Why did you leave?

15

"neverím " skríkne nahlas Erik.

"Tak začni" poviem pomedzi smiech.

"Akože naozaj chceš ty skočiť z toho útesu?" Prekvapene sa ma spýta.

"Áno. O chvíľu aj tam isto zomriem takže prečo nie" poviem akoby nič. Lenže Erik hneď stíchne a chalani tiež.

"Bože. Nebuďte taký je to to pravda takže sa o tom môžme baviť" poviem a prekrútim nad nimi očami.

"Nemala by si to brať tak?" Ozve sa Noah.

"Ako tak? Tak ako to je?" Otočím sa smerom k nemu a pozriem sa na rovno do očí

"Nira nie je to tak. Je možnosť že to si zvládneš" stojí si za svojim.

"Ale malá" poviem a tým ukončím celú našu debatu. Chalani si iba vzdychnú ale ďalej to nekomentujú za čo som aj rada.

"A sme tu" povie Erik a zastane oproti útesu.

"Konečne" poviem šťastne a vyjdem z auta von. A nasmerujem si to rovno smerom k tomu útesu.

"Koľko to môže mať?" Spýta sa Erik.

"25?" Povie Noah.

"To je pohoda" povie akoby nič Sam a sadne postaví sa vedľa mňa.

"Hej to je nič" poviem ale v mojom vnútri viem cítim extrémny strach. Lenže z čoho? Stať sa mi nemôže nič , spadnem do vody tak či tak. Plávať tiež viem. Takže čoho sa vlastne bojím? Sledujem priepasť ktorá je rovno predomnou.

"Tak čo ideš na to?" Spýta sa ma Erik a chytí ma za plece.

"Jasne" prikývnem. Odstúpim od kraja a začnem si vyzliekať oblečenie.

"Tak toto bude" povie šťastne Sam. Usmejem sa naňho a stiahnem si nohavice. Ostanem pred nimi stáť len v plavkách.

"Držíme ti palce" usmejem sa na mňa Erik a pobúcha má po pleci.

"Ďakujem" usmejem sa a postavím sa na kraj. Z hlboka sa nadychem.

"Adiós" skriknem a skočím dole. Rýchlo padám až kým sa moje telo nedotkne vody.

"Kurvaaa" počujem ako kričí Noah a už sa pozerá na mňa.

"Je to super" skriknem šťastne a ruky mi automaticky vyletia do vzduchu.

"Nie si normálna" povie so smiechom Erik.

"Už to tak bude" poviem šťastne a s úsmevom na tvári im zamávam.

"Prídete pre mňa sem dole?" Spýtam sa a ukážem na cestu ktorá je neďaleko útesu.

"Hej ideme" zakričí Erik a už mi zmiznú z dohľadu. Pomaly začnem plávať smerom ku kraju. Bolo to strašné super. Asi najlepšia vec akú dom kedy zažila.

"Bolo to mega" privíta ma s úsmevom na tvári Sam.

"Strašne" súhlasím s ním a silno ho objímem

"Tu máš uterák" rýchlo ho po mne hodí Erik.

"Bože nebuď taký. Je to len voda" poviem a natiahnem sa za ním.

"Ani sa ma nedotkni. Zamočíš celé auto" povie nahnevane.

"Bože nebuď pussy" prekrútim nad ním očami a zoberiem mu uterak z ruky.

"Presne" súhlasí so mnou aj Noah.

"Nie som pussy, len mám rád svoje auto" povie rozhodne a vyberie sa smerom do auta.

"Hej jasne" povie ironicky Noah a hneď sa na mňa usmeje.

"Strčte sa" ukáže nám obom prostredník a sadne si na miesto vodiča . Všetci traja sa so smiechom presunieme k nemu. Predsa nás čaká ešte cesta domov.

"Naozaj musíme ísť už domov?" Neveriaci sa ich spýtam.

"Áno" povie rozhodne Erik.

"A to už prečo?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Lebo tvoja mama povedala aby sme prišli skorej domov. Aby si bola na zajtra vyspatá" povie rozhodne a namieri si to rovno ku mne domov .

"Správaš sa ako moja mama" poviem znechutene a pozriem sa von oknom.

"Keď ide o tvoje zdravie tak budem ako tvoja mama" povie a zastane na semafóre.

"Veď jasne. Teraz sa o mňa všetci zaujímate" poviem nahnevane sa pozriem von oknom.

"Vždy som sa o teba zaujímal" povie nahnevane.

"Naozaj?" Prekvapene sa naňho pozriem.

"Áno" povie rozhodne.

"Ja si to nemyslím" poviem nahnevane.

"A kedy som tu pre teba kurva nebol?" Skríkne po mne.

"Keď som bola sama zavretá v tom skurvenom byte a čakala som na tvojho dokonalého kamaráta" skriknem a cítim ako sa mi do očí tisnú slzy. Pamätám si ako keby bolo včera keď som sedela sama na zemi v byte a čakala kedy sa otvoria dvere a uvidím v nich stáť William. Ale ten skurveny deň neprišiel. Našiel si si lepšiu? Dúfam že v tom Anglicku ti je lepšie.

"Ale" začne a uvedemí si že mám pravdu. V tom momente bol s chalanmi na párty a ja som ho nezaujímala.

"Tak sa netvár že si sa o mňa vždy zaujímal" skriknem a s očami plných sĺz vystúpim z auta.

"Kam ideš?" Skríkne po mne Erik s auta.

"Čo najďalej od teba" odkričím a začnem ísť k jedinému miesto kde sa cítim bezpečne. A úprimne nikdy som si nemyslela že to bude práve tam.