If You Say So (Harry Styles / SK)

If You Say So (Harry Styles / SK) ♦ CHAPTER 14

Zo všetkých síl som sa snažila ukľudniť môj zrýchlený tep, keď ma po celý čas Harry držal za ruku. Kebyže poviem, že to so mnou nič nerobilo, že som pri tom nič nepociťovala, klamala by som samu seba. Najhoršie zo všetkého bolo, že sa mi to istým spôsobom páčilo. A to nebolo správne, pretože som sa bála, že sa pri ňom len zraním a zapíšem sa do jeho dlhého zoznamu. Privrela som viečka. Teplou rukou mi jemne hladil prsty a následne mi začal na dlaň kresliť záhadné obrazce, ktoré ma trochu upokojovali.

"Idem," sťažka som vydýchla a do dna vypila môj tretí pohár vodky. Mierne som stlačila Harryho ruku a potichu dodala, "na vzduch." Vymotala som pomaly ruku z jeho zovretia a zišla dole z barovej stoličky. Upravila som si šaty a vlasy prehodila dozadu.

"Vráť sa nám," so smiechom povedal Louis a napil sa vodky. Po štyroch pohároch som mu to už prestala počítať.

"Vlastne aj ja potrebujem trochu čerstvého vzduchu," prehovoril Harry chrapľavým hlasom, pri čom hneď na to sa postavil na nohy, pobral do ruky svoj mobil, ktorý zastrčil do vačku nohavíc a venoval mi pohľad. Zahryzla som si do pery, keď sa na mňa nakrátko usmial.

"A mňa tu necháte samého, holúbkovia?" vyrušil nás Louisov hraný smutný hlas. "Niečo vám poviem," pozrela som na neho, pri čom on poukázal na nás prstom, "toto sa nerobí." Harry sa rozosmial a ja som sa k nemu pridala.

"To prežiješ, kámo." Potľapkal ho po ramene. Podišiel ku mne a ruku položil na môj chrbát. Začali sme sa spoločne predierať cez dav ľudí a hľadali sme východ, ktorý by nás dostal z tejto miestnosti, kde sa nenachádzal pre nás dostatok kyslíka.

Vyšli sme na veľkú terasu, kde nebola žiadna známka toho, žeby tu niekto s nami bol. Harry spustil jeho ruku z môjho pásu a ja som si ihneď ruky pevne založila na hrudi. Striasla som sa zimou. Spravila som zopár drobných krokov vpred a zavrela oči, keď som nasávala svieži vzduch do pľúc. Vládol tu pokoj a bolo príjemné na nejakú chvíľu vypadnúť z preplnenej miestnosti plnej hluku. Započula som Harryho kroky, ktoré sa blížili ku mne a o malý moment už stál pri mne.

"Je ti zima," zašepkal do ticha a v tom som roztvorila oči a zrakom poblúdila po ňom. Začal si dávať dole zo seba sako a následne mi ho už podával. Chvíľu som ho hypnotizovala a zakrútila hlavou.

"Tebe bude zima." Hlboko som sa nadýchla a uhla pohľadom. Harry sa nakrátko zasmial, čomu som sa zamračila. Čo mu je vtipné?

"Nebuď smiešna," doslova to sako pred moje oči postrčil, "a zober si ho," prudko vydýchol, "prosím," dodal potichu a na pár sekúnd mi to skôr znela ako otázka. Povzdychla som si a zobrala ho z jeho ruky.

"Ďakujem," šepky som povedala popri tom, ako som si sako prehodila okolo ramien. Mlčky sme postávali vedľa seba a vychutnávali si to tu. Jedným očkom som na neho pozrela a všimla si, ako nad niečím tuho premýšľa.

"Nad čím premýšľaš?" môj slabý hlas sa ozval do úplného ticha. Nepozrel sa na mňa, hľadel priamo pred sebou a nad niečím si lámal hlavu. Vyzeralo to, ako keby ho niečo trápilo.

"Nad mnoho vecami." Povzdychla som si. "Tak, rôzne," dodal po istej chvíli.

"Konkrétne?" opýtala som sa ho. Chcela som to vedieť. Zaujímalo ma to. "Vyzeráš, že ťa to trápi."

"Asi áno." Hlasno si povzdychol a jednou rukou si zašiel do vlasov. "Asi máš pravdu," pošepkal.

"Čo to je?" Postavila som sa pred neho so založenými rukami a netrpezlivo čakala, čo z neho vyjde.

Netušila som koľko času ubehlo, kým sa jeho pery konečne rozhodli otvoriť a odpovedať, ale nebolo to málo. "Asi ty."

Trhlo mnou, keď som to započula. Najprv mi napadlo, že som mohla len zle počuť, ale povedal to tak jasne a zreteľne. Jeho slová sa mi neustále opakovali v hlave: Asi ty, asi ty. Pootvorila som ústa a znova ich zavrela. Ja? Ja som tá príčina? Nešlo mi to dokopy, nechápala som tomu. Nerozumela som jemu.

"Ja?" povedala som to tak potichu. "Prečo?" Prezerala som si jeho vážnu tvár, na ktorej nebol žiaden náznak toho, že by sa usmieval, žeby si len robil srandu. Uvedomovala som si, že tento chlapec predo mnou sa mi za tak krátky čas dostával až príliš pod kožu.

"Pretože..." Jeho zelené oči poblúdili pomaly dole na moje rozochvené pery a istý čas na ne nemo hľadel.

"Pretože?" vyzvala som ho potichu. Zalapala som po dychu, keď pristúpil ku mne, čo najbližšie ako bolo možné a trhane som vydýchla. Bol tak blízko, že som už sotva obstála na nohách. Oblizol si pery a do uší sa mi dostalo ako tlmene zahrešil.

"Pretože," na pár sekúnd zavrel oči, "ťa neviem dostať z hlavy." Znova ich otvoril a zabodol do tých mojich. Pomalým pohybom, ako zo spomaleného filmu, vystrel ruku k mojej tvári a nežne ju pohladil. "Jane." Sklonil sa k mojej rozhorúčenej tvári, na ktorej som pocítila jeho horúci dych. Po celom tele mi prešla vlna zimomriavok. "Ak mi povieš, aby som ťa pobozkal," jeho nos zľahka obtrel o ten môj, "tak to urobím," zašepkal mi chrapľavo do ucha a mne sa pri jeho slovách vyrazil dych.

Bez akéhokoľvek premýšľania, obávania a uvedomovania som zobrala všetku odvahu a vyslovila tie dve slová.

"Pobozkaj ma." Nezamýšľala som sa nad žiadnymi následkami. Povedala som to, pretože som to potrebovala, pretože som po tom šialene túžila a pretože som to chcela. Bolo mi ukradnuté, ako mozog v mojej hlave kričal, nech to nerobím. Jediné čo som chcela v tomto okamihu bolo, aby priložil jeho pery na tie moje. Nedokázala som vyčítať z Harryho očí, čo si o tom myslel, ale zdalo sa mi, že bol zaskočený, rovnako ako ja. Hruď sa mi zbesilo nadvihovala a klesala, pery sa mi chveli od nedočkavosti. Automaticky som zavrela oči, keď sa jeho plné pery len na malú chvíľku obtreli o moje, akoby ma len chcel podráždiť a to sa mu perfektne podarilo. Jeho dlane nežne položil na moju tvár a v tom istom okamihu sa jeho pery konečne prisali na moje. Prestala som vnímať svet okolo nás, ako keby sa čas pri nás zastavil. Vnímala som len jeho teplé pery na mojich. Jeho pery sú tak mäkké, mäkké ako cukrová vata a tak sladké. Boli plné pokušenia a nedokázala som sa ich nabažiť.

Poslúchla som moje srdce, nemohla som sa odtiahnuť, nedokázala som dať na môj mozog, ktorý sa práve teraz proste vzdal a jednoducho vypol. Príde mi to, ako keby som len snívala, ruky pomaly položím na jeho boky a v tom sa presvedčím, že je tu naozaj so mnou, že toto je realita. Pociťujem, ako keby som sa vznášala nad zemou a v podbrušku cítim príjemný pocit. Bozk je nežný, ale v priebehu niekoľkých sekúnd sa to zmení. Pootvorím ústa a on ihneď vkĺzne jazykom dnu. Tento krát je to iné. Bozkáva ma zúfalo, ako keby sa snažil si zapamätať tento nezabudnuteľný pocit. Celá horím, jeho jazyk sa hrá s mojim, obaja zrýchlene dýchame. Privádza ma do šialenstva.