𝐥𝐨𝐯𝐢𝐧𝐠 𝐲𝐨𝐮 𝐢𝐬 𝐚 𝐥𝐨𝐬𝐢𝐧𝐠 𝐠𝐚𝐦𝐞.

3. Kapitola- Krutá doba ľadová!

Oslepilo ich ostré biele svetlo a ihneď na sebe pocítili ostrú, nie ostrú ale až krutú zimu a ľad, ktorá sa im zabodávala do každej časti tela. Pred nimi sa rozliehala len nekonečná zmrznutá pustatina. Žiarivo biela farba im nebezpečne svietila do očí. Žiadna iná farba sa v tejto krajine nenachádzala. Maria okamžite pocítila ako jej začínajú mrznúť ruky, a každý nádych ju pálil kdesi hlboko v pľúcach. Roztrasene vytiahla paeger, ktorý mala problém udržať v rukách formujúcich sa v kameň. Paeger zapípal a oznámil časovú periódu. Zarazene hľadela na displej zatiaľ čo jej prudký vietor ovieval tmavé vlasy. 

"40 miliónov rokov pred našim letopočtom?!"Nahnevane ukázala displej pred Lokiho tvár. Zdalo sa, že jemu zima nevadila pretože sa len usmieval a užíval si vietor.

"No a?" Pokojne odvetil a hľadel do bieleho priestoru pred sebou. 

"No a?! Mali sme skončiť doma. V New Yorku."

"Lenže môj domov nie je v New Yorku, zlato." Pozrel na ňu pobavene. 

"Čože?"Nechápala.  

"Nemôžeme myslieť na dve miesta naraz." Opäť pokojne odvetil. 

Chcela sa spýtať čo teda považuje za svoj domov, no niečo  jej v tom zabránilo. Nedá sa mu veriť.

Z jeho pokojnosti ju rozpálila teraz chladná krv v žilách. 

"Tak mysli na New York."Prikázala mu.Podišla k nemu a zdrapila ho za golier. 

"Eh, nemyslím si, že to je môj domov. Nie ste tam na mňa veľmi dobrý ani priateľský." Loki ju naďalej s úškrnom provokoval.

Hľadel jej do oči, a pobavene čakal čo spraví. Mala dosť jeho hier a predstieranej pokojnosti, akoby sa nič nedialo a oni neboli uväznený v čase. 

"K vrahom ako ty rozhodne dobrý nie sme a ani nebudeme." Vrazila mu päsťou do tváre, čakala ilúziu, jeho ďalší klon- no netušila, že jeho telo je až také kamenné a tvrdé. Niečo v jej ruke zaprašťalo.Napokon mu ruku odtiahla a bolestivo si ju pritiahla k telu. Prsty mala určite zlomené. Loki ju zhodil na ľadovú kryhu. Spadla do snehu.

"Myslela si si, že ma môžeš okradnúť? Realita sa dá ohýbať ako ja  chcem."Hovoril a zatiaľ jej kúzlom prsty na ruke napravil a malé kostičky pospájal. Užasnuto zdvihla ruku pred svoje oči a pár krát stiahla prstami. Spamätala sa a pozrela na neho zo zeme. 

"Daj mi  tesseract." Dychčala na zemi. "No tak. Mali sme dohodu."

"Podmienky si tu stále môžem klásť ja a tak sa zdá, že si mojou rukojemníčkou v čase. Mám tvoj život v rukách.Môžem vedieť aspoň tvoje meno?"

"Na pokec teraz naozaj nie je čas. Dostaň nás odtiaľto, inak zmrznem." Odvrkla mu a pomaly sa začala dvíhať zo zeme. Zakolísala sa na podpätku na čižmách. Nohy si necítila.

"Dobre teda, budem sa držať so zlato. Myslím, že tvoj jediný problém nie je zamrznutie, zlato."Pozrel na veľmi tenký ľad na ktorom sa nachádzala, ktorý sa nebezpečne ale isto začal rozkladať. 

"Prestaň so mnou hrať hry,  Loki! Ten ľad bol do teraz pevný. Nemohol sa roztopiť za pár sekúnd."Rovnováhu držala na zamrznutej nohe snažiac sa dostať do bezpečia na druhej strane ľadovej kryhy.

"Ja nič nerobím."Pokrútil hlavou a sledoval ju zo založenými rukami na hrudníku z  bezpečia ostrovčeka.

"Neoklameš ma, pretože ti nikdy nebudem veriť lebo si -."Nedokončila, pretože do ľadovej kryhy práve narazilo obrovské prehistorické zviera, ktorá prevrátila poslednú pôdu pod telom Hillovej a tá sa ponorila do ľadovej vody.

"Prepáč, nepočul som ťa, zlato." Poznamenal Loki a zasmial sa, akoby práve povedal ohromný vtip. Chýbalo mu už len obecenstvo. Tej sexy  rozhnevanej agentky by bolo škoda, pomyslel si, no naďalej sledoval Hillovú v zamrznutom jazere. 

Hillová sa vynorila z vody, ešte nikdy necítila nič ľadovejšie. Nedokázala sa ani len pohnúť, keď zbadala ako k nej pláva to prehistorické obrovské zviera. Bola to ryba, pripomínajúca žraloka, horná plutva nebezpečnou rýchlosťou čerila vodu okolo seba ako výstražná červená zástavka a keď otvorila dlhý pysk vystavila na pohľad ostrý rad zubov. 

"To tam budeš len tak stáť?!"Precedila cez zuby Maria smerom k Lokimu, no nemohla sa spoliehať len na jeho pomoc, vlastne len pred pár minútami vyhlásila, že mu neverí. 

"Doplávaj sem a podám ti pomocnú ruku." Vyzval ju. 

Choď do pekla aj s tvojou pomocnou rukou, pomyslela si. Je žena, a zachráni sa sama. Rozhýbala svoje mrznúce  telo a rýchlymi pohybmi plávala ku kryhe kde stál Loki. Ale ak tam dôjde. Čo spraví? Naozaj jej Loki pomôže von ? Čo ak keď mu podá ruku tak ju následne zhodí späť do tmavého mora rovno do otvorených úst príšery. 

"Metriorhynchus. Pamätám si rozprávky v ktorých ich Odin spomínal. Roztomilé malé žraloky."Zamrmlal si pre seba. 

"Prudké pohyby, ho iba podráždia, zlato."Zakričal na ňu.

Maria nahnevane plávala ďalej. Pred chvíľou predsa povedal, že sa má k nemu dostať a podá jej pomocnú ruku. Len sa ma snaží zneistiť. 

Lenže tá príšera ju naozaj dobiehala. Siahla zmrznutými prstami po zbrani a vystrelila na tú obludu. Zasiahla jej oko. To toho žraloka na chvíľu spomalilo. Maria už bolo pri ľadovci. Loki nakoniec ku nej prikročil bližšie, no ignorovala jeho pokus o pomoc. Zaprela sa rukami a snažila sa vyskočiť na bezpečie ľadovca, no sila vo svaloch ju opúšťala a okrem toho bola až v príliš hlbokej vode. 

"Zdá sa, že mi predsa len budeš musieť veriť, zlato ak sa nechceš stať potravou pre rybičky."Loki sa usmial. 

Hillová stále príliš pyšne odmietala jeho pomoc, desili ju všetky možné scenáre ako rôzne ju môže Loki zradiť, no na také premýšľanie jej pomaly ale isto dochádzal čas. Metriorhynchus už bol za ňou a roztváral široké ústa, no Maria sa napokon chytila Lokiho ruky a ten ju vytiahol hore. Obluda narazila do prázdneho miesta ľadovca pod vodou, chýbalo by pár centimetrov a Maria Hillová by prišla o nohy. 

Hillová sa znepokojene našla na zemi v Lokiho objatí celá zadychčaná. Nevedela čo povedať, len sa pozrela do Lokiho tváre v ktorej našla staré známe šibalstov, ale zmiešané s niečim novým. Obdivom hádam? Chvíľu si hľadeli do očí. Okrem toho Hillová spozorovala, že  jeho pokožka nabrala akýsi modrastý odtieň. Keď sa Loki pozrel na svoje modrúce ruky okamžite od seba Mariu odsotil, postavil sa a otočil sa od nej, aby ho nevidela.

"Čo to-?"Celá zmätená zostala v polosede na ľadovej zemi. 

"Ach, vy midgardania. Taký smrteľní." Loki sa ozval hlasom temným ako zo záhrobia, nerozumela čo spôsobilo zmenu jeho správania, ale zrejme to súviselo s jeho meniacou sa farbou. Otočil sa ku nej späť, teraz už mal zvyčajnú bielu pokožku a podišiel ku nej. 

"Poďme inak zamrzneš." Chladne povedal, ani na ňu nepozrel, len ku nej opäť vystrel ruku. Chvíľu váhala, no chytila sa ho a on ju tentoraz veľmi prudko potiahol na nohy, takže stratila rovnováhu a znova sa ocitla v jeho nárúčí. Pritúlil si ju k sebe a ona ho veľmi nerozhodne a opatrne objala.

"Ja ťa nedokážem zohriať, iba schladiť."Tentoraz povedal s citom v hlase. Hillová v ňom vycítila akýsi dávny smútok.