Rýchlym krokom sme sa hnali k Harryho autu a naokolo vysielali falošné úsmevy a pokoj. V skutočnosti som chcela vybuchnúť.
Veľká hádka medzi mnou a Harrym, ktorá vládla dnu po tom, čo povedal, že môj dom sledujú a ja tam mám nechať svoju mamu, nebola príliš rozumná a úspešná. Teda aspoň pre mňa. Nemohla som kričať nahlas a ukázať mu moje skutočné rozhorčenie, no nemala som na výber. Jediné, čo mi ostávalo bolo veriť mu, že sa mojej matke nič nestane a jeho ľudia ju budú strážiť, akoby to bol ten najcennejší poklad.
Nasadla som do auta a pritiahla si kabát tesnejšie k telu kvôli silnému vetru, ktorý vládol za oknom. V momente, keď Harry nasadol sa spustil motor.
„Zapni si pásy, Una," pokarhal ma a sám si rýchlo zapínal bezpečnostný pás. Nasledovala som jeho príklad a snažila sa upokojiť. „Mala by si vychladnúť..."
„Vychladnúť?!" Zvolala som tak nahlas ako som mohla. Konečne si moje hlasivky mohli robiť čokoľvek sa im zachcelo. „Strč sa! Nechávam práve svoju matku v dome, ktorý môže za chvíľu ľahnúť popolom."
„Teraz preháňaš. K žiadnemu vypaľovaniu domov nedôjde."
„Presne ako nemalo dôjsť ani k tom, aby prvýkrát vošli dnu, keď som sa sprchovala!"
„Teraz tam máme ľudí a nebudú váhať. V momente ako niekto podozrivý vystúpi z auta a pôjde vaším smerom, je po ňom."
„To ma má upokojiť?"
„Áno," otočilsa mojím smerom s nadvihnutým obočím, preradil a zvýšil rýchlosť, aby sme čo najrýchlejšie boli u neho doma a nie u mňa doma. Štval ma.
„Pozeraj na cestu, inak vystúpim za jazdy!" zjačala som po ňom a zosunula sa po sedačke. Rukami som si zakryla tvár a snažila sa pravidelne dýchať.
Vlastne som sa bála, nielen o mamu ale aj o seba. A aj som bola naštvaná ale nie iba na Harryho, ale aj na každého, kto sa mi snažil ublížiť a tým sa zvyšovalo riziko, že ublížia aj mojej mame. Všetko to bolo zamotané, všetko súviselo so mnou a tou sprostou dohodou, všetko som dojebala a nebolo cesty späť. Cítila som sa previnilo, zraniteľne.
Nechcela som plakať, ale tak veľmi ma to lákalo. Dúfala som, že to všetko zo mňa slzy vyplavia a možno na chvíľku budem mať pokoj, kľud a uľaví sa mi.
„Si v poriadku?" Prelomil predstieraný Harry pokoj tichým hlasom.
„Trochu blbá otázka, vzhľadom na situáciu," sucho som sa zasmiala a ruky si zložila do lona. Teraz som sa cítila ešte slabšie a zraniteľnejšie, keď Harry mohol vidieť nekľud na mojej tvári.
„Už tam skoro sme." Snažil sa ma upokojiť?
Odvrátila som od neho tvár a pozerala sa von oknom na stromy, ktoré sa rýchlo zjavili a zmizli, pretože Harry šiel naozaj smrteľnou rýchlosťou. Za iných okolností by som si určite užívala rýchlu diabolskú jazdu, no pre tento krát mi to bolo jedno. Brala som to ako fajn vec, ktorá mi umožní byť čo najrýchlejšie v izbe. V Harryho dome.
Auto zabočilo a zastalo pred železnou bránou, ktorá sa po chvíli otvorila a Harry znova zastavil až v strede polkruhu. Niekedy som mala pocit, že má isté zvyky, ktoré keď poruší, vypadá všetko akoby bolo hore nohami. Sedemdesiat percent času ma to štvalo, no teraz to bolo upokojujúce. Čo ma znova štvalo.
Vystúpila som skôr ako stihol on, no s jeho dlhými nohami a mojimi smrtiacimi opätkami ma dostihol už pri dverách.
„Ešte stále si naštvaná?" V hlase mu znelo vyčerpanie spolu s celým mixom pocitov.
„Áno. Nie."
Zazrela som jeho malý úsmev, čo ma rozveselilo no naštvalo zároveň. Vlastne som asi fakt bola chodiaca naštvaná guľa. A prišlo mi už trapné povedať, že aj táto skutočnosť, že som stále naštvaná ma štve. Nijako som to ale nekomentovala, pretože som bola rada, že sa usmial. Chcela som ho rozosmiať a počuť jeho smiech a vidieť tie zlaté jamôčky v lícach, ktoré sa mu utvoria. Páni, pila som nejaký alkohol dnes? Musel byť fakt dobrý!
Kráčali sme vedľa seba po schodoch bez slova, pretože sme vedeli, že tie by to len pokazili a začali by ďalšiu hádku, ktorá by všetko zhoršila a skomplikovala. Približne v tom momente, kedy by začala, by sme ju začali ľutovať a potom sa ctili strašne, že sme si kvôli nejakej hovadine pokazili zdravý spánok. Bohužiaľ nešlo o hovadinu ale o bezpečie mojej mami a myslela som, že vybuchnem ak ma niekto neubezpečí, že je v poriadku.
Vyšli sme schody, prešli sme oblúkom a zastali sme naproti sebe, hľadiac si navzájom do očí. „Dnes ti to naozaj pristane," usmial sa na mňa Harry a v líčku sa mu objavil ten ďolíček, ktorý som chcela vidieť. Zaškerila som sa nadšene ako nejaký idiot, no nešlo to prestať. „Asi som ti to nestihol povedať pri tom všetkom, čo sa dnes stalo. Je mi ľúto, že naše prvé oficiálne rande dopadlo na hovno."
Prvé oficiálne rande. Myslím, že asi odpadnem a budú ma musieť prebrať v nemocnici a potom sa dozviem, že to bol len sen a vtedy sa zobudím. Kurva, nie žeby sa mi niečo takto úžasné mohlo stať v skutočnom živote, to o tom musím naozaj iba snívať?! Toto nie je férový život.
„N-nie, bolo to v pohode."
„Vážne?" povytiahol pobavene obočie a ja som pokrčila nevinne plecami.
„Keď si človek odmyslí naše hádky, to smrtiace pozvanie von a to, že teraz niekto sleduje dom mojej mami v ktorom spí." Našpúlila som do strany ústa, povytiahla obočie a zapozerala sa na neho pohľadom, že či to naozaj myslí vážne. „Mala by som povedať, že toto bolo to najhoršie prvé rande, ktoré som mala. Ale nemôžem."
„A to prečo?" vytiahol jeden kútik úst a pristúpil bližšie.
„Pretože si teraz môžem ľahnúť do mojej pohodlnej postele. Ani doma takú nemám," usmiala som sa lišiacky na neho a otočila sa. „Dobrú noc, Harry."
Sama som nedokázala pochopiť, ako často a rýchlo sa medzi nami dvoma dokázali meniť atmosféry. Bolo to divné a živočíšne, pripadala som si ako jeho úlovok, ktorý mu ale niekedy utečie a on ho naháňa, znova a znova. Je to nekonečný lov s cieľom ma dostať. A nakoniec vždy skončím vedľa neho a jeho zlomyseľným pohľadom.
Zachytil ma za lakeť a otočil si ma tvárou. „Prečo nepôjdeš spať ku mne do postele?"
Pravdepodobnosť, že by som sa na teba chcela vrhnúť a tým si vymenila naše úlohy by totiž bola vysoká. No to som logicky nemohla povedať. „Lebo je to tvoja posteľ," snažila som sa ostať nad vecou, no môj mierne rozochvený hlas rozhodne neznel ako niečo, čo mi pomáha byť nad vecou.
„Lepšie sa mi spí, keď viem že si v bezpečí."
„Aj mne sa lepšie spí, keď viem, že som v bezpečí. Vidíš, máme spoločnú vec. Idem spať, ahoj," snažila som sa utiecť, no on ma zodvihol a prehodil si ma cez plece. Šialene som sa rozosmiala a päsťami ho udierala do chrbta, zatiaľ čo som počula aj jeho zvonivý smiech. Na koži mi nabehla husia koža a pery mi vyschli, jeho ruky boli na mojich nahých stehnách a ja som sa právom obávala, že mám vyhrnuté šaty natoľko, aby bolo naozaj zbytočné tie šaty vôbec mať, pretože aj tak teraz viac ukazovali ako zahaľovali. „Som skoro nahá, pusti ma," smiala som sa keď sme prešli cez jeho prah a on kopol nohou do dverí, zamkol ich a postavil ma na nohy.
Vďaka opätkom som bola o niečo vyššia a tak som moja úroveň očí nesiahala iba nad jeho prsné svaly až k jeho ústam, z ktorých som aspoň na tri hodiny nedokázala spustiť zrak. Nemohol by byť menej príťažlivý? Potom by to bolo menej ťažké.
„Dnes vypadáš naozaj prekrásne. Ale tá modrá nemá rovnaký odtieň ako tvoje oči, to je škoda," usmial sa a priblížil sa natoľko, že moje prsia boli natisnuté na jeho telo. Oči mi zaklipkali a bojovala som s túžbou sa na neho naozaj vrhnúť.
„Musím sa ísť prezliecť a potom spať." Zmena témy nepomohla. Harry zo seba zhodil sako, rozopol pár gombíkov a pretiahol košeľu cez hlavu. Usmial sa a podal mi ju.
„Nie, nebudem znova nosiť tvoje veci na spanie, keď mám svoje vlastné veci len cez chodbu," odtlačila som sa od neho a snažila sa ho obísť, no úprimne, ten chlap bol všade a nedalo sa cez neho prejsť ani ku dverám, pripadala som si ako nejaký malý otravný hmyz, ktorý nebol natoľko silný, aby prešiel cez chodbu a vliezol do svojej vlastnej postele a nie do jeho. Vlastne o tom, či to je moja posteľ by sa dalo tiež polemizovať, keďže sme boli v jeho dome a aj to bola jeho izba a tá posteľ bola kúpená z jeho peňazí. Takže som bola naozaj niečo ako štetka, ktorá s ním nespala, ale chcela a bola platená za to, že s ním nespí ale sníva o tom. Bože, striptérky z LasVegas, môžete páliť doriti! Ja som iný kaliber.
„Nezabije ťa to."
„Čo ma nezabije to ma posilní." Zamračila som sa. Vážne? Týmto som si chcela pomôcť? Že som povedala vetu, ktorá mi nijak nebránila v tom obliecť si jeho košeľu ale práveže si ju chcelo zakúpiť a celú vojet?
„Presne tak," usmial sa a ukázal smerom do kúpeľne. „Prezleč sa ak chceš a ja sa prezlečiem tu. Ak si chceš dať sprchu, môžem sa pripojiť," žmurkol na mňa a ja som ho naoko pohoršene buchla päsťou do hrude, vytrhla mu košeľu z rúk a zavrela za sebou dvere kúpeľne. Vyzliekla som sa z tých úžasných šiat a odporných topánok a natiahla si jeho bielu voňavú košeľu, ktorá bola cítiť nebom. Tak totiž musí voňať nebo. Ak tak nevonia, chcela som ísť radšej do pekla. Zmyla som si trošku make-upu ale moc to nešlo, keďže som tu nemala žiadny krém a použila iba ústnu vodu, pretože som nemala vlastnú zubnú kefku. Ale počkať mala som! O pätnásť metrov ďalej! A bola som natoľko psychicky a fyzicky slabá, že som nedokázala ani zájsť po hlúpu zubnú kefku!
Povzdychla som si, schmatla svoje veci a otvorila dvere kúpeľne. Harry sedel na okraji postele s výrazom chlapčeka, ktorému práve umrelo jeho domáce zvieratko. Mala som chuť k nemu prísť a spýtať sa ho, čo sa dialo, no ako ma zbadal nasadil šťastný výraz a postavil sa. Bolo mi jasné, že to bola len pretvárka, no nemohla som nič povedať.
Odložila som veci a prešla k nemu. Jediným krokom prelomil všetok priestor medzi nami a ja som vedela prečo tie nohy milujem. Natiahol sa za moju hlavu a elegantnými prstami mi rozpustil vlasy. Potriasla som hlavou a nechala, nech sa mi nezbedne rozplývajú dolu chrtom a on mi pramienok vlasov zastrčil za ucho.
Zadrhol sa mi dych a chcela zatvoriť oči. Urobila som však opak a odtiahla sa od neho. Ľahla som si do postele a prikryla sa prikrývkou až po bradu a skrčila sa. Počula som Harryho vzdych a cítila ako sa posteľ prehla pod jeho váhou. Následne sa jeho paže ovinuli okolo môjho tela a pritisol si ma tesne k telu. Natiahol sa k lampe a zhasol svetlo. Hlavu si potom uložil nad tou mojou na vankúši.
„Prečo mi toto robíš?" zašepkal potichu.
„Čo myslíš?" nechápala som.
„To, že vypadáš tak úžasne a sama si dokonalá, no potom hneď prestaneš žiariť, keď som pri tebe a neznášaš len hlúpy dotyk mojej ruky na tvojej tvári."
„Tak to nie je," bránila som sa. Nechápala som tú situáciu. Pripadalo mi to skôr ako časť nejakého ďalšieho sna.
„Ako to teda je?"
„Ja neviem," priznala som. „Ale keď to zistím, mienim ti to čo najskôr povedať. Budeš prvý, ktorý sa to dozvie."
***
„Vstaň už konečne, Una," triasol so mnou Harry a moja hlava búšila akoby si s ňou pohral niekto na spôsob bubeníka Drewaa nemala som ani najmenšiu náladu na prebudenie. Zamručala som a prevalila sa na bok. Vankúšom som tlmila všetko to Harryho dobiedzanie, no ten s povzdychom odhodil môj štít a ja som sa prevrátila na chrbát a horko-ťažko roztvorila rozlepené očí, aj keď to bola tá posledná vec, ktorú som chcela urobiť. Výsledok však stál za to.
Hneď sa mi na tvári objavil úsmev, vďaka ktorému som musela vypadať ako klaun, avšak som si nemohla pomôcť. Harry bol už kompletne oblečený vo svojej obľúbenej farbe, čiernej koženej bunde a elegantných topánkach. Tie jeho džíny boli tak skvelé, že iba myšlienka na tie nohy, čo sú pod nimi, sa mi spestril deň.
Potom mi došli tri veci.
Za prvé: Bol kompletne oblečený a na tvári mal zmiešaný výraz, z ktorého som mohla usúdiť, že práve nemá dobrú náladu a ponáhľal sa preč.
Za druhé: Že moja matka bola stále sama v tom dome.
Za tretie: Že som bola nútená ísť zajtra na nákupy s osobou, ktorú som nepoznala a vedela som nej iba jednu vec a síce, že je to niečo ako frajerka nejakého mafiánskeho zbohatlíka, čo sa mienil tváriť, že je to Harryho najlepší kamarát a bývalý spolubývajúci na internáte. Len to by trebalo.
Sadla som si a oprela sa lakťami o mäkký matrac. Snažila som sa nevnímať z každej strany tú neodolateľnú vôňu, ktorá sa šírila aj z postele, aj z Harryho samotného, či z môjho ‚pyžama'.
„Deje sa niečo?" opýtala som sa hneď, hlas zachrípnutý z toho, že som mala sucho v krku. Odkašľala som si, aby som si hrdlo zvlhčila a čakala na odpoveď.
Harry mlčal a prezeral si ma tak dlho, akoby som bola nejaký exemplár v múzeu, ktorý sa mu páčil a chcel ho preskúmať. Presne to som si priala: aby a chcel a túžil preskúmať.
Vtom sa pohol a prešiel až ku kraju postele. Kolenom sa oprel o matrac a naklonil sa nado mnou. Týčil sa ako vysoká veža a mne sa zadrhol v krku dych, totálne vykoľajená z toho, ako som cítila silnú mentolovú vôňu zubnej pasty po tom, čo si pred chvíľou vyčistil zuby. Jeho oči tmavli no zachovali si tú iskričku, ktorá mi stačila na to, aby sa mi krútil celý svet a ja nevedela čo mám robiť a ako mám pokračovať.
Bez toho, aby som si to uvedomila som sa viac vytiahla, aby som bola bližšie k jeho tvári a z tej vysnívanej blízkosti sa mi zatrepotali viečka. Moment bol intenzívny a drviaci, nevedela som, či sa dočkám najbližšej minúty, či ten tlak vydržím a nezložím sa.
Zlomok sekundy však stačil k tomu, aby Harry doplnil priestor medzi nami a spravil z toho jedno z najkrajších rán všetkých dôb. Pocítila som ako sa matrac prehol, keď sa viac do neho zaprel kolenom, ruku zovrel v päsť a oprel sa ňou za mňa, zatiaľ čo s voľnou rukou si ma za pás pritiahol bližšie a neustále mi ňou prechádzal po chrbte.
Opantaná som mu obe ruky vplietla do vlasov a pocítila ich hebkosť. Zastonala som mu do úst, keď sa naše telá o seba obtreli a cítila som na hrudi jeho pevné telo. Ešte viac sa ku mne naklonil a moje nohy sa ocitli omotané okolo jeho bokov vo zveráku, akoby som bola opica na svojom obľúbenom strome.
Bozk sa viac prehĺbil. Konala som inštinktívne, rukami som zatlačila na jeho ramená a nohami si dopomohla, aby som ho prevrátila na posteľ a dosadla nohami vedľa jeho bokov. Retardovane som sa usmiala a naklonila sa bližšie, aby som mu mohla bozkávať ústa a prejsť ku krku. Prstami som nahmatala lem jeho trička a trošku ho povytiahla len natoľko, aby som mu prstami prechádzala letmo po bruchu a cítila zimomriavky, ktoré môj dotyk spôsoboval.
Venovať sa jeho krku mi bolo cťou a on ma za to odmenil hlbokým stonom, ktorý vo mne nechal vybuchnúť akúsi sopku hormónov, pretože to teraz bolo moje telo. Schránka plná nadržaných buniek a plná estrogénu.
Zubami som škrtla jemne o jeho kožu na mieste, kde sa mu končil krk a jazykom prešla ku kľúčnej kosti, kde ma zabrzdil lem trička. Nespokojne som zamrnčala a pritisla sa lonom k nemu a stehnami mu zovrela boky. Vypustil nový, hlasnejší ston a ruky mu konečne pristáli na chrte, ktorý mi neustále pohládzal.
Prešiel ku lemu jeho košele a nadvihol mi ju, aby mi mohol rukami vkĺznuť pod ňu a cítiť jeho veľké dlane na mojej koži mi spôsobovalo husiu kožu. Prehla som sa v chrbte a vydala zvuk. Jedna jeho ruka vošla do mojich vlasov a drsne si ma pritiahol k hladným perám. Bozk som mu okamžite opätovala a obe ruky presunula k jeho tvári a vlasom.
Chvíľa mohla trvať večnosť, no nebol to žiadny telefonát alebo človek, čo by prerušil tento moment. Harry sa v jednom momente tisol svojím teplým neodolateľným voňavým telom ku mne a v druhom ma odstrkoval a staval sa z postele.
Ponížene a nechápavo som sa pozrela do zeme a tiež sa postavila, upravujúc košeľu, aby mi siahala čo najnižšie, aby čo najmenej ukazovala. Nevedela som,čo by som si mala myslieť o tom, čo sa teraz stalo, teda respektíve nestalo. Vždy to bolo niečo iné, čo nás prerušilo a zabránilo nám v tom, aby sme pokračovali. Teraz sa odo mňa odtiahol akoby som bola niečo, čo nikdy nechcel. Brala som to ako urážku a odmietnutie.
„Nemôžem," prehovoril a moja pýcha utrpela ešte väčšiu škodu. Začervenala som sa a odvrátila od neho zrak. Pocítila som jeho prsty na mojej brade, no striasla som ich jednoduchým zatrasením hlavy. On sa nevzdal a znova vzal moju bradu medzi ukazovák a palec. „Nie je to, že nechcem. Och Bože, keby si vedela ako moc som chcel pokračovať a zamestnať ťa na celý deň, aby sme len ležali v posteli a nerobili nič iné ako mali sex." Moja tvár bola červenšia. Jeho slovami, ktoré vo mne vyvolávali vášeň a hanblivosť. „Bohužiaľ som ťa zobudil pre to, aby si odišla s Jamesom, pretože ťa mama zabije a ja mám povinnosti."
Och. Bože. „Koľko je hodín?" opýtala som sa zdesene.
„Asi niečo okolo ôsmej, možno pol deviatej."
„To nie, ak sa mama zobudí a ja ešte nebudem doma, zabije ma," rýchlo som vošla do kúpeľne a prevliekla si jeho košeľu cez hlavu a obliekla si modré šaty z predchádzajúcej večery. Lodičky som vzala do ruky a letmo zazrela tú obludu, čo ukazovalo zrkadlo.
Na moje prekvapenie v izbe bol ešte stále Harry a usmieval sa primitívnym úsmevom. Okamžite som vedela, že som nezavrela dvere a videl ma, z čoho sa mi chcelo priam odpadnúť. Netušila som prečo bolo toto všetko pre mňa tak zahanbujúce. Nebola som žiadna naivka. Len som bola nováčikom vo svete, keď som zvádzala muža triezva bez toho, aby som myslela na otca.
„Povedal som ti už, že v tom vypadáš úžasne?" podišiel ku mne a zastrčil mi pramienok vlasov za ucho. Usmiala som sa do zeme, stále s páliacimi líčkami.
Vlastne som nevedela kedy prišlo obdobie, keď mi hovoril aká som pekná a kedy mi začal hovoriť veci akože by ma chcel vystrieť na posteli a celý deň obrábať. Neboli sme skutoční partneri a nikdy sme ani nepremýšľali o tom, že by sme boli. A zrazu tu bolo to prespávanie v posteli a obliekanie jeho vecí, čo bolo ako droga. Raz som prespala v jeho posteli, keď som bola príliš slabá na to, aby som odišla a odvtedy viem ako voňajú jeho periny a nechcem byť nikde inde.
„Neviem, ale na tom nezáleží," stále som s očami na zemi povedala.
„Ale záleží. Keby bol každý tak nádherný ako ty, asi by som sa zbláznil." Usmiala som sa a snažila sa prebrať do prítomnosti. „Musíme ísť." Prikývla som a on ma pustil, aby prešiel k prádelníku a vzal odtiaľ svoju pištoľ. S hrôzou som zistila, že som ju nikdy nezaregistrovala, pokiaľ sa nehovorilo o tej v jeho pracovni, ktorú som videla a o tej s ktorou som ho videla vtedy v parku. Neviem prečo ma prekvapoval fakt, že má zbraň, keď to malo byť prirodzené.
Prikývla som znova a nechala, nech ma vyprevadí z dverí jeho izby až ku vchodovým dverám, kde stál James.
„Ahoj," pozdravila som ho veselým tónom. „Ako ruka?"
„Ahoj, Una. Skvelo," usmial sa na mňa tiež a ja som sa potešila, že sa cíti lepšie. Harry sa naklonil a prekvapujúco ma pobozkal na pery a zašepkal na rozlúčku.
Ja som sa len usmievala a nechala Jamesa, nech ma vedie k autu a otvorí mi dvere.
Cestou mi vysvetľoval, že bude teraz niečo ako môj stály bodyguard, čiže to už nebude každý deň niekto iný. Nevedela som však, čo bude horšie. Vždy niekto iný a mať povesť šľapky alebo ohrozovať svojho takpovediac kamaráta a aj tak mať povesť šľapky. On však tvrdil, že to rozkázal Harry a ak on s tým bol v pohode, nemohla som nič hovoriť.
Aj tak jediné na čo som myslela bolo aby som sa domov dostala skoro, najedla sa a užila si deň s mamou a hlavne prežila zajtrajšok. Nebola som si však istá tým, či prejdem týmto všetkým bez traumy a vytrhaných vlasov.
Vanessa's P.O.V
„Toto nemôže byť možné," zamrnčala som a prehodila sa z jednej strany na druhú a takmer spadla z nie veľmi pohodlnej postele na svojej internátnej izbe. Bola to naozaj veľká diera. Neuveriteľná.
Napríklad, keď som prekročila prah, bola som zhrozená z toho ako málo miesta tu bolo a nehovoriac o tom, že keď som sa nasťahovala a niekedy máme neporiadok to tu vypadá, akoby sme nemali ani chodníček pomedzi to smetisko z postele do kuchyne a von z izby.
Volajte ma rozmaznaná, ale bola som zvyknutá na niečo iné. Doma som bola zvyknutá na niečo iné.
Pomaly som otvorila oči a zažmúrila, pretože som bola práve supersenzitívna a nikto nepotreboval ma štvať. Ale niekto asi áno. Vyskočila som z postele ako strela, ignorujúc to, že som sa skoro povracala a hlava sa mi točila a bolela ako čert. Navyše som bola ešte celá oblečená zo včerajšieho dňa. Neobťažovala som sa ani dať si dole tie prekliate topánky, ktoré ma zabíjali rovnako ako hudba. Nohy ma boleli akoby mi ich prešiel parný valec. Mala som poriadnu kocovinu a mojou úlohou bolo stopnúť toho idiota, ktorý si vo vedľajšej izbe počúval hudbu asi na stovke. Mala som pocit, že ma tá hudba zabije.
Ako bohyňa pomsty som rozrazila svoje dvere a nechala ich dokorán otvorené zatiaľ čo som kráčala ku vedľajšej izbe a rázne tri krát zaklopala. Čím som tam dlhšie stála, tým mi viac dunela hlava a ja som myslela, že mi praskne lebka. Bože, nech to vypnú!
Znova som päť krát zaklopala na dvere a pridala kopnutie, ktoré mi skoro zaplatilo lístok na zem, len tak-tak som získala späť rovnováhu. Chytila som sa steny a chystala sa znova zaklopať, keď sa otvorili dvere a na mňa pozerala pomerne známa tvár blondínky v zelenom pyžame.
„Áno, Vanessa? Spala si dobre?" usmiala sa na mňa. To, že vedela kto som a ja som nevedela ako sa volá ona, bolo divné, no moja hlava bola vystavená priamej hlasitej hudbe a mala som chuť tam priskočiť, vytrhnúť to aj s káblami a vyhodiť von cez zavreté okno.
„Dobré zrovna nie je, pretože ma tvoja hudba zobudila a ja mám v hlave hotový cirkus," podráždene som zavrčala a rukami si zakryla uši. Zhlboka som dýchala a snažila sa prehltnúť basy.
„Mám to vypnúť?" nechápavo sa ozvala a ja som na ňu neveriaco pozrela.
„Nie je to snáď očividné? Kľudne to aj vyhodím z okna, lebo ma asi jebne, ak to okamžite nestíchne!" ešte podráždenejšie som jej odpovedala. S rozšírenými očami prešla k stereu a stíšila hlasitosť.
„Dúfam, že to už nebude počuť do tvojej izby," znela trošku vystrašene, slušne a s rešpektom.
„Aj ja," otočila som sa a zavrela za sebou prudko dvere no nie tak hlasno, aby mi to spôsobilo mozgovú príhodu. To čo mi spôsobilo mozgovú príhodu sedelo vedľa mojich dverí, chrbtom opreté o bielu stenu so zdvihnutou hlavou hľadiac na mňa.
Svetlé modro-sivé oči na mňa hľadeli a ja som chcela umrieť. S jeho dokonalou tvárou a čerstvým strniskom na tvári vypadal neuveriteľne nádherne a dosť zrelo a staro. Presne tak, príliš starý pre mňa. No niečo na ňom bolo mladé a také voľné, oslobodzujúce a nebezpečné. Akoby si dokázal doteraz zachovať mladého prelietavého hyperaktívneho ducha akoby bol rovnako starý ako ja. Je ťažké tomu ale uveriť, keď zároveň vypadá na dvadsaťosem rokov. Nie najlepší vek aby som s niekým takým chodila s rodinou ako mám ja.
Skoro tridsaťročný človek. Rodičia by naozaj neboli nadšený.
„Dobré ránko," zašepkala som a snažila sa rýchlo pretlačiť, no on bol vmžiku na nohách a pretlačil sa dnu skôr ako som ho mohla vyhodiť. „Môžeš ísť von, vieš," skúsila som to, no on mi mlčky venoval pohľad s nadvihnutým obočím a vrátil sa k obzeraniu izby. Bola som z toho celkom dosť nesvoj, ale nechala som ho to dokončiť, pretože som si nechcela pripadať ako nejaká trapka, ktorá by nezvládla chalana (teda Muža s veľkým M) vo svojej izbe.
„Ahoj," povedal, stále sa na mňa nepozeral a prešiel k Uninej posteli. Prezrel si pár veci a z diaľky sa zapozeral na moju. K tej sa však nepriblížil a sadol si na kraj postele Uny. Zúžila som oči.
„Má moja posteľ nejaký typ vírusu?" založila som si ruky na hrudi a snažila sa nevnímať tú prekliatu bolesť.
„Nie, len si asi chceš na ňu sadnúť."
„Nie, chcem si tam ľahnúť a umrieť." So zúženými očami som sa hodila do postele, skrčila telo a zavrela oči. Konečne som nepočula žiadnu hlasnú hudbu, ani len náznak. Znervózňovala ma ale Ryanova prítomnosť, ktorá mi nedala pokojne spať.
„Ani sa neprezlečieš?" spýtal sa ma a ja som ho chcela zabiť, takmer som spala. Neodpovedala som. „Prezlečieš sa?" Znova ticho. „Viem že nespíš, viem kedy spíš, videl som ťa spať."
Nahnevane som sa zdvihla a pozrela na neho. „Ja mienim spať a nezaujíma ma názor nejakého doktora alebo čo. Mám poriadnu opicu a jediné, čo potrebujem je spať a prípadne umrieť. Ale hlavne aby si bol ticho a prestal hovoriť nezmysli," dopadla som na posteľ a hneď zavrela oči.
„Aké nezmysli máš na mysli?"
„Naozaj máš teraz potrebu rozprávať?"
„Zoberme to takto," začal a počula som ho ako sa postavil, ale nevedela som čo robí, až pokiaľ zo mňa nestrhol perinu, „choď sa osprchovať a prezliecť, ja ti zoženiem niečo pod zub, aspirín a vodu."
„Vieš čo je dobrým liekom na opicu? Ďalší alkohol."
„Nie najlepšia diagnóza."
„Ale veľmi účinná," uškrnula som sa a zavrela oči.
„Vstávaj," povedal mi znova.
„Ja nemám problém vytriezvieť, aby som musela ísť do sprchy, ja mám kocovinu!" naštvala som sa na neho. Vždy som bola nevrlá, keď som mala zlú náladu a zlíznul to ktokoľvek bol nablízku. Aj keď som nechcela byť nepríjemná na človeka ako je Ryan, prišiel na nesprávne miesto v nesprávny čas.
Navyše som nevidela pointu, prečo chce byť milý a rozpráva, keď som ho videla predvčerom bola som niečo horšie ako vzduch. Proste nikto. Stála som vedľa neho asi desať minút a jediné čo som na ňom zbadala bolo, že bol napnutý, pretože to bola jeho práca, očakávať nepriateľov.
„Nebuď ako malá."
„A ty sa nechovaj ako môj otec, stačí, že máš toľko rokov."
Frustrovane vzdychol a rukou si prešiel cez čierne uhľové vlasy. „Ja nie som taký starý ako vypadám," povedal a ja som sa zasmiala. Nad cliché tej vety a nad tým, že rozhodne tak vypadá.
„Vážne a koľko máš. Pätnásť?" ironicky som sa znova zasmiala a on ma prebodol pohľadom.
„Dvadsaťsedem."
„To nie je tak ďaleko od mojej pravdy, len o rok menej ako som si myslela."
„Nie je to až tak veľa, nie som až tak starší ako si ty."
„Ale čo tým sleduješ? Uvedomuješ si, že poviem čokoľvek aby si bol ticho, lebo, bez urážky, tvoj hlas mi teraz pripadá ako krákanie nejakej vrany." Prevrátil očami, no zachytila som prekvapenie na jeho tvári.
„Každému pripadám staršie. Oveľa staršie ako som."
„Lepšie pre teba."
„Keď myslíš. A teraz vstaň z tej postele." Prevrátila som ja očami a opatrne sa postavila na tie štekle, ktoré som stále mala na sebe. Celé čierne s ramienkami a v smrtiacej výške, no aj tak som ich zbožňovala. Posadila som sa a postupne si ich dala dole, zatiaľ čo Ryan trpezlivo čakal, kým sa zdvihnem a splním jeho príkaz. Istým spôsobom to bolo strašne sexy, keď mi tak rozkazoval, bol zlatý, keď sa snažil tváriť škaredo.
Keď som mala boty dole, prešla som potkýnajúc sa do kúpeľne a zavrela dvere. Nevýhoda bola, že som nemohla zamknúť, nepýtajte sa prečo, sú strašne šľahnutý a neboli schopný dať do bytu zámok. Aspoňže tam bola kľučka a dvere a nie záves. To by bolo ešte horšie.
Vyzliekla som sa z vysokej červeno-bielej kockovanej sukne, čierneho hrubého opasku a bieleho vrška. Pod očami som mala menšie kruhy od make-upu, nedala som si ho večer dole. Zázrak, že som sa tam vôbec dostala. Neviete si predstaviť, aké bolo strašné ísť s bodyguardom na párty. Skoro som nemohla ani tancovať, pretože tam boli prítomný iný ľudia. Tak som si krátila čas pitím alkoholu. Na niečo bol však dobrý: v bezpečí ma dostal do postele, kde som odpadla ako mŕtva.
Škoda že ráno tu už nebol. Ale Ryan. A jeho šukateľnosť.
Keď som sa sprchovala, premýšľala som nad tou mini konverzáciou o jeho veku. Čo tým myslel? Každý hovoril o tom, že vyzerá staršie a začal ma presviedčať, že nie je starý. Keď som povedala, že som si myslela, že má toľko rokov, stále presviedčal, že to nie je veľa. Jeho pointa mi unikala a ja som bola príliš vyčerpaná na to, aby som sa poriadne zamyslela a popremýšľala nad tým.
Vyšla som zo sprchy a hneď sa usušila a pozrela sa do prádla, aby som si niečo vybrala nemusela ísť polonahá iba v uteráku do izby. Našla som čierne legíny s bielymi krížmi, ktoré sa podobali tým Uniným, keď sme boli v klube a.... ja som konečne zistila kto figuruje v podsvetí. Navrch som si jednoducho natiahla čierne tielko a vlasy si vmotala do uteráka do tureckého štýlu. V zrkadle som sa však stále išla zľaknúť seba samej. Oči som mala červené a pokožku suchú. Jediné, čo som mohla spraviť bolo, že som si hydratačným mliekom natrela kožu, ktorá bola odhalená.
Hlava mi stále mierne búšila a akonáhle som vyšla z kúpeľne, na mojej posteli ležal papierový balíček s logom McDonald's a mne sa zbehli sliny. Skoro som si nevšimla Ryana, kebyže si neodkašľal a neupozornil na seba. Znova sedel na Uninej posteli a ja som si pripadala ako debil, že som žiarlila na nejakú hlúpu posteľ. Volajte ma hlúpou, ale aj vy musíte uznať, že tá posteľ má neuveriteľné šťastie!
„Ďakujem," usmiala som sa na neho nesmelo, nesvoja z toho, že som na neho ziapala a on sa pri tom o mňa postaral lepšie ako by urobila Una, keby bola teraz so mnou na izbe. Vlastne by sa akurát musel starať aj o ňu, pretože ako sa poznám by som ju dotiahla tiež niekde na párty. Myšlienka na to, že by sa Ryan staral aj o Unu nebola až taká sexy ako fakt, že sa staral o mňa, zaujímavé.
„Kedykoľvek," vyčaril zdvorilý úsmev, čo nebol taký pekný ako jeho nádherný široký priateľský úsmev, čo určite nie je taký sexy úsmev ako keď niekoho zvádza. Čo som zatiaľ nezažila ale chcela by som zažiť. Pretože som predsa Vanessa a ja mám oči otvorené, ak je nablízku jedinec, ktorý je príťažlivý. Nech je hoci aj idiot, ktorý unáša a zabíja a mučí ľudí alebo čo, nikto mu nemohol zobrať, že bol naozaj príťažlivý.
„Ticho, to nehovor ani zo srandy. Vezmem to vážne a budeš tu chodiť každý piatok a budeš sa pekne krásne o mňa starať," posnažila som sa zažartovať, posadila sa a otvorila balíček, kde som zbadala hamburger veľký skoro ako moja hlava.
„Povedal som kedykoľvek."
Ak by to myslel vážne, už dávno by som bola znova opitá.
Zahryzla som sa do hamburgeru a slastne zastonala z tej chuti. Ani som si neuvedomila, že som taká hladná, že som skoro ani nežila. Ani som nevnímala ako som niekedy zastonala slasťou z toho hamburgera. Ryan sa postavil a do ruky mi podal minerálku a dve tablety. Prehltla som ich a zapila vodu, no vrátila sa hneď k jedlu.
„Kebyže ťa nepoznám, tak by som povedal, že musíš jesť v jednom kuse," zasmial sa. „Vlastne ťa ani nepoznám." Pokrčila som plecami a nútila sa do jedla. Nechcela som, aby mi to pokazilo apetít. Nie, v žiadnom prípade. „Každopádne, máš tam ešte hranolky, počkám kým to zješ a nezaspíš a odídem. Znova príde John." Nálada mi poklesla ešte viac a začala predlžovať jedenie.
Uvedomila som si, že to všetko naťahujem len aby som prežila o chvíľu viac s Ryanom ako by som prežila, kebyže to do seba hádžem ako chodiaca bagetéria. Ani som sa ale nenazdala a nič mi neostalo. Zhúžvala som papier v rukách, postavila sa a hodila ho do koša. Ako som bola otočená späť čelom k Ryanovi, stál a v rukách niečo držal.
Nadvihla som obočie. „Čo to je?" spýtala som sa ho.
„Keď sa zobudíš, alebo aj teraz, ak chceš, daj si kvapky do očí, aby ti rýchlejšie prešlo to začervenanie. Vypadáš ako biftek."
„Tak to dík," pretiahla som í a prevrátila očami. „Ale naozaj, ďakujem," usmiala som sa na neho a ľahla si do postele. Pomaly ku mne prešiel a srdce sa mi rozbúchalo, keď položil kvapky na stolík hneď vedľa postele. Zastavil sa a pozrel mi do očí.
V ústach mi totálne vyschlo a cítila som sa akoby ma niekto hodil do ohňa, celá som horela. „Mám ti ich dať ja?" potichu sa hlboko opýtal a mala som pocit, že sa môžem v jeho hlase utopiť. Bol tak hmatateľný a príťažlivý, že som skoro prišla o lebku. Bolesť z opice prešla, ale búšilo mi v nej. Krv mi hučala v ušiach a vedela, že mi na krku vyvstalo trošku potu.
„Áno, prosím, Ryan," zašepkala som, fascinovaná jeho modrými až sivými očami, ktoré teraz svietili ako modrá oceľ. V tranze som ho sledovala.
„Potom musíš zatvoriť oči," zašepkal a dotkol sa pokožky pod mojimi očami. Chcela som ich zatvoriť už teraz, no nechcela som byť za večného slabocha, čo sa týkalo tohto príťažlivého jedinca. V oku som ucítila kvapku a zažmurkala. Pramienok tekutiny mi stekal z kútika očí po línii lícnej kosti až na vankúš, kde vytvoril mokrú stopu. Ryan to zopakoval s druhým okom a ja som zavrela obe oči.
Počula som ako Ryan položil kvapky na stolík a z druhého oka sa spustil pramienok spojený s mojimi slzami a stiekol na vankúš. Čakala som na moment, keď budem počuť zatvárajúce sa dvere, no namiesto toho sa jeho hladký palec ocitol na mojej pokožke a zotrel mi jemne mokré stopy. Oči mi zaklipkali, no nechala som ich zatvorené a zahryzla som si podvedome do spodnej pery.
„Dobrú noc, Vanessa," zašepkal do môjho ucha a ja som na chvíľku onemela, celkom stratená v tom úžasnom hlase a spôsobe ako to vyslovoval. Bolo to dokonalé a ja som myslela, že sa mi to len sníva. No cítila som vôňu jeho mätového šampóna a ťažkej vône zeme a lesa. Nakoniec som ucítila originálnu vôňu, ktorá mu sálala z pokožky ako ten najlepší parfém.
„Ďakujem," zlomil sa mi hlas a prehltla som. V hrdle som mala sucho a telo túžilo iba po jednom. Od rozhodnutia ma však odbremenil Ryan, keď som počula jedno jednoduché zatvorenie dverí.
Ryan's P.O.V.
Dokonalá osoba. Dokonalá žena. Bohužiaľ nedosiahnuteľná.
Spustil som sa po dverách chrbtom až na zem a chcel ňou otrieskať najbližší múr. Zaklonil som hlavu a zodvihol oči ku stropu v chodbe. Prečo sa mi to dialo? Nechcel som znova podľahnúť láske. Naposledy mi to neprinieslo nič dobré, no Vanessa bola to najneodolateľnejšie, čo som kedy videl. Nedokázal som odtrhnúť od nej oči. A preto bolo ťažké odísť, no budem to musieť urobiť aj nabudúce. Vlastne bola chyba už len to, že som len prišiel.
Postavil som sa a opustil budovu internátu bez toho, aby som sa pozrel do jej okna. Prišiel som ku Johnovému autu a zaklopal mu na okienko. Stiahol ho a konečne sa ukázala jeho plešatá zlovestná hlava.
„Môžeš ísť. Spí, tak ju nebuď." Prikývol a vystúpil z auta, zatiaľ čo som ja otváral dvere toho svojho. Jednou nohou som bol v aute, no musel som sa otočiť a pozrel sa na okno od Vanessinej a Uninej izby. Zavrel som oči a vydýchol vzduch. Netúžil som po inom ako tam vkročiť a vziať si ju.
Namiesto toho som nastúpil a šiel na miesto stretnutia.
Už žiadna láska. Iba práca.
AN/ AAAch. Milujem, keď sa dokážem dostať do Ryanovej hlavy. On a Vans sú moje topky.... aj keď tu je pár ďalších kandidátov..... Pretože ako ste sa možno dovtípili Liam má hots for Lottie... Ale to na neskôr.... Anyway, píšem toto dopredu a som zvedavá, či na brigáde budem mať čas a postnem novú časť. Ak toto čítate skôr ako na konci júla, stal sa zázrak :*
PS: práve som zistila, že som napísala "zmila" namiesto "zmyla", takže ospravedlňte akékoľvek gramatické errory podobného charakteru. Som z gyma, neberte mi to za zlé.
PPS: práve som prišla z Dolných Lovčíc :*
xo Bell