Wolfie:
,,Z Rokfortu ?" zopakoval Harry.
,,A čo ste si mysleli ?" prevrátila som oči.
,,Nedáva to zmysel." zamrmlal Draco.
,,Však asi odkiaľ sme teraz so Starkom vyšli ? Z Rokfortu ako vy." sladko som sa usmiala.
Bolo vidno, že chalanov som úplne poplietla a zmiatla.
,,Ale to nevysvetľuje nič. Prečo si Jamesa označila ako Pottera a teraz Starka ?" pokračoval Harry.
,,Neoznačila." prekrížila som si ruky na prsiach.
,,Ale označila. Aj počas hádky." pridal sa Draco.
,,To nie je pravda. Ste hluchí ?!" vyštekla som.
,,Robíš si srandu ?! Veľmi dobre sme vás počuli. O čo ide, že klamete ?!" zvýšil otec hlas.
,,O nič a neklameme." vyprskla som.
,,Tak to prezraď ! Preriekla si sa !" nedal sa Draco.
,,Nepreriekla ! Čo chceš na nás hodiť ? Vykecaj po škole, čo chceš, nik ti neuverí."
,,To by si sa čudovala !"
,,To teda áno !"
,,Prečo klameš ?",
,,Byť tebou nehovorím o klamaní !"
,,Neviem o čom hovoríš !"
,,Ale vieš !"
,,Nerozčuľuj ma a povedz mi to po dobrom !"
,,Nemám čo povedať !"
,,Tým som si nie je taký istý !"
,,Čo chceš použiť kliatbu cruciatus ? Len do toho."
,,Niečo lepšie."
,,Malfoy, to hádam..." začal Harry.
,,Sklapni Potter a povedz mi, či je vzduch čistý a nik nás nepočuje !" odsekol Draco ľadovo.
,,Ale..." protestoval Harry.
,,Toto ti rozviaže jazyk, kráska !" diabolsky sa uškrnul otec.
,,Malfoy !" zavrčal Potter a postavil sa predo mňa.
,,Nemáš sa čoho báť, pokiaľ nič neskrývaš." zaškeril sa Draco.
,,Malfoy, to nie je hádam nutné." vyprskol Harry.
,,Neboj sa, Potter." odsekol Draco a nespúšťal zo mňa svoj ľadový pohľad.
,,Revelio verum !" zakričal a ja s Potterom sme ani nestihli vytiahnúť prútik.
,,To bolo ako čo ?" zamračil sa Potter.
,,Sleduj ! Odkiaľ ste, James ?" uškrnul sa Draco.
,,Z Rokfortu." odvetil Potter.
,,Malfoy, čo to..." začal Harry.
,,Potter, poobzeraj sa, či nás fakt nik nepočuje !" vyštekol naňho Draco.
Harry skontroloval vzduch aj keď neochotne.
,,Fajn. Teraz sa posaď. Dozvieme sa všetko !" diabolsky sa uškrnul Draco.
,,Nie ! Ty-ty si použil kúzlo pravdy ?!" vyvalila som oči a Draco sa len zaškeril.
,,To existuje ? Však na to je len elixír." nechápal Potter.
,,Aké je tvoje celé meno, James ?" zaškeril sa otec.
,,James Sirius Potter ! Doriti, čo si to urobil ?!" vyplašene sa poobzeral.
,,Čo si to povedal ?! Ako, čo ?" nechápal Harry.
,,Ja..." začal Potter rozpačito, ale to do toho skočil Draco.
,,A ty, Wolfie ? Predstav sa nám rovnako ako James."
,,Wolfie Annabeth Malfoyová ! Prečo si to urobil ?!" zarazila som sa, keď som mu pekne krásne povedala moje celé meno.
,,Počkaj, to fakt ?" vyvalil otec oči.
,,Ja..." začala som rovnako ako Potter.
,,Malfoy, počkaj !" zarazil ho Harry.
,,Potter, toto je kúzlo pravdy. A oni nekecajú." zavrtel Draco hlavou.
,,Čo ste zač ? A čo tu robíte ?" vyštekol dotknuto Harry.
,,Ja som tvoj najstarší syn. Doriti ! Prišli sme sem náhodou. Uviazli sme v hre, ktorú pripravili pravdepodobne povstávajúci Smrťožrúti, čo ťa chcú dostať. Merlin !
Sme dá sa povedať z budúcnosti a hľadáme prenášadlo, časovrat, aby sme sa s Malfoyovou dostali späť a snažili sa prežiť. V skutočnosti som mal ísť do sedmičky.
To si robíš srandu ? To nie je fér ! Vieš ako ma teraz za toto Malfoyová zabije ? A prečo ti to vlastne hovorím ?"
Potter všetko pekne vykrákal svojmu otcovi. Vyplašene si zakryl rukou ústa a cúvol od Harryho.
,,Ja mám syna ?" spadla Harrymu sánka.
,,Budeš." pípla som proti svojej vôli.
Harry na mňa prekvapene pozrel a potom na Pottera.
,,A-a ty si moja manželka, či ?" opýtal sa Draco opatrne a vydesene na mňa hľadel.
,,Dcéra." vydýchla som.
,,Čo ?!" nadskočil.
,,Dcéra." zopakovala som proti svojej vôli.
,,Ale..." nechápal Draco.
,,Merlin, Malfoyová, ja som vedel, že toto nedopadne dobre !" zaskučal Potter.
,,Ja som nevedela, že môj otec pozná toto zaklínadlo. Ak by som to vedela, našla by som ho a dávno ho sama použila na teba !" rozhodila som rukami.
,,Načo ?" zamračil sa.
,,Aby som zistila, či mi fakt hovoríš pravdu, keď si to tvrdil." zakryla som si ústa dlaňou. Sakra, tak teraz som sa ho dotkla.
,,Čo ? Ja viem, že si nedôverčivá a viem aj po kom, ale až takto ?" ozval sa dotknuto.
,,Divíš sa ? Po tých útokoch som musela byť v strehu." bránila som sa.
,,Vlastne ani nie, ale tak trochu som dúfal, že som ťa o opaku presvedčil v štvrtáku." zamrmlal.
,,V štvrtáku ?" nechápala som.
,,Áno. To s tými vlasmi a hlasivkami. Vo vlaku. A aj s tým výletom do Rokvillu." odvetil, ale nepozrel na mňa.
,,Čože ? Nerozumiem." uznala som pravdivo.
,,Moment. Aby som si to urovnal v hlave. Ty si moja dcéra a on je Potterov syn ?" vrazil nám do rozhovoru otec.
,,A-áno." prikývla som.
,,Takže vy viete, čo sa stane ? Ako dopadne vojna ?" pokračoval Harry.
,,Prosím. Vieme to, ale nemôžeme to povedať. Mohlo by to mať otrasné následky." žiadala som ich.
,,Ale zásluhov Smrťožrútov." odfrkol Potter
,,Áno, ale nenúťte nás do toho. To by sme prezradili veľa a to proste nie !" prosila som.
Prišla som si tak úboho. Som Malfoyová. Dcéra chalana predo mnou. Dcéra známeho Draca Malfoya. Toho arogantného, tajomného, zlého frajera, z ktorého sa stal nedobrovoľne Smrťožrút. Toho, čo dokázal skryť pocity, ktoré skryté byť mali a dokázal sa ubrániť len pohľadmi a slovami.
Prišla som si pred ním ako sivá myš. Teraz sa priam musí hanbiť za mňa. Merlin, som taká úbohá.
,,Fajn. Tak sa aspoň zabavíme. Kto je tvoja mama, James ? Koho si vezme tuto Vyvolený ?" diabolsky sa uškrnul Draco Malfoy.
Harry pozrel na Pottera, akoby na odpovedi záležal celý jeho život.
,,Moment, to ako fakt mám povedať tuto otcovi, že si vezme Ginny Weasleyovú ?" zamračil sa Potter a pricapil si dlane na ústa.
Vystrašene na mňa pozor. Veľmi dobre som pochopila jeho pohľad. Už až moc sme sa zamotali do tohto času. Prosil ma o pomoc.
,,Ginny ?" spýtal sa Harry. Ten malý úsmev nepoprel.
Potter sa rozhodol mlčať a priam si do ruky zahryzol, ale kúzlo ho donútilo prikývnuť. Opatrne som sa ho dotkla a on na mňa nechápavo pozrel. Dostala som nápad a opatrne mu vybrala ruku zo zubov.
Všetci na mňa civeli ako na idiota. Ja som, ale otca a Harryho ignorovala a trochu sa pozdvihla na špičkách, aby som bola blízko Potterovho ucha.
,,Pusti to a neboj sa toho, čo povieš. Mám nápad." pošepkala som.
Pozrel na mňa ako na idiota, ale ruku dole nedal.
,,Merlin ! To si robíš srandu ?! Ty chodíš s Potterom ?!" vyprskol otec odrazu a ja s Potterom sme naňho prekvapene pozreli. Harry sa tiež zamračil.
,,Čože ?! Nie !" odsekla som a Potter len zavrtel hlavou, lebo tú ruku odmietol dal zo zubov. To je debil !
,,Vážne ?" zamračil sa Harry.
,,Merlin, sme pod kúzlom pravdy ! Tak asi štebotáme ako idioti všetky odpovede na Vaše otázky." vyprskla som.
,,Tak, kto sa stane tou pravou pre Malfoya ?" uškrnul sa Harry a Draco na mňa nedočkavo pozrel.
,,Is-" rozhodla som sa pre Potterov spôsob.
,,Is ?" zamračil sa Draco.
,,Ifalela Mavova" zamumlala som.
Draco urobil dva kroky a chytil mi ruky do svojich a snažil sa ich odtrhnúť. Skučala som, ale nemala sa ako brániť. Nakoniec otec vyhral.
,,Kto je tvoja matka ?" opýtal sa a chytil mi ruky, aby som to nemohla urobiť znova.
,,Isabell Mayová." vykríkla som a zahryzla si bolestne do jazyka.
Uhla som pohľadom a zistila som, že Potter sa nemohol pohnúť zamrzol. Ruky už nemal v ústach, ale pripažené k telu. Len vrčal na protest. Harry naňho mieril prútikom.
,,Mayová ? Však tá k sebe nepustí nikoho !" nadvihol obočie otec.
,,Dostaneš zaracha !" vyprskol Potter a gánil na otca. Harry vyprskol do smiechu.
,,Ehm... ja som alebo budem tvoj otec." smial sa.
,,Ale ja som teraz starší. Drahý tatinko, ja budem mať 17 ! O pár mesiacov." zaškeril sa Potter.
,,To ti môžem povedať aj ja." smial sa Harry a Potter sa tiež zaškeril. Nakoniec Harry odmrazil svojho syna.
,,Prosím, zruš už to zaklínadlo. Potrebujem nájsť s Potterom len jedno prenášadlo a už nás neuvidíte." pozrela som na otca.
Povzdychol si, ale namieril na mňa prútikom.
,,Revelio verum finite !" zarmlal.
,,Ďakujem." usmiala som sa.
,,Moment. A-ale potom, keď si moja dcéra tak... Merlin fuj !" pokrčil nosom Draco a ja som sa rozosmiala.
,,Na čom sa Malfoyovci smejú ?" zaujímal sa Potter.
,,Ja...fuj. Nič v zlom, ale toto je fakt fuj !" zavrtel hlavou otec.
,,Hej, aj ja chcem vedieť ? Či je to niečo tajné, čo sa dozvie len najlepší priateľ ?" odfrkol si Potter.
Sakra, ja som sa ho asi poriadne zranila s tým, že by som to kúzlo použila naňho. To som nechcela, ale tak ja som mu proste niekoľko rokov merlinvieako neverila. Vždy ma niečim rozčúlil, naštval, vyprovokoval. Ale pravdu povediac, ja som si k sebe zas hocikoho nepustila.
,,O tomto som ti povedala." zamrmlala som.
,,Ehm... Wolfie, já prepáč, ale už musím. Toto, Merlin !" vykríkol otec a pratal sa preč.
,,Počuj, teraz si už nie je pod vplyvom kliatby," začal Harry a Potter prikývol,
,,A nó... inak by si mi to asi nepovedal, že ?"
,,Prepáč, oci. Ale toto je trochu moc. Na všetkých. Navyše ty ma teraz, myslím v mojej dobe, hľadáš." položil Potter na Harryho plece.
,,Chápem. Asi ani ja by som sa nepriznal." pousmial sa Harry skľúčene a tiež odišiel.
,,Potter," oslovila som chalana predo mnou, ktorý sa díval za svojim otcom.
,,Mali by sme ísť za Dumbledorom a požiadať o pomoc." povedal tvrdo a sám vykročil. Cítila som sa, akoby mi jednu strelil.
Chvíľku som tam stála ako obarená, ale dobehla ho.
Prečo dočerta mi to tak vadí ? Asi preto, že som s ním už dlho sama a sme odkázaný jeden na druhého. Navyše som sa s ním bozkávala na plese, no na moju obranu, netušila som, že je to on. A čerešnička na torte, vyspala som sa s ním.
Ale aj tak ! To, ako mi strpčoval život celé roky na Rokforte. Ale ten posledný sa zmenil. Pomohol mi a nie raz. Asi mu záleží na tej dôvere. Predsa si moju dôveru zaslúžil už dávno. Vždy, keď mi niečo sľúbil splnil to. Neporušil to.
A ja som ho teraz s tým ranila. Je pravda, že by som to kúzlo pravdy použila, ale už nie. Použila by som ho v minulosti. V ročníkoch dozadu. Cítila som, že mu verím. Teraz ani nemám na výber.
,,Potter !" ozvala som sa, ale on len kráčal ďalej.
,,Potter, počkaj !" skúšala som ďalej.
Nič, ignoroval ma. Chcela som to skúsiť opäť, ale chrlič sa pred nami odrazu odsunul a ukázal nám schody, na ktorých stála McGonagallová. Prekvapene na nás pozrela.
,,Ehm...môžme ísť za Dumbledorom ?" pousmial sa Potter. Profesorka prikývla a ja s Poterom sme vybehli hore.
Potter otvoril dvere a vošli sme dnu. Dumbledore sedel za stolom a prekvapene na nás pozrel. Jeho ruka nevyzerala dobre. Jed.
,,Dobrý deň, slečna Malfoyová, pán Potter." srdečne sa usmial.
,,Dobrý deň profesor. Máme zlé správy." začal Potter.
,,O čo ide, James ?" zaujímal sa riaditeľ.
,,Vedia to." oznámil Potter a Dumbledore prikývol.
,,Neurobili sme to naschvál. Počuli nás ako sa bavíme a oslovili sme sa pravými menami. Chceli vedieť, čo sa deje, ale nejako sme to ututlali. No, potom môj otec, teda chcem povedať Draco Malfoy, použil na nás kúzlo pravdy. A vie, odkiaľ sme." povedala som.
,,Kto to všetko vie ?" zaujímal sa Dumbledore.
,,Len Harry Potter a Draco Malfoy, pane." odvetil Potter.
,,Dobre. A veľa vedia ?" pokračoval Dumbledore.
,,Ani nie, ale predsa..." pokrútila som hlavou.
,,O to sa postarám. Jednoduché obliviate, im pomôže." usmial sa Dumbledore povzbudivo.
,,A čo ostatný ?" pozrela som prekvapene na riaditeľa.
,,Uvidíme, slečna Malfoyová." žmurkol.
,,A už ste našli, časovrat ?" zaujímal sa.
,,Nie. Pracujeme na tom." zavrtel Potter hlavou.
,,Dám vám indíciu, ak pomôžete vy mne." usmial sa Dumbledore lišiacky.
,,Indíciu ?" nechápala som.
,,Áno. Indíciu, či je moja teória o zničení Voldemorta správna." usmial sa.
,,Dobre, pane. Indícia znie: sedem vrážd." odvetil Potter.
Pochopila som to okamžite. Sedem vrážd. Sedem horcruxov. Sedem kúskov duší Voldemorta. Musel zaviť sedem ľudí.
,,Ďakujem, pán Potter. Moja pomôcka pre vás bude trochu ľahšia. Draco Malfoy vie, kde treba hľadať." usmial sa Dumbledore.
,,Ďakujeme pane."
A odišli sme. Prečo môj otec ? Ako on môže vedieť, kde máme hľadať ?! To nedáva zmysel.
Potter pridal do kroku a ja som sa vrátila myšlienkami do tejto doby. Zahryzla som si do pery, ale rozbehla som sa za ním.
,,Potter !" zakričala som, aspoň, že na chodbe nik nebol.
,,Čo chceš, Jacksonová ?" odsekol, ale nezastavil. Oslovil ma falošným priezviskom. Sklopila som zrak.
,,Nemala by si ísť za tatinkom a nájsť tú prekliatu vec, aby sme odtiaľto dostali ?"
,,Potter, prestaň !" zaúpela som.
Páni, ja som ho fakt poriadne urazila. Ale prečo ? Však ma nenávidí z celej svojej duše. Stále sa len hádame a robíme si napriek, pričom on začína. Ako mu môže záležať na mojej dôvere k nemu ? Však to je šialené.
,,Potter, prosím zastav !" žiadala som ho. Nič, zase ignor. Potter, prestaň trucovať ! To by som mala ja ! Však on ma pretiahol. Ale ja som sa ožrala. Merlin !
Vybehol von a ja za ním ako taký pes. Načo sa ja vôbec namáham ?! Aj tak ma ignoruje a je naštvaný. Smeroval k Zakázanému lesu. To je idiot. Tu už fakt nebol nik.
,,Potter !" skríkla som a podkýňala sa za ním. Prekvapivá reakcia. Žiadna.
Tak, teraz mám toho akurát dosť ! Čo si o sebe myslí ?! Že keď ma bude ignorovať po zbytok života, tak na všetko zabudneme ?! Tak to teda nie !
,,JAMES !" skríkla som naštvane jeho meno. Áno, prvý krát som ho oslovila menom a nie priezviskom.
Zastal a prekvapene na mňa pozrel. Vyschlo mi v krku, ale podišla som bližšie.
,,Já... chcela som sa ti ospravedlniť." začala som. Potter chcel niečo povedať, ale ja som mu to nedovolila,
,,Chcem sa ospravedlniť, že som sa ťa tak dotkla. To s tým kúzlom pravdy. Vieš, je pravda, že by som ho použila na ten účel, ktorý som povedala, ale hovorila som o minulosti. Použila by som ho ja neviem, v prváku alebo tak. Já... skutočne som to nemyslela tak, že ti nedôverujem, alebo čo. Skrátka viem, že aj ty by si to na mňa použil, už len zo srandy a pýtal by si sa na hovadiny. Ale počúvaj, skutočne som nechcela, aby... aby si bol teraz naštvaný a ... chcem povedať, že ti verím. Pravdou je, že ti dôverujem už dlhšie."
Hľadela som mu odhodlane do očí, z ktorých som nevedela nič vyčítať. Absolútne nič. V hlave som zatláčala myšlienku na to, že sú to Drakove oči. Potterove. Nevedela som, čo urobí. Vysmeje ma, že sa tu správam ako idiot ? Zase ignor ? Merlin, Potter už niečo urob !
Po tvári mu preletel malý úsmev a tuho ma zovrel vo svojom náručí. Chvíľku som tam stála ako obarená, ale po prvom šoku som mu objatie opätovala. Do nosa mi udrela jeho vôňa. Víno alebo hrozno.
Keď sme sa od seba trochu rozpačito odtiahli, len sme si vymenili úsmevy a vykročili späť k hradu. Som rada, že mi odpustil. Nemusel to povedať. To objatie hovorilo za všetko.
Ako sme kráčali, už uzmierený, vďakamerlin, rozmýšľala som nad indíciou. Zastala som a šialene sa rozosmiala. Potter tiež zastavil a prekvapene na mňa pozrel.
,,Ty si si niečo šňupla ?" bola jeho otázka.
,,Čo ? Nie." smiala som sa ďalej a Potter sa nervózne pozeral na okoloidúcich, ktorí na nás pobavene hľadeli.
,,Ehm... Malfoyová, asi by si sa mala dať dokopy." podišiel bližšie ku mne.
,,Potter, my sme sprostí." smiala som sa.
,,A to ako prečo ?" zamračil sa.
,,Celý čas máme to miesto pod nosom. Navyše sme tam boli !" uškrnula som sa a konečne sa prestala smiať. Potterovi stále nedochádzalo.
,,Merlin. Tvoj otec ako našiel emblém Bystrohlavovej ? A kde je tá skrinka, ktorou sa sem dostanú Smrťožrúti ?" šepla som nadšene.
,,Ty myslíš..." svitlo Potterovi.
,,Áno. Núdzovú miestnosť !" usmiala som sa.
,,Malfoyová, ty si génius !" usmial sa aj Potter a obaja sme sa rozbehli na miesto, kde sme sa ráno zobudili.
Aloha !
Tak na začiatok, lo siento, za takú brutálne dlhú kapitolu. Hlavne tebe patrí lo siento MarieeMai, pretože tebe je venovaná. Asi si nečakala takú dlhú, však ? :D
Tak, ja to tu nejdem ešte predlžovať tým svojim monológom. :D
MUCHAS GRACIAS za komenty, VOTÍKY a všetky skvelé reads. Obdivujem tích, čo sa sem dopracovali :D
Obrázok hore je moja práca ako aj niektoré iné :) Nemôžem proste nájsť napr. Logana a Hayden spolu :D
Tak ADIOS vlci, mačky, polobohovia, čarodejníci, upíri, kentauri...pri ďalšej kapitole
*CleoDeFuego*