Hokejista a ja✔️ (Prebieha Oprava)

54

......O tri mesiace.....
......Kayla ......
"Takže páni Dalton je to všetko čo ste nám chceli povedať ohľadom vývozu, balenia a ekonómie?" Spýtal sa ma Denis.
"Áno pán Clark s mojej strany všetko." Sadla som si na svoje miesto a miesto mna prebral Denis.
"Takže páni ako povie od dnes povie pán Adams tak to sa bude tak robiť.." Denis  naznačil aby  sa  postavil vedľa neho Daniel.
"Ako to myslíte pán Clark?" Spýtal sa Peter ktorý tu robí manažéra výroby.
"Peter som majiteľom tejto firmu už 39 rokov. Mám 60 už nevládzem ako kedysi a keďže nemám deti a moja sestra Helen a ani Katharina vedenie nechcú prebrať tak ho preberie moje krstňa  čo je v tomto prípade Daniel. A vy to budete rešpektovať. Samozrejme že budem  Danielovy pomáhať s níakymi vecami ale inak už končím." Denis dokončil svoju reč a sadol si na  Danielové miesto.
"Takze ako ste počuli od Denisa tak končí a firmu mi prenachava. S Denisom som sa zhodol  a súhlasil s tým aby sme sa rozšírili a zmodernizovali. Na celom Slovensku máme iba dve pobočky čo je celkom malo a pretoam v pláne najprv postaviť ďalšie dve a potom sa uvidi. Ďalej si povieme na dalsiej porade keďže táto naša sa skončila. Ďakujem vám za zucastnenie môžte odísť." Zasadačka sa vyprázdnila a ostali sme v nej iba ja ,Denis a Daniel.
"Tak čo pán Adams ako sa ti páči úloha majiteľa firmy?" Daniel sa na nás usmial.
"Mám obavy bojím sa že to nezvládnem. Že budem firmu zle viesť. Mám s toho hrúzy."
Priznal Daniel.
"S Kat dosiahnete veľa veci keď budete stáť pri sebe." Usmial sa na mňa. Niekto mu zavolal ja som zatiaľ pospratovala spisy zo stola.
"A chcel som vám dať jednu radu . Zasadačky by som nechal na Dnisa ako aj vedenie firmy ty si but pri ekonomike a Denis nech vedie. Nebudú mať pred tebou dostatočný rešpekt tak ako pred Denisom.
Ale je to len a len na vás. Musím bežať ideme s Jankou do Kalifornie na návštevu ku vašim vrátime sa o týždeň.."
"Aha dobre tak ahoj."
"Ahoj." Rozlúčili sme sa s Denisom. Ja som vyšla zo zasadačky a išla som do kancelárie.
Otvorila som dvere a pohľad mi padol na spacieho Maxa v kresle. Pozrela som sa na hodiny na stene. Aha tak preto spí  je osem hodín večer čo už z väčšia spíme. Pristúpila som k nemu a pohladila ho na líci. Max Otvoril jeho modré oči a pozrel sa na mňa.
"Už ste skončili?" Spýtal sa ma.
"Áno len sa pretiahla porada."
"A už si skončila srdiečko?" Začal zatvárať oči ako by išiel spať..
"Áno poď ideme domov musíš byť strane unavený." Max len prikývol a postavil sa. Sadol si na sedadlo spolujazdca čo sa mu nepáčilo ale mne je jedno čo sa mu páči.
Vyrazili sme s firmi a išli sme smer domov.
Doma som zaparkovala pod prístreškom a vyšli sme. Vyzuli sme sa v chodbičke a okolo obývačky sme len tak obišli a ani sa tam nedivali. Máme tam strašne veľa veci pre malého. Ktoré sme neboli schopní od svadby spratat a to prešlo od svadby už dva týždne.
Prišli sme do spálne kde sa Max zvalil na posteľ a ja som bežala do sprchy.
Kvapky vody n mňa dopadali a mne sa nechcelo vôbec vyst von.
"Kat láska poď von aj ja by som chcel ísť do sprchy." Dohováral mi Max.
"Už idem." Nútené som vypla vodu a vyšla som von zo sprchy. Zabalila som sa do uteráka a išla som von z kúpeľne. Max išiel tiež do kúpeľne ale po ceste do nej sa zastavil pri mne a vtisol mi bozk na pery. Začali sme sa bozkávať a nakoniec sa odomna Max odlepil.
"Idem do tej sprchy." Odišiel. Ľahla som si na posteľ a ani nie do troch minút som zaspala.

Bia 😏