Rivaly

14. Kapitola - Mimozemský druh

Andy

Zobudil som sa na to, že som mal úplne upchatý nos a nemohol som poriadne dýchať. Sestrin kocúr mi znova nejakým zázrakom vnikol do izby a usalášil sa mi vedla hlavy. Ako inak. Nechápem čo ten kocúr so mnou má. Ja ho nemám rád. Mám na neho dokonca alergiu. Ale kvôli sestre ho tu tolerujem. Okamžite som vyskočil zo svojej postele a vykopal som ho zo svojej izby. Nie doslova. Vošiel som do kúpelne prepláchnuť si tvár. Oči som mal červené a uslzené. Nos úplne upchatý a svrbela ma pokožka. Alergická reakcia.

O pár minút som už zišiel po schodoch dole do kuchyňe. Ale zastavil som sa uprostred schodiska. Niečo bolo inak. Nepáchlo to tu po alkohole, ale po čerstvom vzduchu. Nebola tu tma ako obyčajne, ale prenikalo tu Kalifornské slnko. Náš dom nevyzeral tak pochmúrne, ale docela útulne. Vošiel som do kuchyňe a zbadal som otca. Bol pomerne normálne a čisto oblečený. Zrejme sa aj oholil. Niečo mi tu nesedelo. Zobral som si flašku Nestea čaju a stále ho spýtavo sledoval. Už som si zvykol na jeho útoky. Takže keby som dostal facku alebo podobne tak by mi to teraz bolo fuk. Ale on nič.

„Konečne si sa zobudil. Tu máš obed do školy,“ postavil predomňa hnedý sáčok. A hneď na to ďalší. „A to je obed Kathy,“ viac ma prekvapiť nemohol. Nakukol som do svojho sáčka.

„Pasterizované mlieko, polovička z bochníka chleba, kocka másla a príborový nôž?“ na to som hneď nakukol do sáčka Kathy. „Čokoladové mlieko, vajíčko a tridsať dekov šunky....Ako vážne?“ bol som z toho pobavený až tak veľmi, že som zabudol na zvláštne okolnosti dnešného dňa.

„Neviem čo Vy decká jete,“ akoby sme boli nejaký mimozemský druh.

„To čo každý iní normálny človek?“ položil som to ako otázku. Ale dosť som do neho rýpal. Zväčša by som iba pretočil oči a aby som ho nevytočil by som rýchlo s Kathy odišiel do školy. Ale dnes bol iní.

„Tak vieš čo? Zabudni na toto,“ zobral sáčky s “obedom“ a namiesto toho zalovil vo vrecku riflí a vytiahol peňaženku. „Tu máš dvacku ty a tu má dvacku Kathy. No a tu máte jablká. Aby sa nepovedalo.“

„Za prvé. Ako si sa dostal k takým peniazom?“ nepracoval a všetko čo mu chodilo zo sociálnych dávok prepil alebo minul na automaty. „A za druhé. Čo to s tebou dneska je?“

„Keby si stále neutekal z domu tak by si vedel, že mám brigádu a že občas sa mi na automatoch pošťastí,“ to druhé dodal akože len tak mimochodom. „Možno sa len chcem postarať o svoje deti konečne tak ako sa patrí,“ podvihol som jedno obočie a hodil po ňom pohľadom, ktorým som chcel naznačiť niečo v tomto štýle...Dobre. A teraz vážne. „V bare začala pracovať nová barmanka. Z nejakého dôvodu ma neodsudzuje. Za tú závislosť na automatoch a ani moju záľubu v alkohole. Dalo by sa povedať, že ma donútila vytriezvieť a rozmýšlať nad mojim životom,“ na chvílku sa odmlčal a díval sa niekam mimo mňa. Do okna. Zjavne sa mu tá barmanka aj páčila. „Ale táto moja zmena neznamená, že teraz budeme milujúci otec so synom. Stále si ten čo mi zničil život,“ nevedno prečo neznelo to tak hnusne. Dalo by sa povedať, že to možno vyznelo akoby zo žartu aj keď to zjavne myslel vážne. Ale nijak sa ma to nedotklo.

„S tým som ani nerátal. Navyše by mi nemal potom kto robiť make-up,“ tým make-upom som myslel tie modriny a monokle. Ale akosi som si zahrával s ohňom a neuvedomoval som si to. S úškrnom som sa napil z fľaše. Ale otca to nijak nerozčúlilo. Len sa hrdelne zasmial a buchol ma do chrbta. Ale skôr také priateľské buchnutie. Aj keď jeho sila mi tak trochu vybila dych a takmer som sa celý dolial.

„Zober Kathy a pohnite, pretože inak zmeškáte školu.“

„Čože škola?“ Kathy som pravidelne vodil do školy. Ale ja som sa tam neukázal už dosť dlhý čas. Len tak tak som prechádzal ročníky. Vyzerala to tak, že tento nedokončím. A otcovi na tom nikdy nezáležalo. Pokial som sa vzorne starol o Kathy a nosil výplatu. „Mal som ťa radšej keď si ma mlátil.“

„Na túto tému sa nežartuje! A makaj! Pre istotu si overím či si tam bol. A ak si ma mal radšej keď som ťa mlátil tak si ma užiješ dosť ak tam dnes nepôjdeš,“ povedal zcela vážne a v očiach mal už ten známy záblesk hnevu. Pochopil som, že som ho už naprovokoval dosť.