Wolfie:
Ráno som sa zobudila svieža a pripravená na ďalší deň. Už som bola hore, ale otvárať oči a nedajbože vstávať, to ani náhodou.
Bolo mi príjemne teplo a všetko vyzeralo byť fajn. Akoby hra neexistovala. Proste by som vyspávala na Rokforte.
A to som mala v noci nejaké nočné mory. Najskôr to boli potkany, potom Jason a nakoniec aj Voldemort ! Šialenstvo.
No, nejakým spôsobom som sa necítila taká vystrašená, lebo som cítila niečiu bezpečnú náruč a teplo tela.
Toto ráno mi bolo skrátka dobre, ale nič sa mi nechcelo, len spať alebo aspoň ležať. Ách, áno.
Zrazu som mala, ale taký divný pocit a v tom mi to došlo. Však ja tu spím s Potterom. S Potterom v jeho posteli.
Tak, už ten pocit chápem, ale nevadí. Ešte som príliš lenivá otvoriť oči a tak som si len povzdychla a trochu sa pomrvila.
Dlho mi to nevydržalo. Moje lenivé ráno mi rušila jedna vec.
,,Budeš ma ešte dlho pozorovať ?" opýtala som sa s úškrnom.
,,Šípková ruženka je hore ? A ja som dúfal, že ju treba zobudiť bozkom." ozval sa pobavený hlas.
,,Ja som tu !" zamrmlala som, ale vstávať sa mi nechcelo.
,,Ja viem." zasmial sa Potter.
,,Vieš, čo ma napadlo ?" otvorila som oči a tie sa stretli s jeho.
,,Hm ?" bol zvedavý.
,,Že ja nevstávam ! Neviem, ako ty, ale mne sa nechce a budem dnes štrajkovať !" zachumlala som sa do perín.
,,Vážne ?" zasmial sa Potter a ja som prikývla.
,,Hm...a kto to včera hovoril, že som mnou neskončí v posteli ?" neodpustil si.
To musí provokovať hneď ráno ?! No ták, Potter ! Pochop, že som lenivá a chcem len ležať.
,,Ty vieš, ako som to myslela a o nič sa nepokúšaj. Stále vedľa teba leží vlčica." varovala som ho s úškrnom.
,,Myslíš, že ma tým zastavíš ?" spýtal sa pobavene.
,,Uhm." kývla som lenivo.
,,Ani keď zapojím svoj neodolateľný šamr ? Vieš, že si teraz v mojej posteli a ja ležím hneď vedľa teba." provokoval.
,,O niečo sa pokúsiš a neručím, že prežiješ !" zamrmlala som.
,,No ták !" zavyl a zasmial sa.
,,Ee." zasmiala som sa a zavrela znovu oči.
,,A ak to aj tak skúsim ?" nedal sa odbiť Potter.
,,Tak ťa uhryznem." odvetila som.
,,To by mi nevadilo." zasmial sa.
,,Už ťa niekedy pohryzol pes alebo vlk ?" uškrnula som sa.
,,Nie, ale u teba to risknem. No ták, sme tu samy." nedal sa.
,,Na to zabudni, casanova ! Ja ťa uspokojovať nebudem !" zavrčala som.
,,Tak, ja uspokojím teda, čo ?" žmurkol na mňa flirtovne.
,,Potter, skús to a bude to to posledné, čo urobíš !" vyprskla som.
,,To by mi nevadilo." zasmial sa a pohladkal ma po pleci.
,,Si blázon !" otvorila som oči a posadila sa na posteľ.
,,A vraj štrajkuješ !" zasmial sa.
,,Vieš, pri tebe radšej vstanem !" žmurkla som.
,,No ták !" zakňučal Potter, schmatol ma okolo pása a stiahol ma na seba.
,,Pusti ma ! Chcem sa umyť a najesť !" jačala som.
,,A prečo by som mal ?" smial sa.
,,Ak nechceš prísť o tvoju dôležitú časť tela, tak ma pusti !" vrtela som sa.
,,A ty veľmi dobre vieš, ktorú časť myslím !"
,,Dobre, dobre, vzdávam sa !" zasmial sa a konečne som mohla utiecť do kúpeľne.
Viem, žeby takú veľku obeť neriskoval. Čo by potom robil ?
Spravila som si hygienu a pustila Pottera do kúpeľne, zatiaľ čo ja som šla do kuchyne.
Jemu som spravila čaj a ja som potrebovala kávu. Po tom včerajšku a potkanmi som si dopriala dávku kofeinu.
Najradšej by som sa na všetko vykašlala a vylihovala v posteli, ale čím rýchlejšie niečo nájdeme tým budeme rýchlejšie doma.
Už strácam prehľad v dňoch. Viem len, že je zima a január, lebo Potter nedávno oslavoval.
Potterovi som pripravila pár chlebov s džemom a mne dnes stačil jogurt.
Koľko tu ešte budeme ? Dostaneme sa odtiaľto vôbec ? Chýba tak málo, no nemyslím, že to bude ľahké.
***
Sneh už mizol a spolu s ním aj chlad. Slnko začínalo silnejšie hriať. Začínalo byť fakt teplo. Už prichádza jar.
Ani neviem, aká dlhá doba ubehla, ale nič sa nedialo. Takže nás čaká niečo veľké. Niečo nepríjemné. Ak je to tá jaskyňa, čo sa tam vlastne stane ? Potter o tom hovoriť nechce a ja nie som ten typ, že budem doňho hučať ako šialená.
Raz, ako za poslednú dobu, som sa zobudila na štebotajúce vtáky. Natiahla som sa ako mačka a vzdychla som si. Ďalší deň o ničom ?
Prekvapene som pozrela na vedľajšie lôžko, ale tam nikto nebol !
Prudko som sa posadila a len v tričku a teplákoch na spanie som vybehla z postele. Kde, dočerta je ?! Len, nech sa nič nestalo. Áno, je to tak. Mám o Pottera strach.
Predsa len sme si už všeličím prešli a tiež bol tu pre mňa vždy, keď ho potrebovala. Nie, nezamilovala som sa do neho, ale moja nenávisť k nemu už nie je taká silná. Skôr akoby mizla. Akoby sa z nás stali kamaráti.
Neviem, ako to vníma Potter, ale ja takto. Na tie jeho úchylné návrhy som si už zvykla, no stále mu mám za to chuť vlepiť.
Ale kde je ?! Vybehla som zo stanu ako víchor, len v pyžame a s prútikom v ruke. Obzerala som sa ako šialená a hľadala náznak pohybu. Slnko bolo už vysoko a sneh sa dávno roztopil.
Merlin, ale kde je ten strapatý perverzný chalan ?! Prebehla som kúsok po okolí, no nič som nenašla. A nebol len v kúpeľni ? Rozhodla som sa vrátiť, no stále som sa obzerala a vykrikovala naňho.
,,NO ?!" ozvala sa mi odpoveď po chvíli.
Rozbehla som sa k stanu a vrazila do kuchyne. S otvorenou sánkou som civela na ten výjav. A divíte sa mi ?
Potter bol celý čas v kuchyni a verte mi, alebo nie, no je to pravda, on pripravoval raňajky. No, fakt ! Na tanieri pri sporáku bolo niekoľko sladkého cesta a na panvici robil ďalšie. James Sirius Potter pripravoval na raňajky palacinky ! No fakt !
,,Šla si si zabehať ?" uškrnul sa a pretočil palacinku na panvici.
,,Ja..." zavrtela som hlavou, nech sa spamätám.
,,Myslela som, že sa ti niečo stalo ! Merlin, toto mi nerob ! Prebehla som celé okolie a kričala na teba a ty sa ozveš až potom." vydýchla som.
,,To vidím." zasmial sa.
,,Hneď som späť." kŕčovito som sa usmiala a vybehla preč. Smer kúpeľňa.
Umyla som sa a obliekla a zbavila som sa toho prekvapenia na tvári. Vyšla som von a vôňa palaciniek ma udrela do nosa. Oblizla som si pery. Voňalo to krásne.
Neviem, prečo ma to nenapadlo. Mohla som ich urobiť. Fakt sme za tých niekoľko mesiacov, čo sme tu, nemali palacinky.
Vošla som potichu do kuchyne, aby ma Potter nepočul a pozorovala som ho. Keď opiekol jednu palacinku, dal na panvicu ďalšie cesto a vrhol sa na predchádzajúcu, aby ju natrel marmeládou alebo nutellou. Potom sa opäť venoval tej na panvici. Pre seba som sa uškrnula.
,,Ty vieš variť ?" ozvala som sa. Potter sa otočil a zaškľabil sa.
,,Asi len palacinky a špagety." zasmial sa.
,,A čo ťa priviedlo k tomu, aby si vstal skoro ráno a začal pripravovať raňajky ?" nadvihla som obočie.
,,Tak za prvé, už je aj obed. A za druhé, len tak." zasmial sa.
Natrel poslednú palacinku a potom tanier položil na stôl. Tých palaciniek bolo fakt dosť. Doniesol ešte taniere zvlášť a potom si aj on sadol. Kývol mi, nech si mám zobrať.
Urobila som tak a schmatla do ruky prvú palacinku. Skôr ako som si ju dala do úst, ma niečo napadlo.
,,Potter, ak tam je nápoj lásky alebo čo..." začala som, ale jeho smiech ma prerušil. Naklonila som hlavu nabok a čakala, kým sa upokojí.
,,Toho sa báť nemusíš ! Úprimne, ja som nikdy nepripravoval nápoj lásky a ani neviem, ako sa robí. Keď mi už o to šlo, tak som si ho kúpil od strýka Georga." uškrnul sa a ja som naňho pátravo pozrela, no zahryzla som sa do palacinky.
Merlin, tak to bolo teda niečo. Bolo to fakt lahodné. Nevedela som, že Potter vie spraviť také dobré palacinky. Jednoducho mňam !
Pozrela som naňho a všimla si, ako na mňa hľadí. Čaká na moju kritiku a snaží sa prísť na to, na čo myslím.
Len som sa šibalsky usmiala a opäť sa zahryzla.
,,Musím povedať, že lepšie palacinky som nejedla." uškrnula som sa a Potter mi úškrn vrátil.
,,Som rád, že ti chutí." usmial sa.
To, že tie palacinky sú fakt lahodné, som mu nepovedala. Aj tak má už dosť veľké ego, nie ?
Mlčky sme jedli palacinky a ja som si vychutnávala každý jeden kúsok. Merlin, ony boli fakt skvelé.
Zrazu sa Potter ozval.
,,Ehm...ešte je tu niečo." začal a rozpačito sa poškrabkal na zátylku.
,,Len mi nehovor, že si spravil aj večeru ! Čo potom budem robiť ja ?" hrala som pobúrenie.
,,Nie, to nie !" zasmial sa.
,,Len...asi som niečo našiel."
,,Čo ? Prenášadlo ? Ale ako ?" zasypala som ho otázkami.
,,Myslím, že je to prenášadlo." opravil ma.
,,Hm ?" naklonila som hlavu nabok. Potter vytiahol z vrecka mikiny niečo zelené a pokotúľal to ku mne.
,,JABLKO ?" nechápala som.
Jablko ? Prečo by zrovna zelené jablko malo byť prenášadlom ? Čo je na jablku divné ?
,,Však vravím, že som si nie je istý, či je to prenášadlo. Len...nó našiel som ho na divnom mieste." odvetil.
,,Kedy si ho našiel ?" spýtala som sa a prevracala jablko v rukách, pričom som si hrýzla peru.
,,Bol položené na strome. Ihličnatom strome. Na jednej vetve." odvetil Potter.
,,Ale čo to má spoločné s Harrym Potterom ? Tvoj otec miluje jablká ?" nadvihla som obočie a vtom akoby do mňa udrel blesk.
,,Hm...neviem. Jablko ako také som ho jesť dlho nevidel, za to jablkový koláč, ten priam zbožňuje. Ale žeby bolo jablko potrebné k vstupu do jaskyne ?" pokrčil Potter plecami.
,,Áno, ale teraz sa to netýka tvojho otca." stiahlo sa mi hrdlo.
,,Čože ? A koho ?" spýtal sa prekvapene.
,,Draca Malfoya." odvetila som.
,,Čo ? Prečo ? Čo má tvoj otec s jablkami ? Máte doma nejaký rodinný podnik s jablkami ? Alebo je jablko symbol tvojho otca ? Alebo máte doma jablone ?" zasypal ma Potter otázkami.
,,Čože ?!" spadla mi sánka, ale rýchlo som zatriasla hlavou.
,,Toto prenášadlo má spojenie s mojim otcom. Mama mi spomínala, že vždy, keď jej pohľad zablúdil k Slizolinskému stolu, otec jedol zelené jablko. Červených sa nikdy ani len nedotkol. Navyše jablko použil ako test, či jedna skriňa funguje. Aj teraz zje len tie zelené." odpovedala som.
,,Takže nás čaká niečo zo života tvojho otca ?" nadvihol Potter obočie.
,,To neviem. Ale to by vyzeralo inak. Ani jedného z nás zatiaľ nechcú medzi seba. Nie sme Smrťožrúti. Zatiaľ to od nás nečakajú. Možno odo mňa áno."
Tú poslednú vetu som zašepkala, ale Potter ju aj tak počul.
,,Prečo by ťa chceli Smrťožrúti ?" hneď sa opýtal.
,,Kvôli minulosti. Minulosti, za ktorú nemôžem. Len preto, že Lucius je verným a k tomuto záväzku donútil aj babku a otca. Babka verila, že Lucius to myslí dobre a otec nemal na výber. Spravil to, čo sa od neho ako od Malfoya očakávalo. Nechcel ohroziť život svojej rodiny.
A teraz, keď sa rozhodol po svojom, vydal sa svojim smerom a odmietol byť naďalej Smrťožrútom, mu to komplikujem ja.
Vieš, ak by som bola ja neviem Potterová, Weasleyová, Blueová, bársaká len by som nenosila meno po rodine, ktorá bola jedna z najvernejších Voldemortovi, nenútili by ma až tak. Netlačili by na mňa. Určite by si ma našli kvôli pôvodu. Čistá krv. Pff ! Idioti. Láske sa poručiť nedá. A čo je zlé na tom, že sa čarodejník zamiluje do mukla ? Nič !
Ale proste, bolo by to iné. Nemôžem uveriť, že Lucius je tohoto schopný ! Je to vlastne môj starý otec, ale to oslovenie si nezaslúži !
Ja...merlin ! Ja len nechcem, aby ubližovali tebe a tvojej rodine. Ak ma chcú donútiť stáť v ich radách, alebo trestajú otca, nechcem do toho namočiť niekoho ďašieho. Nie je to fér. A to všetko, len kvôli minulosti."
Merlin ! Však, ja si tu vylievam srdce ! Chudák, Potter. Priveľa kecám.
,,Tak to som, netušil, že to tak vnímaš." povedal a zahľadel sa mi do očí.
,,Úprimne, ja som celý čas bol v tom, že si do toho vtiahnutá omylom. Proste, všetko sa točí okolo slávneho Harryho Pottera, ktorý dokázal toto a potom zase tamto, zabil Voldemorta atď...
Bol som v tom, že sa mu chcú pomstiť cezo mňa.
A teba som do toho zatiahol, aj keď si mohla byť v bezpečí, na Rokforte. Nevedel som, že ty si myslíš niečo iné." zveril sa mi.
,,Asi sme sa obaja spietli." pousmiala som sa.
,,Hej. A možno je z každého niečo pravdou." prikývol Potter.
Nastalo trápne ticho a ja som jablko pokotúľala k Potterovi.
,,Pripravíme sa a zbalíme stan. Ideme na to ?" zdvihla som sa.
Potter schoval jablko do vrecka mikiny a prikývol.
,,Súhlasím. Tak, ideme nakopať nepriateľovi zadok !" zasmial sa a ja som sa len usmiala.
ALOHA !
Tak predsa som to len dala a je tu kapitola.Gratulujte ! :D Ale ne. Dnes sme my Slováci prežili prvý školský deň. Česi to už majú za sebou :)
Časť mala byť skôr, plánovala som ju o piatej (17:00 nie päť táno :D), no ešte som písala text na stránku našej triedy :D No, ale pridala som v "Osudný deň" :D
Chcem Vás moje zlatíčka, upozorniť, že kapitoly už pravdepodobne nebudú tak často. Predsa je len škola a pomaly to začne. Samozrejme story dopíšem a kapitoly budú, ešte nedobrovoľný výlet neskončil. Ale nie tak často, že každý deň ;)
MUCHAS GRACIAS za všetky skvelé reads, komenty a VOTÍKY. Milujem Vás všetkých ! Budem vďačná aj za ďalšie :)
No, zase som sa rozkecala :D
Tak ADIOS vlci, mačky, polobohovia, kentauri, upíri a vetci čitatelia. Te Amo ! :*
PS: Muchas gracias za Vaše nápady na prenášadlo a úlohu ;) Jablko som sa rozhodla, preto, lebo ako mi niektorí poradili a pripomenuli, že šiesty ročník bol dôležitý aj pre Draca.
*CleoDeFuego*