Hokejista a ja✔️ (Prebieha Oprava)

51

Venujem alexandruskaa a TerezaMakiov
Kayla............
............ O dva týždne...........
Sedim v kancelárii a kontrolujem výpisy učtou z predminulého roka. No chýba mi tu ešte zložka z minuloročného marca , mája a augusta. Vzala som si do ruky telefón a zavolala som na recepciu Alexandrovy.
Hneď mi zdvihol.
"Áno slečna Adamsnová?" Spýtal sa ma.
"Alexander hovorila som ti aby si mi hovoril buď Kayla alebo Kat. A tykaj mi." Už ma to štvalo týždeň tu pracujem a všetci až na neho mi tikajú len on mi vyka.
"Prepáč Kat čo ti donesiem?"
"Prosím ťa výpisy z marca, mája a augusta a ešte ťa poprosím o minerálku."
"Samozrejme Kat hneď ti to donesiem."
"Ďakujem." Zložila som.
Ako som vravela už týždeň som u Denisa vo firme. Teraz momentálne robím dvojročnú uzávierku ale bože je to na zblaznenie. No a ako som na Tom s Maxom? Jednoducho snažil sa mi od minulého pondelka dovolať aj s Danielom ale nezdvíhla som im ani jednému. Volali mi aj Fabian s Oliviou, Rišo s Lunu, Alex a Karina a nakoniec som predsa len zdvihla aj Michel a Thomasovy. Všetci sa ma pýtali ako sa mám a potom že kedy pridem na čo som im neodpovedala. Dvere sa na kancelárii otvorili pozrela som sa že kdo má vyrušil bola som v Tom že to je Alex. Namiesto toho tam stál Denis aj so spominanimí spismi.
"Ahoj kvetinka tu máš tie Spisy a aj minerálku. Kat vykašli sa na to a poď domov veď je šesť večer." Prehováral mi do duše.
"Dobré ale ešte si toto uložím a pôjdem. Sľubujem."
"Nie že by som ti neveril ale počkám si zalkial si to uložiš." Posadil sa do kresla a ruky si založil na hrudi.
"Okey." Vzdychla som si. Zapísala som si ešte zopár informácií do počítača a označila som si kde som skončila v spisoch. Uložila som si všetko aby sa mi to z náhodu nevymazalo.
Vzala som si zakladače a dal ich na poličku a dva si nechala na stole dopila som minerálku z pohára a oplachla ho. Pozrela som sa na Denisa ktorý chudák zaspal v kresle. Pristúpila som k nemu a jemne s ním zatriasla.
"Denis vstávaj ideme domov."
"Ahm. Poďme." Postavil sa. Vyšli sme s firmu a zamkli ju. Odkráčala som do  môjho služobného auta BMW X7. Sadla som si za volant a Denis si sadol na miesto spolujazdca.
"Som strašné unavený domov by som to nedal prosím ťa zavez ma." Unavené sa na mňa usmial a ja som prikyvla. Doviezla som ho domov. Janka mi nabalila do obedára. Rozlúčila som sa s nimi a išla domov. Čudné mi bolo že ma nechceli pustiť do obývačky. Dôvod bol taký že majú tam pre mňa skovaný darček pre malé ale dostanem ho až po pôrode. Odišla som od nich a išla domov. Zaparkovala som pod prístreškom a vošla som do nutra. Zabuchla som za sebou dvere a išla si do kuchyne ohriať večeru. Dala som si mäso na šťave do malého hrnca a na najmenší stupen. Nechala som ho na sporáku a išla sa odlíčiť. Prišla som do kuchyne a skúsila som aké je už mäso. Na to šťastie bolo teplé tak som si ho vzala a išla som do obývačky. Zapla som si na telke YouTube a do vyhľadávača som zadala názov pesničky.
Odniesla som si tanier do umývačky riadu.
Vrátila som sa znova do obývačky. Ale čo čert nechcel tak mi ktosi zazvonil. Neochotne som sa postavila z gauča a išla otvoriť ani neviem komu.
Otvorila som dvere a do očí sa mi nahrnuli slzy. Stali tam všetci.
Rišo, Luna, Fabián, Olívia, Alex, Karin ,Michel a Thomas.
"Čau." Pozdravili ma všetci jedno hlasne.
"Ahojte." Po lícach mi stiekli slzy.
"Poďte ďalej " Pozvala som ich dnu.
"Ahoj." Obiala má Michel. Objatie som jej obätovala. Odtiahla sa odomna.
"Nemám na teba slov." Obiala má Luna. Tiež som jej obiatie opätovala.
"Vieš o Tom z je bez teba nuda a tak sme sa sem trepali za tebou." Zdrbala ma Karin a tiež ma obiala.
"Ti si." Obial má Thomas. Najsilnejšie ako vedel.
"Nechápem ta." Rišo ma obial.
"Jedno jediné slovo a to že si živel." Zasmial sa Alex a tiež ma obial.
Prišiel ku mne Fabian a ten má len obial a do ucha mi zašepkal neplač. Odtiahli sme sa.
"Tak rada vás všetkých vidím a to som vás nevidela len mesiac." Zasmiala som sa.
"Chýbala si nám." Predniesol Fabian.
"A tak ste sa sem vy blázni vybrali." Utrela som si slzy a zasmiala sa.
"Presne neprišla si ty prišli sme my." Thomas sa zasmial.
"Idem vziať čipsy a chrumky chcete aj pivo?" Spýtala som sa.
"Hej." Chalani prikyvli.
"Ok hneď som tu." Odbehla som do špajze a pobrala som to.
Doniesla som to a Michel to dala do misiek.
"Sadni si." Prikázal mi Fabián.
"Tak v kolkatom si mesiaci a čo to bude lebo s Daniela niečo také dostať tak radčšej by som skočil z okna." Thomas sa zasmial a všetky oči sa do mna zapychli.
"Som v prvom mesiaci a pohlavie budem vedieť až o tri mesiace. A teraz mám ja otazku." Odpovedala som.
"No."
"Veľmi dobre viem že tu musí byť aj Daniel. Za prvé netrafili by ste a ak aj áno tak tu je lebo jeho voňavka je cítiť s Michel. A tu vôňu poznám je Danová to má neprehadat že takže kde je ten zdochliak nech ho zabijem."
"To není pravda Daniel tu není." Začala Michel. Zapychla som do nej oči.
"Michel je tu neprehádaž ma." Usmiala som sa.
"Dik Michel  som ti jasné hovoril nelep sa naňho ako na žuvačku ale nie t si vravela že to nezistí tu to máš. Keď ho nájde môžeš mu kopať hrob a pripravovať truhlu." Povedal jej Alex.
"No čo stále nevie o Maxovy." Pretiekla sa.
"Michel ty tela." Povedal jej Thomas.
"Tak ono tu je aj Max!?" Zhukla som.
"Tak trošku." Usmiala sa Michel.
"No dobre hovorte čo máte nové."
"Zmaturovala sme." Pochválila sa Michel s Lunu.
"Ja som si našiel prácu aj s Rišom." Fabian sa pochválil.
"A my po starom." Zasmiala sa Karin a okolo pliec ju obial Alex.
"Do kedy tu u mňa ostanete?" Spýtala som sa a v hlave mi stále vŕtal Max.
"Do pondelka vadí?"
"Eh nie len ešte zajtra musím ísť do práce ale na stredu, štvrtok a piatok si vezmem voľno. A zajtra sa vrátim o desiatej pôjdem len na päť hodín. A ako vás poznám budem rada ak stanete o jedenástej." Usmiala som sa a pohladila si brucho.
"Koľko je hodín?" Spýtala sa ma Luna.
"Desať večer. Mala by som ísť spať." Usmiala som sa ani som si neuvedomila že tu kecame štiry hodiny.
"Do ktorých izieb nás dáš?"
"Riško a Luna  a Fabi a Olív aj vy. Poďte za mnou." Vyviedla som ich na horné poschodie.
"Vy poďte do tejto." Ukázala som Rišovy a Lune.
"Diky.."
"A vy sem." Ukázala som Fabianovy a Olivi.
"Dik dobrú noc."
"Alex a Karin poďte za mnou." Postavili sa a vzali si tašky a šli za mnou.
"Vy dvaja sem." Ukázala som im.
"Ďakujem dobrú noc."
"Mich a ty máš na výber buď so mnou v posteli alebo na gauči."
"Posteľ radovej sa budem s tebou tlačiť ako by som mala späť na gauči."
"Ok."
"Môžem otázku." Spýtala sa ma.
"No."
"Ako to že máš tri hosťovské kde bude mať malinké izbu?" Spýtala sa ma.
"Už ju mám zariadený ideš sa pozrieť?"
"Jasné." Išli sme smerom ku mne do izby ale zabočili sme do ľavá a išli ako keby ku schodom ale tam boli dvere. Otvorila s ich a do očí padli hračky, plienky, prebaľovacia pult, komoda, veľká posteľ a postieľka. Všetko zladené do zelenej farby..
"Wow to je krása." Michel žasla.
"Dik. Ideme spať?"
"Hej hej.." išla si vziať tašku a čakala som ju pri dverách spálne. Prišla ku mne a ja som otvorila dvere do čierno-šedo-bielej izby dvere.
"To je tvoja izba?" Spýtala sa ma.
"Ano."
"Krásna." Usmiala sa.
"Ok idem do sprchy a ty pôjdeš potom." Vybrala som sa do sprchy.
Osprchovala som sa  a obliekla sa do pyžama.
Michel ležala na posteli a s niekým si písala.
"Môžeš ísť " povedala som jej a zvalila som sa do mojej mäkkej postele.
"Hej idem." Odišla a telefón nechala na posteli.
Cinkol jej messenger. Nedalo mi to a očkom som sa pozrela kdo jej piše.
Maximiliána Dalton- Uvidíme asi pôjdem zajtra domov. Čau.
Zarazilo ma čo som si prečítala. No neriešila som a išla som spať.

.......... Michel .......... (Krátke)
Keď išla Kat do sprchy napísala dom Maxovy.
Michel- Čau sme u Kat v dome práve je v sprche ideme spať.
Max- To ma nezaujíma ako sa má?
Michel- Dobré.
Max- Pýtala sa na mňa?
Michel- Jj
Max- Išli ste podľa plánu?
Michel- samozrejme.
Max- A povedala si jej o mne a Dnovy ty alebo na to prišla.
Michel- Na Daniela prišla ale o tebe som jej povedala. Musím končiť prišla ak chceš tak niečo napíš v type že odchazdaš.
Max- Okey čau.
Odišla som do sprchy a osprchovala som sa. Potom som sa vrátila do izby kde už Kat spala.
Pozrela som sa na telefón. Zasmiala som sa sama pre seba no to je debil.
Napísal iba že: Uvidíme možno pôjdem zajtra domov. Veď do kedy nepôjde Kat naspäť do Kalifornie tak sa odtiaľto nepohne. Pokrutila som nad ním hlavou a ľahla si ani nie do minútu som spala.

Bia 😏