Za neviditeľným múrom

9. kapitola - Starostlivý

Ayumi sa sústredila len na to, čo má robiť a tak si vyčistila hlavu od všetkých starostí, či otravných myšlienok vedúce ku kapitánovi tímu Nekoma.

Zrazu poskočila na pravý bok a odrazila loptu, ktorá smerovala k nahrávačke. Potom dopadla naspäť na zem a jej pohľad bol zameraný len na to, akým smerom sa uberá lopta.

Ten pocit si užívala.

Po poslednom zápase sa dievčatá pobrali do jedálne, ktorá bola plná iných tímov. Ayumi si v rýchlosti prezrela okolie a pohľad sa jej zastavil na Tetsurovi, ktorý sa na niečom smial s ostatnými chalanmi.

Potom nasledovala svoje spoluhráčky k pultu.

Na tácku si položila večeru a pohár vody, ktorý sa jej takmer vylial.

Po dnešku bola vyšťavená viac, než dosť a zakaždým si to odniesli buď jej ruky, nohy, alebo rovno oboje.

Tentokrát si to odniesli jej ruky, a tak sa sústredila na nesenie tácky viac, ako zvyčajne.

Na chvíľu zdvihla pohľad, aby videla, kam si idú sadnúť dievčatá, keď v tom jej začal niekto kývať.

Bol to jej verný fanúšik, a ešte k tomu vysmiaty od ucha k uchu.

Hlavou mu mierne kývla a pobrala sa teda za ním, keďže aj jej spoluhráčky si posadali vedľa chlapcov z tímu Nekoma.

„Ayumi-senpai! Ako sa vám darilo na zápasoch?" privítal ju týmito slovami zvedavý Shibayama, no keď videl, ako sa jeho vzor veľmi sústredí na to, aby položila roztrasenými rukami tácku na stôl, ihneď vstal.

„Pomôžem ti!" zvolal pohotovo, dotkol sa jej tácky a pri pohľade na jej tvár nachádzajúca sa len niekoľko centimetrov od tej jeho, sa mu oči rozšírili a jeho líca nabrali červeň. Bol pri nej príliš blízko.

„Vďaka..." nezmohla sa na nič iné, keďže jeho reakcia ju celkom prekvapila. Zjavne ten chlapec pri nej naberal čoraz viac a viac odvahy.

Shibayamu to potešilo, položil jej tácku a spoločne bok po boku sa usadili za stôl.

Po tom, čo si zapriali „Dobrú chuť", sa ich spoločný rozhovor uberal volejbalovým smerom.

„Väčšina zápasov boli skvelé a vyhrali sme, ale trochu si to vyžiadalo svoju daň. Som vyčerpaná," priznala potichu, na čo jej fanúšik chápavo prikyvoval.

„Kto nám to sem prišiel na návštevu?"

Ayumi zdvihla pohľad a všimla si, ako Tetsurovi jeho spoluhráči uvoľnili miesto, a tak sa usadil oproti nej.

„Baby si sadli vedľa vás a Yuuki ma sem zavolal," odpovedala mu po pravde a vložila si kúsok ryže do úst, „Ako sa vám darilo?" spýtala sa napokon a pozrela na tých dvoch bezvýrazne a s pootvorenými očami. Pocítila, ako sa ju snažila únava premôcť, no len niekoľkokrát zažmurkala na svoje jedlo a pokračovala vo svojej činnosti.

„Super! Vyhrali sme väčšinu zápasov a..." Shibayama sa rozhovoril a Tetsuro s Ayumi ho chvíľu pozorovali.

Ten chlapec mal obrovské nadšenie pre volejbal a v tej chvíli im to dal patrične najavo. Zvyčajne pôsobil ako ten, ktorý bol mimo diania a veľa toho nenahovorí, no opak bol pravdou.

Na unavenej Ayumi sa zjavil malý úsmev a mimovoľne pootočila hlavu k Tetsurovi.

Ten jej pohľad zachytil a jeho úsmev sa prehĺbil.

Po večeri začali všetci postupne odchádzať a tak Ayumi nezaháľala, vstala a chopila sa tácky.