Rivaly

7. Kapitola - No to si robíš srandu?!

V tomto diele naozaj nijak nenarážam na kresťanov či ich náboženstvo. Preto prosím Vás nezavrhnite tento príbeh a berte jednu určitú časť s rezervou.

Michelle

Čo ma to napadlo? Pomyslela som si pri lezení po maminom paviniči alebo skôr po drevenej konštrukcii, po ktorej sa táto rastlina ťahala. Len aby bolo jasno tak vďaka nevhodným podmienkam nám nikdy neurodil ani jednu bobulku. Mama ho však nechcela kvôli plodom, ale kvôli jeho úžasnému sfarbeniu najmä na jeseň. Ale táto rastlina minie viac vody ako mi všetci dohromady. Hodí sa však na to keď sa potrebujem opatrne prešmyknúť do domu. Totižto rastie rovno blízko môjho okna. Vždy mávam okno pootvorené tak aby som ho mohla otvoriť dokorán a vliezť do izby. Ale tentokrát som vliezla do vnútra a čakalo ma nemilé prekvapenie.

Moja približne o tri roky staršia sestra, ktorá sa spoliehala na to, že keď rodičia umrú všetko zdedí ona, sedela na posteli. Na sebe mala priliehavé kokteilové šaty a ihličkové podpätky, v ktorých by sa prizabila zrejme aj Lady Gaga. Niežeby som sa o túto celebritu obvzlášť zaujímala, ale keď trávite veľa času pri dievčatách rôznych povách a vkusov, mnohého sa naučíte a zistíte.

„Čo tu chceš?“ Namiesto pozdravu, na ktorý som si pri nej nikdy nepotrpela, som radšej spustila príval otázok. „A ako si sa sem vlastne do r*ti dostala?“ To sprosté slovíčko som si odpustiť nemohla. A verte mi, že som mala chuť povedať niečo horšie.

„Ale no tak sestrička. Nerozčuluj sa pretože budeš červená ako chilly a nie ostrá ako chilly.“ Žmurkla na mňa. Vyzeralo to, že sa jej v mojej postali leží dobre. „Navyše obe dobre vieme, že si drsná zrejme ako hladká múka, takže ma ušetri primitívnych rečí.“ Moje otázky úplne odiignorovala.

„Niečo som sa ťa pýtala.“ Bola som neoblomná a na jej poznámky som ani trochu nereagovala. Prekrížila som si ruky na prsiach a čakala.

Prevrátila nad tým oči, ale odpovedala mi. „Dostala som sa sem rovnako ako ty.“ Mykla hlavou smerom k oknu. „Čo tu chcem je druhá vec.“ Diabolsky sa usmiala.

Dala som si dole ruksak a hodila ho k posteli. Posadila som sa do kresla blízko okna čím som jej dala najavo, že počúvam. Nemala som na výber. Aj keď pravdupovediac som stále rozmýšlala ako sa jej v tomto oblečení podarilo vyšplhať po tej hlúpo držiacej rastlinke.

„V škole je jeden chalan. Príšerne sa mi páči.“ Začala sa nad ním rozplývať a do detailu mi ho opísala. Bol to ten obvyklí typ. Populárny športovec. V Kalifornskom prípade surfer.

„Prejdi konečne k veci.“ Takmer som to zavrčala cez zuby.

„No dobre. Nečerti sa.“ Odvrkla mi. „Snažila som sa na neho urobiť dojem na párty, z ktorej som približne pred hodinou prišla. Ale on nieje ako iní chalani. Samozrejme, že sa mu páčim. O tom niet pochýb. Ale problém je v tom, že má brata. Dvojča.“

„No skvelé. Jeden v dvoch. Musíš byť nadšená.“ Zhodnotila som a nechápala som čo po mne chce.

„Aj by som bola. Ale jeho dvojča je dvojvaječné. Je opak jeho brata. Videla som ho len z fotky. Žiadna sláva. Nie je to môj vkus. Ale tvoj by mohol byť. A ak aj nie je tak ním bude.“ Diabolsky sa uškrnula a ja som začala pomaličky chápať čo po mne chce. „Týto bratia si dali záväzok, že ak bude mať jeden dievča musí mať aj ten druhý. Už sa párkrát stalo, že sa tomu druhému pošťastilo a môj drahý nikdy nemal núdzu o dievča. Teraz potrebujem aby si so mnou išla na dvojité rande. Nemusíš s ním nič mať. Ale budeš milá a bozk by nezaškodil. Možno si aj vrzneš.“ Zachichotala sa a sledovala moju reakciu.