Wolfie:
Keď sme vošli do nášho domu, čakalo ma ešte ďalšie prekvapenie.
„M-mami?" zakoktala som sa, keď som vošla do kuchyne.
Moja mama, Astoria Malfoyová, sedela za jedálenským stolom a pila kávu, pred sebou mala otvorenú knihu. Otočila tvár a široký úsmev sa jej odrážal v krásnych zelených očiach.
„Mamíí!" skríkol nadšene Scorpius a hneď sa sa jej vrhol okolo krku.
„Ahoj, Scorpius," privinula si ho k sebe. Pristúpila som k nej a objali sme sa.
„Mrzí ma, srdiečko, že som neprišla na stanicu, ale keď som prišla domov, ocko so Scorpiusom už doma neboli, tak som si povedala, že vás tu všetkých počkám," usmiala sa mamina.
„Máš voľno?" vydýchla som.
„Celé sviatky," prikývla. Opäť som ju nadšene objala. Postavila sa a zvítala sa aj s ockom a babkou.
Všetci sme si posadali k stolu a zjavil sa náš domáci škriatok Perry a priniesol kávu, čaj aj koláčiky. Ponúkla som mu, aby sa k nám pridal a on sa nadšene vyšplhal na stoličku vedľa Scorpiusa. Nesúď nás, že máme domáceho škriatka. Raz som mu ponúkla slobodu a rozplakal sa, že ho už nepotrebujeme.
Mama si prehodila vlasy cez plece a pozrela na mňa.
„Máš nejaké plány na zajtra?"
„Nie. Prečo?"
„Čo by si povedala, keby sme si vyrazili na nákupy? Len my dve? Pokiaľ viem, Narcissa chystá veľkolepú silvestrovskú zábavu a netuším, ako ty, ale ja nemám nič na seba," žmurkla.
Je toto sen? Prosím, že nie! A ak je, nech ma z neho nikto nikdy nezobudí. Mama je doma a strávime spolu čas. Len my dve. Už sa neviem dočkať zajtrajška!
Na ďalší deň som sa zobudila hneď s úsmevom na perách. Cez noc opäť nasnežilo! Keď sa vrátim, zavolám Scorpiusa na sľúbenú guľovačku.
Rýchlo som si urobila rannú hygienu a obliekla sa. Vonku musí poriadne mrznúť, ale mne je to momentálne jedno. Dnešok bude totiž jeden z najlepších dní v živote. Raňajky som priam zhltla a netrpezlivo čakala na maminu. Otec ma pobavene sledoval, no nič nekomentoval.
„Môžeme, Wolfie?" usmiala sa moja mama, keď dopila svoju kávu.
„Čakám len na teba," vyskočila som nadšene zo stoličky.
„Narcissa, prosím daj na týchto dvoch pozor. Nech nič nerozbijú," žmurkla mama na babku.
„Vážne, Astoria? Na mňa predsa nemusí dávať pozor mama," nadvihol otec obočie. Zasmiala sa a pobozkala ho na líce.
„Len aby, Draco," prehodila provokačne.
Obliekli sme si kabáty, rozlúčili sa a premiestnili do Šikmej uličky.
„Našla som jedny šaty ako stvorené pre teba," prehodila mama, keď sme vykročili po ulici lemovanej luxusnými obchodmi.
„Naozaj? Ako? Kedy? A najmä kde?" bola som zvedavá.
„Však uvidíš," zasmiala sa mama a zatiahla ma do jedného z obchodov so spoločenskými šatami.
„Choď do kabínky. Ja za tebou hneď prídem." A už zmizla medzi regálmi. Poslúchla som ju a začala sa vyzliekať. Ruky sa mi triasli od nedočkavosti.
„Wolfie?"
„Tu som."
Cez záves mi prestrčila dlhé tyrkysové šaty. Rýchlo som si ich obliekla. Keď som sa videla v zrkadle, neverila som, že som to naozaj ja. Je pravda, že šaty robia človeka. Cítila som sa ako princezná. Látku akoby očaroval samotný ľad. Vzadu boli dlhé po zem, vpredu mi siahali po kolená. Boli bez ramienok so srdcovým výstrihom, v páse strieborný opasok.
„Dobrotivý Dumbledore, Wolfie! Vyzeráš nádherne!" vydýchala mama, keď ma zbadala.
„Sú prekrásne, mami," objala som ju.
„A ty si si aké vybrala?" zaujímala som sa.
„Mám ich tu odložené. Vezmeme ich, keď pôjdeme zaplatiť tie tvoje," prefíkane žmurkla.
„To ani náhodou! Ja ťa chcem v tých šatách vidieť teraz!" Strkala som ju do kabínky. V tých magických šatách som šla za predavačkou k pultu.
„Poprosím vás, máte tu uložené šaty na meno Astoria Malfoyová? Je to moja mama," požiadala som ju. Predavačka sa, vďakamerlinovi, príliš nevypytovala a šaty mi podala. Poďakovala som sa a utekala naspäť.
„Sú to ony?"
„Áno," ozvalo sa z kabínky. Obzerala som sa v zrkadle, keď mama odhrnula záves. Spadla mi sánka.
„Vyzeráš úžasne," vydýchla som.
Mama sa začervenala. Mala na sebe fialové šaty úzke šaty s dlhým rukávom, ktoré jej obopínali telo a zvýrazňovali jej dokonalú postavu.
„Keď ťa otec v tomto uvidí, spadne na zadok!" uškrnula som sa.
„Wolfie!" vypískla mama a zahnala sa po mne šálom. Uhla som sa a vyprskla do smiechu. Po niekoľkých kontrolách v zrkadle sme zaliezli obe do kabínok, prezliekli sa a utekali zaplatiť. Už sme boli na odchode, keď nás zastavila jedna žena.
„Astoria, teba som nevidela večnosť!"
„Ginny!" srdečne pozdravila mama Ginny Potterovú.
„Ahoj, Wolfie!" usmiala sa na mňa jej dcéra.
„Ahoj, Lily."
Naše mamy sa dali do rozhovoru, a tak sme začali kecať aj ja s Lily. Vyšli sme do chladu, pretože sme blokovali dvere a nechceli sme zbytočne rozčuľovať čarodejníkov, ktorí mali záujem dostať sa do obchodu. Bavili sme sa hlavne o tom večierku a Lily mi s nadšením opisovala svoje červené šaty.
Rozlúčili sme sa až o hodnú chvíľu.
„Ešte nejaké tie topánky, doplnky a samozrejme masku," žmurkla na mňa mama, keď sme pokračovali ulicou a ja som mohla len súhlasiť.
Verte alebo nie, ale to nakupovanie bolo poriadne únavné. No, bolo mi to jedno. Konečne som mala možnosť stráviť čas s mamou. Porozprávať sa s ňou. Ani si nepamätám, kedy sme mali mali dievčenský rozhovor. Na obed sme zašli do jednej reštaurácie a kým sme čakali na jedlo, mama načala ďalšiu tému.
„A čo ty a Jason?"
Áno, hoci nebola často doma, hneď ako som sa dala do kopy s Jasonom, som jej písala a raz sme ho spolu rozoberali. Ale len raz. A to bolo to ružové zamilované obdobie, kedy na oblohe nebolo ani mráčika a všetko bolo farebné a dokonalé.
„Úprimne, mami, zdá sa mi, že to akosi padá," pripustila som a pohrávala som sa s hrnčekom horúcej čokolády.
„Prečo, myslíš?" uprela mama na mňa svoj zrak.
„Vieš, v poslednej dobe trávi veľa času s istou Kelly Brooksovou. Jednou babou z Bifľomoru. Pracujú spolu na jednom projekte. Teda asi na viacerých projektoch," zamrmlala som.
„Je v tom viac, však?" pohladila ma mama po ruke. Prikývla som.
„Mami, on dokonca ušiel z nášho rande! Boli sme u Troch metiel, keď za ním prišla Kelly. Poprosila ho, či by šiel s ňou kúpiť prísady na jeden elixír. Neviem, kto bol viac netaktný. Ona, že ho o to požiadala, keď bol so mnou alebo on, že naozaj išiel a nechal ma tam len tak sedieť. Tiež sme sa začali hádať a mám pocit, že on by," zahryzla som si do pery.
Nezašla som priďaleko? Mám jej povedať, čo odo mňa Jason chce? Nezabije ma za to? Nezabije jeho? Dobre, vysvetlila mi, ako sa chrániť a tieto veci už dávnejšie, ale predsa len... Mala by mama o niečom takom vedieť?
„Čo?" naklonila hlavu a venovala mi pohľad, ktorý vzbudzoval dôveru. Zhlboka som sa nadýchla.
„Chce, aby sme my dvaja, teda ja a on, vieš... No, vyspali sa spolu," vytisla som zo seba potichu cítiac, ako mi horia líca. Opatrne som na mamu pozrela. Od prekvapenia zamrzla. Jej ruka s vidličkou, zastala v polovičke cesty. Jaj!
„Dúfam, že sa ťa nedotknem, Wolfie, ale ja som si myslela, že už ste spolu prežili to svoje prvýkrát," povedala mama, keď sa spamätala.
„Č-čože?" vyvalila som oči.
„Nie, nie! Ja som ešte nikdy... My sme nič," nedokončila som vetu.
„Aj som celkom rada, predsa len teraz je ten svet všelijaký a," dotkla sa mojej ruky.
„Dobre, mami, stačí!" skočila som jej do reči červená po korienky vlasov. Zasmiala sa.
„Srdiečko, ak na to nie si pripravená, rozhodne to nerob a nenechaj sa do ničoho nútiť dobre? Takáto vec je založená na dobrovoľnom rozhodnutí oboch. Ak ťa ľúbi, počká. Nemáte sa predsa kam ponáhľať."
Pousmiala som sa. Som rada, že to chápe. A tiež pochopila, že sa mi to už nechce rozoberať a tak skočila na inú tému.
„Otec mi hovoril, že ti James pekne poprial Veselé Vianoce."
Pre Merlina!
„Toho mi ani nespomínaj! Však ma včera pred cestou zhodil metlou do snehu a navalil mi sneh všade, kam sa dalo. Prečo je taký príšerný?" zaúpela som. Mama vyprskla do smiechu.
„Vy ste naozaj zvláštni. Hlavne, že s Albusom a Lily sa bavíš."
„Oni sú narozdiel do ich najstaršieho brata normálni Však on je taký idiot!"
„Myslíš?"
„Ja to viem."
A zas sme sa zasmiali.
„Mimochodom, keď je zajtra ten Štedrý večer, rada by som šla s otcom na večeru dnes, len netuším, ako by sme to, chápeš," zapýrila sa mama ako školáčka,
„Mohla by si to nejako vysvetliť Scorpiusovi? Vieš, že ten bude chcieť ísť s nami, ale my by sme boli radi sami. Manželská večera, nie rodinná."
„Chápem, mami. Uži si to s ockom. Aspoň sa konečne od babky dozviem o vás dvoch nejaké klebety," šibalsky som na ňu žmurkla. Mama prevrátila očami.
Bavili sme sa o všetko možnom aj nemožnom a keď sme dojedli a zaplatili, mama ma ešte vzala do cukroviniek. No čo? Treba si aj zahrešiť.
Celé vysmiate a vyštípané mrazom sme vkročili do domu.
„Tak čo, krásky moje? Kúpili ste si róby?" objal nás otec a obom nám vtisol bozk na líce.
„Jasné. Ale ukážeme ti ich až pred večierkom." Vyzliekla som si kabát.
„Prečo?" nadvihol otec jedno obočie a videla som, že priam umiera zvedavosťou.
„Nechajte sa prekvapiť, drahý Slizolinský princ," usmiala sa mama a použila otcovu prezývku zo školských čias na Rokforte.
„Ale ja nechcem čakať," nedal sa otec, objal mamu okolo pása a privinul si ju k sebe.
„Ale no tak! To je fuj!" zaskučal Scorpius, keď ich zbadal. Otec naňho pozrel a zaškeril sa.
„Toto ti pripomeniem o niekoľko rokov."
Aloha! Hola!
Astoria v tomto príbehu nie je chorá. Jej stratu by som totiž nedokázala opísať a navyše mi príde strašne nespravodlivé, že Dracovo šťastie netrvalo dlho... Tiež sa môže stať, že ak čítate príbeh teraz, narazíte na meno Isabell Malfoyová. Opravujem kapitoly postupne, takže sa vopred ospravedlňujem za túto chybičku. Muchas gracias ♥ *CleoDeFuego*