Why did you leave?

2

"a kde to ideme?" Spýtam sa ich po ceste.

"Do jedného baru. Je tu neďaleko"vysvetlí mi Abby počas chôdze.

"Hej. Čakajú nás tam kamaráti" prikývne Alex.

"Kamaráti?" Prekvapene sa ich spýtam.

"Hej. Chodíme spolu takto vonku pravidelne" vysvetli mi Abby.

"Do barov?" Ďalej sa pýtam.

"Ako kedy. Buď bar alebo ideme niekde inde" mykne nad tým plecom. A ďalej sa mi už nevenuje ale sa začne rozprávať o niečom s Alex. Zvyšok cesty ideme ticho až kým sa neocitneme pred barom.

"Hlavne si dávaj pozor na drink" upozorní ma Abby.

"Okej" prikývnem. Alex sa na mňa usmeje a otvorí dvere. Spoločne s Abby vojdeme dnu. Je tu viacej ľudí ako u nás keď sme s chalanmi chodili. Všetci tu tancujú a pijú. Vyzerá to tu skvelé.

"Toto je naše obľúbené miesto" zakričí mi do ucha Abby.

"Poď za nami" rozkaze mi Alex a spoločne ma vedú cez veľkú masu ľudí až kým sa neocitneme v rohu tohto veľkého baru kde nás už čaká zopár ľudí.

"Čaute toto je Nora" ozve sa Abby. Všetci na mňa upriamia pozornosť.

"To je Jessica" ukáže na štíhlu blondínku ktorá má na sebe veľmi málo oblečenia, krásne modré oči a skvelé telo.

"Ahoj" pozdraví sa mi s úsmevom.

"To je Derek" ukáže na chalan ktorý sedí vedľa. Má ryšavé vlasy a zelené oči. Nevyzerá veľmi vyšportovane ale strašne sympaticky. Myslím, že si my dvaja budeme rozumieť.

" A kde je Lucas?" Nechápavo sa spýta Abby.

"Išiel pre drinky" vysvetli jej Derek.

"Tak potom ešte Lucas " usmeje sa na mňa a sadne si aj s Alex vedľa Dereka.

"Ahojte" usmejem sa na nich. Obidvaja sa mi naraz odzrdravia.

"Chodíš tam na školu kde my?" Spýta sa ma Derek.

"Hej" prikývnem a sadnem si na kraj.

"Čo študuješ?" Spýta sa ma Jessica.

"Psychológiu" vysvetlím jej.

"Ja medicínu" povie pyšne.

"Chceš byť doktorka?" Prekvapene sa jej spýtam.

"Asi hej" prikývne.

" To je skvelé. A čo študuješ ty?" Obrátim svoju pozornosť na Dereka.

"Literatúru" povie akoby nič.

"Takže to isté čo Abby" zhodnotím.

"Hej. Kopíroval ma" povie zo smiechom Abby.

"Hej jasne" pokrúti nad tým hlavou.

"Už sa nesú drinky" ozve sa z ničoho nič nejaký mužský hlas. To musí byť Lucas. Pozriem sa jeho smerom a uvidím tam stáť vysoké vypracovaného blondiaka s očami tmavými ako peklo.

"No konečne" vzdychne si Derek.

"Netrvalo to tak dlho" obrani sa Lucas.

"Nie len som skoro umrel"

"Ale žiješ to je základ" povie zo smiechom a pozrie sa na mňa.

"Ty si?" Opýta sa ma s úsmevom na tvári. Všimnem si , že sa mu na lícach spravili malé jamky.