič sa nado mnou zľutoval, keď som za ním asi minútu bežala.
„Naponáhlo slečna?"
Zadychčaná som mu odpovedala: „Mám stretko," vzala som si lístok a sadla si na voľné sedadlo vedľa tučnej babky.
„Nemáte požičať žuvačku?"opýtala sa ma po piatich minútach cesty. Fľochla som po nej pohľadom. Prehrabala som sa v ruksaku či tam niečo nenájdem. Jednu som úplne na spodku našla, tak som jej ju podala. Vložila si ju do úst a vyfúkla. V tom sa z pod nej ozval hlasný prd. Autobus vybuchol do smiechu. Ja som sa otočila. Babka nikoho nevnímala.
„Pfú to bola bomba," šepla som pre seba otočená chrbtom k babke.
„Nechceš si prisadnúť?" ponúkol mi chalan oproti mne sedadlo a posunul sa k oknu. Neváhala som a prisadla si.
„Dievočka," zahnala sa po mne babka a rukou ma zadržala. „Máš požičať nožničky?" čo si tu chce robiť manikúru?
„Nie, žiaľ nožnice nemám."
„Škoda a dezodorant?"
„Ani ten."
„Aha škoda a žuvačku?"
„Dala som vám poslednú."
„Škoda a nožničky?"
Pokrútila som hlavou a radšej sa pozrela na spolusediaceho chalana. Vyzeral mlado asi na trinásť.
„Tadeáš," podal mi ruku.
„Kam ideš?"
„Do Senca za kamarátkou."
„Ja už vystupujem. Ahoj," postavila som sa, aby mohol vystúpiť a ja som sa ešte odviezla o zastávku ďalej. Postavila som sa k dverám, aby som mohla rýchlo vystúpiť. Tučná babka sa postavila vedľa mňa. Z úst si vybrala vyžuvanú žuvačku a podávala mi ju späť.
„Ďakujem môžete si ju nechať."
„Nie ja ju už nechcem. Vezmite si ju späť. Je to vaša žuvačka."
Šofér otvoril dvere práve vtedy, keď mi ju babka strkala pred oči. Preliezla som jej ruku a vybehla z autobusu a od neho čo najďalej. Na zastávke ma už čakala Simona. Vzala som ju pod pazuchu a vliekla ju na ulicu k strašidelnému domu.
„Čo budeme robiť?" spýtala sa ma po chvíli.
„Nechceš sa ísť fotiť? Do strašidelného prostredia?"
„Dobrý nápad, ale aby tie fotky boli fakt strašidelné a mohla by som si ich dať na facebook a aj na svoj blog, ktorý je taký pochmúrny. Môžem ti dať stránku a potom si ho pozri. Dobre?" súhlasila som.
Zaviedla som ju do domu a vybehli sme po schodoch do izby, v ktorej som bola s Gabrielom.
„Niečo tu mám," povedala som jej a začala som z tašky vyberať krásne biele svadobné šaty.„Potrebujem ich trochu zašpiniť. Chcem si ich obliecť na Halloween. Rozmýšľala som, že by si si ich obliekla a trochu by som ťa v nich pofotila," vzala som šaty do rúk a podala jej ich. Videla som jej iskry v očiach. Pozdávalo sa jej to. Neváhala a strhla zo seba kraťase s tričkom a navliekla si veľké šaty. Keď ich už mala oblečené pozrela sa na mňa s úsmev na perách. Ja som si len pomyslela, že dlho jej ten úsmev nevydrží. Musela som to s ňou chvílu hrať. Tak sme sa vybrali na špinavé a temné schodisko. Kde som ju postavila k stene s podopretou nohou a odfotila. Potom som jej prikázala nech sa začnem ťahať poschodoch na hor ako nejaký vražedný démon. Trochu som napodobnovala Gabrielove kúsky, ale robím to pre niečo iné. Tie fotky nikto nikdy neuvidí. Poslúchla ma, páčila sa jej tá myšlienka. Začala mi rozprávať o jej pocitoch. Počúvala som ju len jedným uchom dnu a druhým von. Vôbec ma to nezaujímalo. Som tu pre niečo úplne iné. Urobila som ešte pár fotiek na chodbe a potom sme sa vrátili do izby, kde som ju posadila na stoličku a povedala jej, že skúsime ešte únos nevesty. O predné nohy stoličky som jej prilepila nohy. S páskou som točila pokiaľ sa mi to nezdalo byť dosť pevné. Zopakovala som to aj s rukami, ktoré som ju prilepila za chrbtom. Ústa som si nechala nakoniec. Vôbec jej to nebolo divné. Odfotila som ju. Načiahla som sa po kabelke, z ktorej som vytiahla môj nôž. Pomaly som sa otočila a pristúpila k nej. Oči jej spočinuli na moje ruky. Zbadala som jej strach v očiach. Náhle sa strhla a začala mykať. Zasmiala som sa ako blázon a sledovala ju. Pohladila som ju po hlave. Snažila sa vymaniť zo zajatia a skuvíňala. Nebol to silný zvuk, nemala odkiaľ ho vydávať. Bolo mi to ľúto, ale nemohla som riskovať. Dom je priamo na ulici medzi obývanými. Hoc-kdo by nám mohol začuť. Mala by som si švihnúť, nechcem aby sa tu náhodou objavil Gabriel s dievčaťom, ktoré chce pofotiť.
Postavila som sa za jej chrbát a po oboch rukách som jej prešla čepeľom noža. Následne sa jej tam objavovala dlhá ryha z ktorej začala stekať krv a kvapkať na dlážku. Pozrela som sa na Simonku. Z očí jej kvapkali krokodílie slzy. Nahla som sa k nej a oblízala jej ich. Pričom som jej šepla: „škoda, že ti z nich netečie krv," a oblizla som si pery. S hrôzou sa na mňa pozrela a stále bojovala. Prilepila som ju však dostatočne silno. Nemá žiadnu šancu. Bodla som jej nož do brucha. Trochu sa predklonila. Jej oči boli červené. Nemohla som si to nechať ujsť a odfotila som ju tak. Mala som s tým už začať skôr. Priame fotky z miesta činu a pre mňa. To je slasť, z ktorej sa môžem vyžívať kedy len budem chcieť. Od teraz ak sa to bude dať, bude to moja ďalšia tradícia.
Z brucha sa jej valila krv a sala do seba bielu látku, po ktorej zostávala na šatoch krvavá šmuha a pomaly zahalovala celé brucho. Vyzerá to akoby som mala byť nevesta, ktorá prišla o svoje decko. Ani to nie je zlý nápad. Viac už nemôžem prerezať šaty, mohol by mi niekto na to prísť.Priložila som čepeľ noža k jej krku a prerezala jej tepnu, s ktorej začala striekať krv po okolí a šatoch. Hlava jej náhle odkvacla a bolo po nej. Ešte raz som si urobila fotku a rozrezala lepiacu pásku, s ktorou bola prilepená. Stiahla som jej nehybné telo na zem a horko-ťažko ju povyzliekala zo šiat. Zošuchorila som ich a natlačila do tašky so všetkými mojim vecami. Jej nebohé telo som tam nechala len tak ležať a vyparila som sa.
***
Ahojte po troch dňoch nová kapitolka, aby sme nemuseli dlhšie čakať. Práve som dopísala dve ďalšie, tak som si povedala, prečo nepridať aj novú časť. Inak krásna temná pesnička :-*
Bola to trošku srandovná a zároveň pochmúrna kapitola.
Čo si myslíte o čine našej Emky? Dobre urobila? Páčilo sa vám to? Asi nie to by ste museli byť šľahnutý ako ja. A od tohto príbehu nič iné nemôžte čakať. Nikdy neviete koho sa rozhodne zabiť.
Nasledujúca časť bude o Halloweene. ;-)
*Mery*