If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles /SK) ♦ CHAPTER 47

JANE'S POV:

Hľadela som mu priamo do očí, pritom z mojich pier unikol tichý výdych. On na mňa pozeral nechápavo s akousi otázkou. Bolo viditeľné, ako sa jeho hruď v nepravidelných intervaloch nadvihovala a klesala. Musela som uznať, že už len pri pohľade na jeho nahú hruď mi začalo biť srdce snáď ešte rýchlejšie ako predtým. Sledovala som, ako zrazu začal cúvať nohami dozadu až nakoniec narazil na dvere. Do úplného ticha nahlas vydýchol. V tichosti som pozerala každý jeho pohyb. V jednej chvíli si frustrovane vošiel prstami do vlasov, v tej ďalšej svoje ruky opäť spustil pozdĺž jeho tela. Stál tam, opretý o dvere so zaklonenou hlavou, nevenujúc mi už viac svoj pohľad. 

Chcela som sa postaviť, možno som nemala zostávať sedieť na jeho posteli, vážne som chcela odísť z jeho postele, ale vedela som, že v tom momente by ma zradili moje podlamujúce sa kolená a to som nemohla riskovať. Práve preto som zostala sedieť na jeho veľkej pohodlnej posteli. 

Nedokázala som z neho spustiť oči. Jeho zľahka pootvorené pery ma priam až vyzývali k tomu, aby som k nemu okamžite podišla a pobozkala ho na ne. Klamala by som, keby som tvrdila, že po nich netúžim. Snažila by som sa opäť oklamať len samu seba. Pravdou bolo, že som po nich túžila až priveľmi a to ma pomaly privádzalo o zdravý rozum. Moje kolená sa triasli, prsty som si nervózne šúchala o seba a v ďalšej sekunde som zase opäť žmolila dlhé rukávy jeho mikiny, ktorá voňala presne ako on. Jeho nenahraditeľná vôňa mi zakaždým opantávala všetky zmysly. Šalela som z nej. Šalela som z neho, až tak veľmi, že to bolelo. Odrazu zodvihol svoju hlavu a svoj pohľad uprel na mňa. Jeho zelené oči sa v tejto chvíli dokonalo vpíjali do tých mojich, pomaličky, ale isto som sa v nich naplno strácala. Bola by som schopná sa na ne pozerať donekonečna, prišli mi neuveriteľne fascinujúce, milovala som ich farbu, to, ako žiarili, tie iskričky v nich boli neopísateľné. Omámene som si ho prezerala od hlavy až po päty a so sústredením skúmala každý jeho drobný detail, ktorý som si doteraz ešte nestihla zapamätať. Mala som pocit, že nikdy by som sa nedokázala vynadívať na obraz, ktorý sa mi práve teraz pred očami ukazoval.  

Prerývane som sa nadýchla, keď sa odtiahol odo dverí a urobil niekoľko váhavých krokov vpred. Zahryzla som si do spodnej pery, pomalými krokmi sa blížil ku mne a ja som nevedela, čo mám robiť. Mala som nutkanie odtiaľto zdupkať, vyhnúť sa jeho blízkosti. Vedela som, že už je neskoro. Už nemôžem odísť, musím zostať s ním. So zatajeným dychom som pozorovala, že už je takmer pri mne. Na stotinu sekundy som tuho stisla viečka očí k sebe, ale zvedavosť ma premohla a preto som ich rýchlo opäť otvorila a presvedčila sa, že už je naozaj pri mne.

Tá prudká zmena bola taká nečakaná a náhla až mi vyrazila dych. Striasla som sa. Chlad mi prenikal do celého tela, pričom zatiaľ ma poriadne nezohrievala ani mikina, ktorá voňala presne ako on. Vonku sa veľmi ochladilo, lialo ako z krhly a pomaličky sa za oknami stmievalo. Nepochybne som sa potrebovala čo najrýchlejšie zahriať. Túžila som po jeho objatí. Zmohla som sa však iba civieť na neho.

Naprázdno som preglgla a zároveň som sa roztápala v jeho krásnych očiach. 

Naklonil sa ku mne, pričom jednou rukou mi odhrnul z tváre pramienok vlasov. O pár sekúnd ju preložil na moju tvár a palcom ma jemne pohladil po líci. Vymieňali sme si intenzívne pohľady, neprestala som ani na jednu sekundu pozerať do jeho očí. 

Začalo sa mi ťažšie dýchať, studené ruky sa mi potili, len sťažka som prehltla hrču, ktorá sa mi nahromadila v krku. Bol tak nebezpečne blízko ku mne. Tep sa mi zrýchlil, ľadové ruky sa mi triasli, v krku mi úplne vyschlo. Nič z toho som nevedela ovládať. Strácala som kontrolu. Celá som sa chvela.

Horko-ťažko som sa nadýchla, keď moja trasúca ruka vyhľadala tú jeho, ktorá spočívala na mojom líci. Mlčky som hľadela na to, ako sa jeho pery mierne pootvorili. Čakala som, že niečo konečne povie, preruší to ticho, ale nedočkala som sa. Z jeho pier nevyšla ani jedna hláska. Opäť som sa zahľadela do jeho zelených očí. Až príliš pomalým pohybom som začala dávať dole jeho pravú ruku z môjho líca. Harry si pritom zahryzol do jeho spodnej pery, v tichosti si so mnou vymieňal len pohľady a pokojne ma nechal, aby som dala dole jeho ruku. Jazykom som si navlhčila pery.