Why did you leave?

5

"rozmýšľal som" ozve sa z ničoho nič Lucas, ktorý sa neviem ako objavil pri mojej skrinke.

"Nad čím?" Spýtam sa ho s jedným okom sa naňho pozriem.

"Že či by si mnou niekam nešla?" Spýta sa ma s úškrnom na tvári.

"A kam?" Nezaujato sa spýtam a ďalej sa hrabem v skrinke.

"Neviem. Niečo vymyslím" mykne nad tým plecom.

"Okej prečo nie" povie s úsmevom na tvári a zabuchnem skrinku.

"To naozaj?" Prekvapene sa na mňa pozrie.

"Naozaj" poviem so smiechom a vyberiem sa na hodinu.

"Uvidíš bude to super" zakričí za mnou. Iba sa nad ním zasmejem a vojdem do učebne matematiky.  Matematiku milujem podľa mňa je to jeden z najlepších predmeto. Vždy sa na ňom oddýchnem. Po hodine matematiky na znova čaká obed so skupinou. Cestou ako idem vonku mi zavolá Erik.

"Ahoj" pozdravím sa mu šťastne.

"Čauky" počujem jeho šťastný hlas.

"Čo máš nové?" Spýtam sa ho a pokračujem smerom k skrinke.  Skadiaľ si vezmem obed.

"Rozmýšľali sme" začne opatrne.

"Nad čím?" Nedočkavo sa ho spýtam. Dneska každý len rozmýšľa.

"Že by sme ťa prišli pozrieť" povie opatrne.

"To naozaj?" Prekvapene sa ho spýtam.

"Hej už nám chýbaš" povie smutne.

"Veď aj vy mne" smutne sa ozvem s už sa pomaly blížim ku skupine.

"Tak čo keby sme prišli o dva týždne?" Navrhne.

"To by bolo skvelé" poviem šťastne a sadnem si na zem.

"Tak o dva týždne nás čakaj" počujem ako tam šťastne niečo kričí Noah.

"Okej strašne sa na vás teším" zvísknem šťastne.

"Potom ti zavolám ešte ohľadom toho" povie akoby nič.

"Jasne budem čakať" prikývnem s úsmevom na tvári.

"Okej maj sa" rozlúči sa so mnou.

"Ahoj" šťastne zložím.

"Prečo si taká šťastná?" Prekvapene sa ma spýta Abby.

"Prídu na pozrieť chalani o dva týždne"  zvolám šťastne.

"Tak to je super" šťastne ma pohladká po chrbte Lucas.

"Strašne sa teším dneskajší deň nemôže byť lepší" poviem šťastne a pustím sa do svojho obeda.

"Nikdy nevieš" povie s úsmevom na tvári Lucas.

"To je pravda ešte nie je koniec" usmejem sa naňho. Obed prejde strašne rýchlo a ja celý čas rozmýšľam kde s chalanmi pôjdem ako prvé. Keďže viem , že v Los Angeles ešte nikdy neboli. Po celom dni v škole konečne prídem na intrák kde sa rozhodnem zavolať mame keďže som jej od môjho odchodu nevolala.

"Ahoj mami" ozvem sa šťastne.

"Ahoj Zlatko" citim ako sa cez telefón usmiala.

"Ako sa máš?" Rýchlo sa jej spýtam.

"Dobre. Ty si chváľ"

"U mňa je skvele. Všetko tu je mega, slnko, teplo a všetko proste je to skvelé" poviem zasnene.

"A čo kamaráti máš nejakých?" Nedočkavo sa ma spýta.

"Hej bavím sa s jednou skupinkou" prikývnem.

"Tak to je dobre"

"No a dneska idem von s jedným chalanom" poviem opatrne.

"Čo?" Prekvapene sa ma spýta.

"No idem vonku s jedným chalanom" zopakujem so smiechom.

"No pekne. Tak ti držím palce" povie šťastne.

"No hej ďakujem. No okej už idem. Máj sa." Rýchlo sa s ňou rozlúčim.

"Ahoj" povie rýchlo a zruší ma. Hneď ako položím mobil na posteľ mi do očí vojdú slzy. Strašne mi chýba domov a ona. Nikdy sme neboli od seba tak ďaleko. Z rozmýšľania má vyruší Abby, ktorá rýchlo vtrhne do izby. Rýchlo si utriem slzy.

"To nemyslíš vážne?" Spýta sa ma hneď prekvapene a zvalí sa na posteľ.

"Čo nemyslím vážne?' nechápavo sa jej spýtam.

"Ty ideš s lucasom von?"prekvapene sa ma spýta.

"Hej idem" prikývnem akoby nič.

"Nie si normálna" povie rozhodne.

"A to už prečo?" Nechápavo sa jej spýtam.

"Ide mu len o sex"

"Ja si to nemyslím" nesúhlasné pokrútim hlavou.

"Lebo ho nepoznáš ale ja ho poznám už pár rokov" skonštatuje.

"Fajn ale aj tak pôjdem" poviem rozhodne a postavím sa.

"Ako myslíš. Ale uvidíš , že sa v ňom mýliš" vzdá sa Abby a začne sa venovať svojmu mobilu.

Iba nad ňou pokrútim hlavou a vyberiem sa do skrine. Asi polhodinu do vyberám oblečenie. Nakoniec si zoberiem biele kvietkováné šaty a ktorými podľa mňa nepokazím nič. Vlasy si jemne navlním aby s ich nemala také nudné. Jemný makeup a už som.

"Už som tu" napíše mi Lucas správu. Len sa rýchlo obujem schmatnem kabelku z mobil a vyberiem sa preč.

"Vidíme sa večer" zakričím Abby ktorá ešte stále nevyšla z postele.

"Skôr ráno" prekrúti nadomnou očami. Iba sa zasmejem s vybehnem z izby preč. Rýchlo zídem dole schodmi. Zhlboka sa nadýchnem a idem smerom k Lucasovmu autu.

"Ahoj vyzeráš skvelé" pochváli ma a otvorí mi dvere

"Ďakujem aj ty" tiež sa ho pochválim s úsmevom na tvári.

"Si pripravená zažiť najlepší večer?' spýta sa ma a sadne si na miesto vodiča.

"Ako nikdy predtým"