SISTER Of The MAFIA

2️⃣4️⃣❤️

,,Pomaly, nech si neublížite"povedal doktor a spolu s Hoseokom mi pomohol vstať.

,,Takže, ako som povedal. Pravidelne jesť, piť a spať, ak nechcete skončiť horšie, ako teraz"upozornil ma doktor. Neodpovedala som na to, len som prikývla. Potom som sa spolu s Hoseokom a Namjoonom vybrala do auta za chalanmi, ktorý nás po celý ten čas čakali v aute.

,,Ahojte"pozdravila som sa im, keď som si prisadla k Jungkookovi a Yoongimu. Samozrejme, že som sedela pri okne.

Vyrazili sme.

Cesta bola tichá. Nikto sa neozýval. Namjoon šoféroval, Jin sedel vedľa neho a pozeral sa na cestu. Hoseok, Taehyung a Jimin sedeli pred nami. Všetci traja pozerali do mobiloch. Yoongi si s niekým písal a Jungkook, ktorý sedel vedľa mňa hral na mobile hru so slúchadlami. Ja jediná som sa pozerala von oknom. Rozmýšľala som nad Hyunjinom. Celé dni myslím iba na neho a ľutujem, že nezabil mňa...

Odrazu začali hrať veselé pesničky. Zapol ich Jin so slovami : ,,na zlepšenie atmosféry" vtedy sa všetci medzi sebou začali rozprávať, no však...okrem mňa.

Nemala som náladu sa s niekým vôbec rozprávať. Všetko mi ide dole vodou...

Nešli sme domov. Šli sme úplne iným smerom.

Jemne som strčila do Jungkooka, aby som získala jeho pozornosť. Hneď sa na mňa pozrel.

,,Kam to ideme ?"opýtala som sa ho.

,,Do nákupného centra"jednoducho povedal. Zarazila som sa. Vtedy sme zastavili na veľkom parkovisku, kde sa to hemžilo ľudmi.

,,Nemôžem ostať v aute ?"opýtala som sa Hoseoka.

,,V žiadnom prípade. Ideš s nami, a žiadne odvrávanie"pretočila som očami a vystúpila z auta. Spolu s chalanmi som sa vybrala do nákupného centra.

Malo tri poschodia. Boli obrovské a každé z nich malo najmenej dvadsať obchodov. Jungkook ma chytil za ruku a začal ťahať do prvého obchodu.

,,Tak, teraz všetko, čo ti dám si vyskúšaš"prikázal.

,,Čože ?! No určite. Ja nič nepotrebujem"nesúhlasila som s tým.

,,Ale mňa to nezaujíma, vyskúšaš si to"pretočila som očami. Potom ma ťahal pomedzi regály a vyberal mi oblečenie, ktoré som ani nepotrebovala.

Takto to šlo ďalej. Prešli sme len pár obchodoch na prízemí a už sme mali tri plné tašky oblečenia.

Keď to uvidel Hoseok začal sa smiať. Pretočila som očami.

,,Neverím, ty si ju donútil nakupovať oblečenie ? Veď to je nemožné"opäť som pretočila očami.

,,Všetko, čo som jej dal si musela vyskúšať a potom si to musela vziať so sebou, aj keď nechcela. Ja sa jej pýtať nebudem"povedal a pozrel sa na mňa.

Potom sme sa všetci vybrali do ďalších obchodoch. Nakoniec ma chalani nechali osamote s Taem, pretože niekam museli ísť. Tak sme čakali spolu s štyrmi taškami, áno už štyrmi...pod schodami. Ani jeden z nás sa neozval, keď v tom ma Tae chytil za ruku. Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Je mi to ľúto...to s tvojim kamarátom"pozrela som sa do zeme.

,,Mala som to byť ja..."potichu som povedala.

,,To nehovor"pritiahol si ma do objatia. Toto som potrebovala...

,,Zistil som, že tvoj kamarát má pozajtra pohreb, tak ak chceš, môžme tam ísť spolu"pozrela som sa na neho so slzami v očiach.