Why did you leave?

28

O mesiac pozdejsie

"Dobré ránko kráska" zobudí ma Erik o hlas.

"Dobré ráno" usmejem sa naňho. Zbadám ho sedieť na mojom kresle v izbe.

"Si pripravená na osudové rozhodnutie?" Spýta sa ma.

"Nemám moc na výber" usmejem sa a posadím sa na posteľ.

"Takže ideme do kúpeľne " povie postaví sa a chytí ma za ruku. Za posledný mesiac som o dosť zoslabla. Opatrne má chytí za ruku a pomôže mi zodvihnúť. Malými krôčkami ma vedie do kúpeľne kde mám prichystanú stoličku a strojček na holenie. Ako postupujeme tie chemoterapie čím ďalej mi viac a viac vypadávajú vlasy. Tak som sa rozhodla si ich dať všetky dole. Načo čakať kým vypadajú samé. Erik ma posadí na stoličku oproti zrkladlu aby som na seba lepšie videla.

"Nech sa páči" podá mi veľké tričko ktoré si položím na plecia a aby som si nezašpinila oblečenie od vlasov.

"Pripravená?" Chytí do ruky strojček s spýta sa ma asi milionsty krát.

"Jasne" prikývnem. Započujem zvuk strojčeka. A potom už iba cítim padajúce vlasy na moje plecia. Z hlboka sa nadýchnem aby som nezačala plakať. Vlasy boli jedna z veci ktoré som mala na seba najradšej.

"Bude to dobre" chytí ma za plece Erik lebo vidí že mi začína byť ľúto.

"Ja viem" prikývnem. Utriem si slzu ktorá mi stihla stiecť po líci dole ani neviem ako. Erik pohybuje so strojčekom čo najrýchlejšie len aby som to mala vo najrýchlejšie za sebou. Lenže keď vidím svoj holohlavý odraz v zrkadle je mi ešte viac do plaču.

"Hotovo" ozve sa Erik a položí strojček.

"Ďakujem" usmejem sa naňho aj keď nemám najmenšiu chuť sa usmievať. Ešte že som takto nevyzerala na Evinej svadbe lebo by som to nezvládla.

"Vyzeráš úžasné" pobozká ma líce.

"Aspoň mi neklam" zazriem naňho. Veľmi dobre vidím že nevyzerám ani trochu dobre.

"Neklamem. Hodí sa ti to podľa mňa" usmeje sa na mňa.

"Jasne" prekrútim nad ním očami. Postavím sa zo stoličky a vyberiem sa späť do postele. Z postele vidím ako to Erik upratuje.

"Aspoň nebudeš musieť s nimi nič robiť" snaží sa na tom nájsť nejakú pozitívnu vec.

"Hej aspoň" prikývnem.

"A začni sa pripravovať" zakričí na mňa.

"A načo?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Dneska ideš stretnúť maminho priateľa" povie s úsmevom . Rýchlo   sa buchnem po čele.

"Bože ja som na to zabudla" postavím sa z postele a začnem sa pripravovať. Aj keď nie rýchlo lebo potom mi príde zle.

"Ako si na to mohla zabudnúť?" Nechápavo sa ma spýta.

"Očividne ako nič" poviem rýchlo a oblečiem si na seba šaty ktoré mi visia na skrini. Pretiahnem si ich cez hlavu a následne sa posadím k zrkadlu.

"Ideš sa maľovať?" Spýta sa ma Erik ktorý už očividne spravil poriadok v kúpeľni.

"Úprimne neviem" začnem sa obzerať v zrkadle a premýšľam. Má vôbec nejaký zmysel sa maľovať?

"Podľa mňa sa nemaľuj. Si pekná aj bez toho" chytí ma za plecia a dá mi jemný bozk na líce.

"Hej máš pravdu. Takto to je dobre" usmejem sa naňho v zrkadle a pomaly sa postavím. Chytím ho okolo krku a silno ho objímem.

"Ďakujem ti" zašepkam potichu do jeho pleca.

"A za čo prosím ťa?" Spýta sa ma so smiechom.

"Za všetko " poviem rozhodne.

"To je samozrejmosť. Za to nemusíš ďakovať" odtiahne ma od neho a pozrie sa mi rovno do očí.

"Nie nie je to samozrejmosť. Takže ti musím ďakovať" poviem rozhodne a ruky si položím na jeho plecia.

"Nemusíš a hotovo. Už musíš ísť" usmeje sa na mňa a otočí ma smerom k dverám.

"Hej hej. Už idem" zatiahne unavené. Vezmem si z postele kabelku a vyberiem sa smerom do cukrárne kde sa mám s mamou a jej novým úlovkom stretnúť.  Rozhodla som sa ísť pešo aby som si vyvetrala hlavu. Cesta prejde veľmi rýchlo a konečne stojím pred cukrarnou. Nadýchnem sa a vojdem dnu. Pohľadom vyhľadám stôl s mojou mamou. Hneď ju zbadám a vyberiem sa smerom k nej

"Ahoj zlatíčko. James si išiel odskočiť" povie opatrne vidím na nej že je nervózna.

"Jasne pohoda" usmejem sa na ňu a sadnem si na stoličku. Nedočkavo čakám kedy sa objaví a aby som mala za tým.

"Už ide" povie šťastne mama a pozerá sa smerom za mňa. Opatrne sa otočím a zbadám tam toho slávneho chlapa. Toto je jej frajer?

"Ahoj ty si Nora?" Spýta sa ma s úsmevom a natiahne ku mne ruku.

"Dobrý áno" prikývnem.

"Teší ma, James. A kľudne mi tykaj" usmeje sa na mňa. Prijmem jeho ruku.

"Fajn" usmejem sa naňho. Akože vyzerá naozaj dobre. Na moje prekvapenie má husté vlasy, bradu a dosť dobrú postavu. Kde ho kurník zohnala? Zvyšok večera sa rozprávame o veľa veciach.

"Chcel by som v predstaviť môjho syna" povie z ničoho nič. Prekvapene sa naňho pozriem. On ma syna.

"Jasne. Už sa nevieme dockat' povie za nás obe mama. Keď v tom zbadám stáť pri našom stole známu postavu. To si robíš prdel?