Hokejista a ja✔️ (Prebieha Oprava)

Návšteva

..........Max.........
"Takže my sme spolu začali chodiť." Konečne sa vyplul Daniel.
"Čože ste?!" Začal vo mne prudiť adrenalin a hnev.
"Začali sme spolu chodiť."
"Zabijem  ťa." Zasmial som sa.
"Kayla!" Počul som Mochel.
"Chalani s Kaylou sa niečo stalo!" Zakričala na nás. Hneď sme bežali do Danielovej izby sa pozrieť či žie. Bože bol by to kľud.
"Iba omdlela herečka." Zasmial sa Dano.
"Debil." Michel po ňom hodila vankúš.
"Myslel som si že máš na viac." Pozrel som sa na Daniela.
"Magor.." Michel po mne hodila vankúš.
"Teší ma Max." Usmial som sa na ňu.
"Kayla.....Kayla....Kat vstavaj!" Začali sme ju budiť.
"Ja odchadzam." Postavila sa a odišla. Ostali sme tam sedieť na posteli. Vyhukaný a zarazený čo sa stalo. Ona si najprv omdlie potom ju zobudime a nakoniec si odíde.

.......Kayla......
Končim toto ma už vôbec nebaví. Je už na kompletku normálna. Nemala byť s Danielom.
Ale konec koncov aj tak to dlho nevydrží. Ale nie mala by som im priať aby im to dlho vydržalo. Ale veď je to ich vec.
Dvere do mojej izby sa otvorili. Stala v nich Michel. 
"Možem?" Šepla.
"Jasan." Potlapkala som na miesto vedla seba.
"Sorry." Zabodla do mna jej oči.
"Nechápem." Pozrela som na ňu.
"Mala som ho nenávidieť ale ja to nechápem ale včera keď sme Maxa doniesli k tebe sme spolu..."
"Ty si sa s nim vyspala." Pozrela som na nu ako na svätý obrázok.
"No...."
"A potom ste spolu začali chodiť?"
"Ano.... Hneváš sa?"
"Jasne že nie." Skopla som ju z postele.
"Iba vám to kurva dlho trvalo." Pozrela som na ňu.
"No ha ha ha."
"Kayla volá ťa mama." Do izby vtrhnul Daniel.
"Ježiš zabi mi ju." Zdvihol Michel zo zeme.
"Neni s cukru!" Zhukol  Max.
Zišla som dole za mamou.
"Ano mami."
"Dnes večer nikam nejdete ani ty a ani Daniel."
"Ale prečo?" 
"Lebo prídu Daltonovci ,Roderikovci a Taylorovci aj s deťmi." Roderikovci sú Fabian a Luna. Taylorovci je vlastne Richard.
"Aha okej. Ale potom možme ísť?" Zaskučala som.
"Nie."
"Dobre." Mama mi naznačila aby som sa spakovala do izby. Vyšla som hore do môjho kráľovstva. A ten tu čo oxiduje moje ovzdušie.
"Budem k tebe milá. Vypadni z mojej izby." Falošne som sa usmiala a ukazala na dvere.
"A kam asi mám isť?" Odložil telefón na stolík.
"Ku Danielovy?"  Max si založil ruky za hlavu. Prisam ho už zabijem.
"Tam je Michel." Usmial sa a zaklipkal očami.
"Tak ju pošli sem!?" Skušala som ho aspoň takto dostať z mojej izby.
"Aj tak by nešla. Máme zakázané ich rušiť. Ale mám ju počkať." Vzal si telefón.
"Tak choď čakať inde.."
"Mne sa tu celkom páči." Uškrtim ho! Noe dolamem mu kosti.
"Si debil."
"Dik to mi hovoriš tak často že to beriem ako pochvalu."
"Chceš žiť?"
"Hej prečo." Hlavu si dal na bok.
"Lebo ta mám na plane v najbližších dňoch možno hodinach alebo minútach možno že už aj v sekundach uškrtit." Prikivala som.
"Okej." Začal sa usmievať. Bože videl svet väčšieho blbca?
Porazenecky som si vzdychla a odišla som sa obliecť do kupelky. Iba staré triko hokejového tymu po Danovy a čiermne legíny. Veď nemusim byť stale len v rifliach. No nie?
Vošla som do izby s takou nadejou že tam Max nebude. Ale ako som sa  mýlila. Ležal tam stale!! Budem musieť prezliecť periny.
"Boha ani ľahnúť si nemôžem." Zašomrala som si popod nos.
"Si lahni mne to nevadi." Max potlapkal na miesto vedľa neho.
"Dik idem dole sa najesť."
"Pridam sa." Zabijem ho!
"Tak poď." Zavrčala som.
Zbehli sme dole. Max si sadol za stôl. Ja som si začala robiť chlebik vo vajíčku. Vysmažala som ho asi pol hodinu! Konečne som si sadla.
"A kečup nedostanem." Max sa na mna pozrel.
"Ty kokso nestačí že som ti urobila ranajky. Boha veď kečup máme v chladničke a priborové noze máme v šuflíku." Začala som ukazovať kde co je.
"Veď ja nič." Max sa postavil a šiel.
"Myslim si." Už som bola pekne vytočena.
Najedli sme sa a spratala som zo stola. Konečne sa uráčila aj Michel a Daniel.
"Ideme?" Michel sa pozrela na Maxa.
"Hej môžme." Prikývol.
"Čauko." Michel sa pozdravila.
"Čau a dik." Max mi dal PUSU na líce.
"Ty kokos čo sa tu stalo? Prave ti dal Max pusu na líce." To by aj mna zaujímalo.
"Ty drž hubu keby ste sa s Mivhel nezavreli do izby nemusela som ho mať na krku." Zdupala som Daniela.
"A čau." Vybehla som do izby.
"Ahoj." Počula som zarazené a tiché odpovedanie.
Debil aby som si teraz šla vydezinfikovať tvár.
Umyla som si tvár. A dezinfekčnými vreckovkami som si ešte raz prešla lica.
Možem ísť prezliekať periny. Prezliekla som si periny a pozrela na hodinky.
"Pane bože to už je pol druhej!?" Zdesila som sa. No čo už.  Čo pôjdem tobiť?
Pôjdem do bazéna. Vybrala som si plavky a žabky zo skrinky. Obliekla som sa a vzala si uterák. Vyšla som na terasu a na lehátko som si dala uterák.
Rozbehla som sa ku bazénu. Po ceste som sa vyzula a skočila som bombu. Voda je taká vlažná ani nie stidená ale ani nie tepla.
"Skáčem." Pozrela som sa  že kdo to kričal. Daniel sa valil oproti. Rýchlo som sa dala na bok a Daniel dal asi polku z bazéna von.
"Ty si. Polka z bazéna je von." Zamračila som sa.
"To sa ti len zdá." Stiahol ma za nohu pod vodou. Tak trošku som to čakala. A keďže som ho chcela vystrašiť tak som sa nevynarala hore. Daniel ma hneď vytiahol hore. Vybafla som nanho a on takmer skolaboval.
"Toto už nikdy prosim ta nerob!" Skrikol po mne a obial ma. Poto. ma niakp nazdvihol a hodil do vody. Ponorená som priplavala k nemu a stiahla ho za nohu. Bolo to celkom náročné. Ale bola sranda.
"Tu si." Chytil ma pod pazuchami a vyhodil ma do vody. Popri stien bazéna som si preplávala k Danielovy. Vynorila som sa a skočila som naňho. Daniel sa zvalil do vody. Takto sme sa nahravali ešte dve hodiny. Išli sme sa naobedovať a ja osobne som bola Unavená tak som si šla pospať. Sú štyri a oni prídu okolo siedmej takže budik na šiestu.

Kvetinky prepáčte mi že včera neboli nové časti. Mala som prácu a tak som ani nestihala napisať ďalšiu časť. Dnes bude tiež iba jedna. A aj zajtra. No v nedeľu vydam už normálne dve. Nehnevajte sa😔.

Bia😏