Rivaly

15. Kapitola - Myslela som si

Michelle

Vznikol z toho pekný problém. Ale rozhodne nebol prvý ani posledný. U riaditeľa som už párkrát skončila. Riaditel taký pohodičkár. Doma mal dve dcéry a manželku, ktorá nás vyučovala matematiku a chémiu. Jedna jeho dcéra mala ešte len štyri roky. Sem tam som si privyrábala jej strážením. Hlavne vtedy keď mi rodičia zatrhli vreckové. A jeho ďalšia dcéra bola akurát v puberte a bola teda pekné kvietko. Takže moje problémy nikdy špeciálne neriešil. Vždy pokrútil hlavou, povzdychol si a snažil sa ma vypočuť a dohovoriť mi. Nikdy nechcel volať rodičom, ale zástupkyňa bola vždy taká mrcha, že na neho tlačila protokolom. Obrazne povedané. Takže aj teraz som si užila pekný monológ mojej matky a ocove povzdychy. Už mi tu len chýbali uštipačné poznámky mojej sestry. Ale tú som nikde nevidela.

Doma som zhodila zo zrkadla plachtu a zakutrala som sa do skrine. A nie. Nehľadala som vchod do Narnie. Aj keď by som ho niekedy ocenila. Hľadala som nejaké drahé kúsky oblečenia, ktoré mi nakúpila mama, ale nikdy som ich nenosila. Prestriedala som milióny outfitov a účesov. Niektoré boli príšerné, iné celkom ušli a v ďalších som vyzerala excelentne. Moja izba bola zachvílku zaplnená kvôpkami oblečenia, ktoré som nikdy predtým ani nevidela. Keď som sa pozrela na nástenné hodiny bolo osem. Uznala som, že je čas upratať. Na sebe som si nechala veľmi pohodlné čierne legíny a červenú blúzku s kratkým rukávom.

Upratané už bolo a tak som nevedela čo ďalej robiť. Hodila som sa do mojej až princeznovsky veľkej postele. Ľahla som si na brucho, zapla notebook a nasadila som si moje čierne okuliare. No na čítanie, počítač a televízor som ich nosila. Aj keď som ich mala nosiť stále. Ale nemala som ich moc rada. Bolo mi nepríjemné ich nosiť. Ale na tých pár chvíl to zvládam. Aspoň ma nebolia oči a z toho hlava. Zapla som twitter a pozrela čo nové. The Pretty Reckless budú mať v San Franciscu koncert. To nieje až tak ďaleko. Lístky zohnať by pre mňa nebol problém. Horšie je už presvedčiť matku aby ma pustila. Bola to moja najobľúbenejšia skupina s najobľúbenejšou speváčkou. Zbožňovala som ich. Jedna z mála vecí, ktoré mám rada.

Zaklapla som notebook a potom som sa natiahla za telefónom na nočnom stolíku. Takmer v každej miestnosti bol takýto telefón. Bolo to pekné spojenie s personálom alebo keby sme boli lenivý zájsť za nejakým členom rodiny. Ale taktiež sme z neho mohli volať mimo dom. A tak namiesto toho aby som si míňala kredit telefónu som zavolala z neho. Vytočila som Vickynino číslo. Chcela som vedieť ako je na tom.

„Prosím?“ ozvalo sa asi po šiestom vytáčacom zvuku.

„Vicky? To som ja Michelle. Chcela som sa spýtať či si v poriadku. Rýchlo si zmizla a ja som potom nemohla ísť za tebou tak sa ťa pýtam aspoň takto.“

„Viem prečo si ma nenasledovala. Počula som o tom probléme. A navyše som aj tak chcela byť osamote. Ale ďakujem za opýtanie. Mám sa dobre. Už som zvyknutá,“ no v tej chvíli nevyzerala tak, že by na to bola zvyknutá a extra voči tomu obrnená. „A čo ty? Čo sa vlastne stalo? Viem len, že si mala problém.“

„Dajme tomu, že mám šmatlavé ruky a vykĺzla mi kniha. A zcela náhodne trafila jedno dievča do nosa. No a robili z toho také haló. Poslali ma k riaditeľovi a tak,“ spravila som z toho nešťastnú náhodu. Nemusela vedieť všetky podrobnosti. A hlavne to, že som to urobila preto aby som sa jej zastala.

„Náhodou,“ zachichotala sa na druhej strane linky. Potom však nastalo ticho. „Michelle?“

„Áno?“

„Ďakujem,“ vedela o tom. Ako inak. Moje podanie nešťastnej náhody nebolo práve najlepšie.

„Nemáš za čo,“ odvetila som jej a v tom sa mi roztvorili dvere do mojej izby dokorán. Na to sa však zavreli a o dvere sa mi opierala sestra s úsmevom, ktorý mi naznačoval, že má niečo za ľubom, a že to pre mňa nedopadne dobre. Posunula som si okuliare na koreň nosa aby som dodala dôraz môjmu prekvapeniu a hlavne tomu, že ma práve vyrušila bez zaklopania. Len tak si sem proste nakráča. „Zavolám ti neskôr,“ povedala som do telefónu a bez čakania na odozvu som zrušila hovor položením slúchadla.

„Zmenila si imidž? Konečne vyzeráš ako moja sestra. Nemusím sa za teba hanbiť,“ iními slovami toto bolo niečo ako kompliment, na ktorý som nemienila reagovať.

„Učili ťa klopať? Ak nie tak ti veľmi rada poskytnem lekciu.“

„Ale je fajn, že si sa naučila obliekať zrovna pred našim veľkým dvojitým rande.“

„Čo?! Akým dvojitým randem?“ zložila som si okuliare a vyvalila som na ňu oči.

„Nepamätáš? Deň kedy si prišla neskoro a ja som sa s tebou dohodla, že budeš baliť brata môjho vysneného princa.“

„Nenávidím ťa.“

„Naše city teraz bokom. Ale je milé, že sa aspoň na niečom zhodneme. Teraz je hlavné aby si bola pripravená. Túto sobotu totižto máme to rande.“

„Milé. Ja sa o tom dozviem za päť minút dvanásť,“ zvalila som sa dozadu na postel pekne medzi kopu vankúšov. „Akú chybu má ten jeho brat? Debil? Inteligent? Je postihnutý alebo niečo? Aby som bola pripravená,“ vedela som, že z tohoto sa nevyvlečiem. Chcela som byť aspoň pripravená na najhoršie.

„Nie. Je normálny. Teda až na to, že je to typický Emák alebo Ghotic? Nevyznám sa v týchto štýloch,“ striaslo ju. „Brrr. Nič pre mňa,“ odvetila dosť znechutene. „Ale mohol by byť tvoj vkus. Aj keď tu sa bavíme o tebe. Ty nemáš vkus.“

„Tak to pozor. Ja mám vkus!“

„Z tohoto by vznikla nekonečná hádka. Ale tak musíš aspoň súhlasiť so mnou v jednom. Nezaujímajú ťa chalani a na nich nemáš vkus.“

„Kto povedal, že ma nezaujímajú?“

„Kedy si sa naposledy s nejakým bozkávala?“

„Asi tak pred mesiacom,“ pokrčila som ramenami akoby som sa bozkávala bežne.

„Kedy si s niekým spala?“ nastalo ticho. „Myslela som si,“ uškrnula sa a odpochodovala z mojej izby. Totižto ja som ešte s nikým nespala. A teraz ma čakalo najhoršie rande môjho života. Aj keď bolo prvé.

 Zdravím sa s Vami po dlhom čase neaktivity a zanedbávania Vás.... Naposledy som kapitolu vydala až minulý rok :O No dobre...trápny vtip :D 

Týmto Vám však oficiálne chcem popriať všetko nové do nového roku a dúfať, že ste krásne prežili sviatky ;) Ale hlavne budem dúfať, že sa Vám páči táto kapitolka a že stála za to čakanie ;)

Nejaký rozvitejší komentárik poteší :) Kludne sa rozpíšte o tom aké boli Vaše sviatky a ako teraz škola :D Ale hlavne nezabudnite napísať niečo ku kapitolke Váš názor :) Najmä tie rozvitejšie komentáre vždy potešia :)