Pittsburgh [book 1] h.s.

10 - THE END

-prečítajte si poznámku autora, prosím-

Jej byt bol tichý od Harryho odchodu. Emma vedela, že Harry tam niekde bojuje. Vedela, že je v tomto meste, no netušila kde.

Emma celé dny len bezvýznamne chodila po jej byte alebo po uliciach. Ulice boli teraz ešte viac pusté ako odteraz. Muži sa vytratili na vojnu. A Emma vídavala len sem tam nejakú ženu na ulici. Všetci sa báli. A nečudo.

Emma bola teraz doma. V jej tichom byte, ktorým sa ozývali len zvuky výstrelov z bojiska. Ranné lúče slnka jej svietili priamo do spálne, kde sa ona chúlila do perín, ako zvyčajne. Už by ste si aj mysleli, že je čas obeda, no ona stále len ležala. Vlastne, ani nič iné jej neostávalo v tak pustom byte.

Celkovo to tu bolo také pusté, pretože tu ostala bývať len jedna jej suseda. Ostatní sa odsťahovali k ich blízkym. A keďže stará pani, bývajúca oproti Emme nemala blízkych, tak ostala tu. Tak isto ako aj Emma. Emma mala síce ešte babku, ale k nej sa vracať už nechcela. Nechcela ju zaťažovať jej smútkom.

Konečne vstala z postele, aby sa šla osviežiť do kúpeľne. Na drevených dverách kúpeľne stále visel Harryho župan. Emma vchádzala do kúpeľne a prstami jemne prešla po jeho župane, nechávajúc potom voľne padnúť jej ruku pozdĺž tela.

Tvár si umyla studenou vodou a potom sa so smútkom v očiach oprela rukami o umývadlo. Pozrela sa na svoj odraz tváre v zrkadle. Tmavé vačky pod jej očami len zvýrazňovali jej bledú tvár. Pery popraskané a bez farby. A napokon vlasy rozcuchané do všetkých strán.

Len pokrútila hlavou nad jej vzhľadom a pobrala sa do kuchyne spraviť si čaj. Čaj si robila každý deň od Harryho odchodu. Vždy si pri tom spomínala na to ako rada pila čaj práve s ním. Pri spomienkach dokázala cítiť jeho dotyky na jej ramenách a ako ju obranne držal v náručí. Vždy pri spomienkach plakala, no vedela, že radšej bude spomínať, ako by mala zabudnúť.

S horúcou šálkou čaju v rukách sa posadila na gauč. Na miesto, kde vždy sedával Harry. Oprela sa o pohodlné vankúše a jemne si priložila šálku k perám, aby si odpila z horúceho čaju. Ani ju nezaujímalo, že čaj jej popáli pery a jazyk. Nezaujímala sa o to. Len si chcela dať svoj čaj.

Prázdnu šálku položila na stolík a uložila sa do diek, ktoré sa váľali ledabolo na jej gauči. Chcela spať. V poslednej dobe ani nič iné nerobila. Buď sa prechádzala po vzduchu, alebo ležala tu. Tu doma, kde jej každé jedno miesto pripomínalo Harryho. Verila, že sa vráti. Chcela opäť cítiť jeho pery na tých jej. Jeho kučery padajúce do jej tváre.

Už skoro spala, keď sa jej bytom ozvalo náhle klopanie na dvere. Zamručala, no napokon vstala a podišla k dverám, ktoré nsledne otvorila.

Čakala Harryho, no nebol to Harry. Muž v sivej uniforme stál pred jej dverami. Jeho postava bola vystretá a pozeral na ňu jeho šedými očami.

„Mám pre vás list, slečna Forrester.“ Do ruky jej podával žltú obálku a už aj bol na odchode. Emma ani nestihla nič povedať a on zmizol tak rýchlo ako aj prišiel.

Emma zabuchla dvere, venujúc pozornosť listu. Obálku otvorila a papier, tak isto žltý, vytiahla z obálky.

Stále stála na mieste, roztvárajúc poskladaný papier začala čítať.

Slečna Forrester,

s poľutovaním vám oznamujem, že Harold Edward Styles bol zabitý v boji. Prosím prijmite moju úprimnú sústrasť. Je mi to naozaj ľúto. Jeho telo sme našli až dnes, no už dva dni sa nám nehlásil.

V obálke máte aj jeho prívesok. Mal ho na našej centrálnej bunke, kde je naše ubytovanie. A usúdil som, že by som vám ho mal zaslať.

Ešte raz, je mi to veľmi ľúto.

Generál Clark.

Emma sa zosunula po stene až na zem. Zrazu sa jej srdce rozbúšilo a telom jej otriasali hlasné vzlyky. Prstami si jemne prešla o tetovaní, ktoré jej Harry vytetoval.

Z obálky vybrala jeho retiazku, na ktorej bol kríž. Harry retiazku nosil stále. Emma ju zovrela v dlani a z očí sa jej valili slzy.

„Harry, sľúbil si, že sa vrátiš.“ Šepla a hlavu zaklonila, aj keď jej to stena veľmi nedovoľovala. Dych mala až príliš prudký a bolo pre ňu veľmi ťažké sa upokojiť.

„Harry.“ Zúfalo zakričala a hlavu si teraz zložila do dlaní. Retiazku stále pevne zvierala. Kvôli slzám už skoro ani nevidela, no jasne si všimla ďalšej ruže na dlani. Piatej. Bola to posledná ruža a ona si teraz bola istá, že padla. Padla na úplne dno.

„Nie, prosím, nie.“ Opäť šepkala, pretože jej hlas vypovedal a on bola schopná len šepkať. „Toto, nie.“ Šepkala ďalej a jej hruď sa triasla vo vzlykoch. „Prečo?“ On jej sľúbil, že sa vráti a teraz je mŕtvy.  

„Moje srdce bije len pre to tvoje, Harry. Moje srdce nie je bijúce, bez toho tvojho.“ Šepla...

-------------------------------------

Ahojte lásky moje, 

Takže ja oficiálne revem. Je už koniec. Bude mi to chýbať. Joj, ja nechcem revať. Ale to sa nedá inak.

Chcem sa vám veľmi poďakovať za všetky komentáre, reads aj votes na tomto príbehu. Ďakujem vám. <3

Och bože, no neviem, čo povedať a to som vedela, čo poviem. Ale zabudla som.

Odkaz na druhú "knihu" z tejto série vám hodím do komentára. Volá sa Fort Worth.

Časť venujem vám všetkým. :3 Lebo vy ste najlepší a ja vám chcem poďakovať.

Chcem sa s vami ešte oficiálne rozlúčiť pri tomto príbehu. Bude mi chýbať tento príbeh. Ľúbim vás.

Na boku je Harry --> 

Kirsten :3