Akoby sa po všetkých zľahla zem. Nikto nikde. So Silvrom sme zostali sami. Bolo tu až príliš veľké ticho bez ostatných.
  Šli sme to tu teda ešte raz preskúmať. Nemohli sa len tak vyparí. Prešli sme celú pizzeriu, až na Ennardovu časť. Stretli sme sa pred ňou. Pozreli sme sa do tmavej chodby a potom na seba. ,,Ideme?" opýtal sa. Prikývla som. Vykročili sme. Prechádzali sme tmavými chodbami a prezerali každú miestnosť. Nikde sme ich nenašli. A nenašli sme ani Ennarda.
Vrátili sme sa. Zostala nám už len jediná miestnosť - Scooping room. Neverili sme, že by tam mohli byť. Dúfali sme, že tam nebudeme musieť ísť. Lenže teraz to bola jediná možnosť. Opatrne som otvorila dvere, akoby spoza nich malo niečo vypadnúť. Vošli sme dnu. Všade bola taká tma, že sme nič nevideli. Hľadali sme spínač. Hneď, ako sme ho našli a zasvietili svetlo, sa nám naskytol hrôzostrašný pohľad.

I'm sooo sorry. Dnes je krátka. Nebudem sa vyhovárať na nič, len mám taký pocit, že takéto kapitoly okolo 130 slov budú častejšie.
Ňom... Ale čo som chcela...
Ďalšia kapitola bude Ask. Otázky posielajte do piatka do 16:00. Viete, ako to funguje. Vopred ďakujem.

Akemi

Goldieho príbeh 6Où les histoires vivent. Découvrez maintenant