𝐥𝐨𝐯𝐢𝐧𝐠 𝐲𝐨𝐮 𝐢𝐬 𝐚 𝐥𝐨𝐬𝐢𝐧𝐠 𝐠𝐚𝐦𝐞.

4. Kapitola- Meteorický roj v tvojich očiach

pozn. ospravedlňujem sa za veľmi neskoré vydanie tejto fanfiction, ale pomaly mi dochádzajú nápady. Pomoc. Má niekto nejaký nápad alebo historické obdobie, udalosť ktoré by mohli Loki a Hillová preskúmať + okomentovať ? xD Ak máte nápady, sem s nimi do komentárov. P.S. nevšímajte si to, ale v tejto kapitole sa mi zdajú obidve postavy úplne out of character, za to sa omlúvam. P.S. č.2 neberte toto ako historické fakty, preto dopredu upozoroňujem že nie sú. Toto všetko berte ako jednu veľkú FIKCIU xD. Alsoo nepýtajte sa ma prečo Loki nemôže použiť tesseract každú chvíľu pretože zatiaľ neviem xD Ďakujem.

P.S. č. 3 Videli ste trailer na nový Lokiho seriál? Čo hovoríte? Ja sa veľmi teším

***

Jura- je geologická perióda s výskytom dinosaurov 

Prechádzali hustým pralesom, tentoraz bola klíma až príliš horúca. Loki takmer nestíhal za Hillovou, ktorá kráčala svižným krokom napred a nevšímala si paprade cez ktoré sa predierala, a ktoré ľahostajne nechávala nech udrú Lokiho do tváre.

"Prečo si taká namosúrená?"Precedil cez zuby, keď ho udrel asi stopedesiaty krík. 

"Prečo asi?!"Hillová nahnevane rozhadzovala rukami. "Som v prahistorickej džungli milióny rokov pred našim letopočtom, konkrétne v..."Pozrela na paeger, kde zablikal prestný dátum a miesto. "Konkrétne v období Jura, takže tu s veľkou pravdepodobnosťou na nás číhajú dinosaury! A to ani nie je to najhoršie! Za najhoršiu vec celého tohto výletu pokladám fakt, že som tu s tebou!"Vyhŕkla a zastala v strede džungle. Chvíľu na seba zamračene hľadeli, takmer medzi ich očami prelietavali malé modré blesky. 

"Som celkom dobrý spoločník."Loki napokon prerušil ticho a uškrnul sa. 

"Ugh."Maria pretočila očami a vydala sa cestou bohviekam. 

"Je to všetko čo ťa ťaží na tvojom malom ľudskom srdiečku?"Vyzvedal Loki s medovým detským hlasom. Opatrnými krokmi kráčal za ňou.

"Okrem toho som príšerne hladná. Nejedla som už tri dni."Vážne povedala a opäť zastala.

"Ou."

"Čo ou?"

"Myslím, že zomrieš."Loki poznamenal akoby nič, obišiel ju a pokračoval v ceste. Vlastne ani sám nevedel kam ide, ale obidvaja sa už konečne chceli dostať z tejto hustej nekonečnej džungle.Bol Boh, o ľudské záležitosti sa nestaral a jedlo pre neho predstavovalo len zábavu pre jeho vlastné zmysly a chuťové poháriky. 

"No to určite. To sa nestane pretože si to povedal."Odsekla mu a začala sa okolo seba obzerať. Musí tam byť nejaký zdroj jedla. 

"Čo to robíš?"Pobavene sa na ňu otočil, keď  zbadal, že za ním nekráča ďalej.

"Hľadám potravu ako vidíš." Zamrmlala si popod nos, čupla si k jednému veľkému balvanu a obrátila ho na druhú stranu. Našla pod ním nejakú prahistorickú obrovskú larvu.

"Zlato,  nehovor mi, že by si to zjedla."

"Ak mám prežiť musím."Otočila sa od kameňa a prebodla Lokiho vražedným pohľadom. 

"Vieš, čo keby si skúsila niečo lepšie..."Navrhol jej keď zastal a prekrížil si ruky na hrudníku. So zamyslením ju pozoroval. Je kúzelník, ale ešte nikdy pre nikoho nič nevyčaroval. Rozhodol sa, že svoje schopnosti raz využije pre dobro, pre túto ženu, no jeho myšlienky prerušilo hlasné zarevanie len pár metrov od nich. "Niečo ako toto."Dopovedal.

"Žiadne dinosaury zabíjať nebudeme!"Podráždene na neho skríkla.

"Tvoj život visí na vlásku a ty si vari budeš vyberať, princezná?"Rýchlymi krokmi k nej prišiel, zdrapol ju za predlaktie a ťahal smerom k tomu zvuku.

"Nikdy viacej sa ma neopováž nazvať princeznou, a pusti ma."Hillová ho kopla opätkom čižmy do predkolenia a zároveň si oslobodila ruku z jeho zovretia.

"Si fakt silná, na ženskú. Aké je vlastne tvoje meno? Doteraz som sa akosi nezaujímal."Uškrnul sa.

"Hillová."Zamrmlala svoje priezvisko. "K žiadnym dinosaurom nejdem. Preskočilo ti?!"Hovorila a otáčala sa už na odchod iným smerom, keby ju nezastavili ťažké kroky, ktoré ich obkolesili. Vtáctvo z vysokých konárov odletelo. 

"Neskoro. Našli si nás."Loki povedal opäť akoby nič. 

"Myslím, že aj ich aj tak budeme musieť pár zabiť, Hillová." Ozval sa Loki, keď ich z oboch koncov obkľúčili dvaja hladujúci tyranosaury. 

"Nemôžeš len tak zabiť dinosaura! Je to zasahovanie do časovej línie človekom!"

Lenže Loki ju neposlúchol,hodil a  zabodol svoju dýku rovno do srdca tyranosaura, ktorý z revom dopadol na zem. To zrejme rozhnevalo druhého tyranosaura, pretože sa s revom rozbehol za vyzivateľmi.

"BEŽ!" Zreval Loki. 

Hillová ďalej neváhala a bežala za ním, ani jej na sekundu nenapadlo zapochybovať, žeby ju podlý boh klamstva mohol viesť niekam inam. Jednoducho mala na výber buď ostré tyranosaurie zubiská, alebo...Lokiho.  

"Neovládaš náhodou mágiu? Toho dinosaura môžeš doslova nechať zmiznúť."Maria precedila pomedzi zuby.

"Áno, ale od môjho krátkeho pobytu v midgardskom väzení je moja mágia celkom limitovaná."  

Hillová chcela niečo povedať. Chcela sa spýtať čo mu spravili v zajatí, no radšej si zahryzla do jazyka. Rozhodne nebola vhodná chvíľa na vysvetľovanie. Bežali prahistorickou džungľou, tváre im ovieval tropický vietor a za nimi bol ešte stále počuť rev a dupot monštra, ktoré ich prenasledovalo. Ich útek však prerušilo náhle zemetrasenie, v starodávnej zemskej atmosfére sa objavil obrovský asteroid, ktorý nasledovalo státicíce menších. Zem pod nimi sa pohla a Loki sa prepadol, konkrétne do pohyblivého bahna.

"Sakra. Naozaj? Práve teraz?" Zvolal po hruď zaborený, od rozhnevaného tyronasaura ich delil len jeden padnutý menší meteorit. Hillovú na chvíľu napadla myšlienka, na to, že sa otočí a nechá  napospas buď uduseniu alebo odhryznutiu zubamy dinosaura, no nestrácala rozumu, vedela, že bez Lokiho by sa nedostala naspäť do New Yorku. Rýchlo sa obzrela, dýkou odrezala jednu silnú lianu a hodila mu ju. Pevne držala za druhý koniec. 

"Do-sta-ne-me sa odtiaľto."Precedila pomedzi zuby zatiaľ čo ťahala. Po niekoľkých pokusoch sa jej podarilo Lokiho vytiahnuť na povrch, ležali vedľa seba a zadychčane hľadeli na spŕšku drobiacich sa meteoritov,vyzerali ako tisíce expludujúcich hviezd alebo ohňostrojov aké vidno na Nový rok. Tísíce ohňostrojov narušil ďalší, v porade druhý, obrovský asteroid, ktorý sa dostal cez atmosféru. 

"Aha, padá asteroid. Praj si niečo." Zamrmlal zašpinavený Loki. 

"Loki, to ty môžeš za ten asteroid. Padol o tisíce rokov skôr! Aké následky to môže mať na vývin ľudstva!" S hrôzou si uvedomila. Pozrela na neho.

"Hups. No a čo, tak sa nezrodíte." Taktiež  na ňu pozrel. 

"Naprav to." Hillová mu hľadela do prázdnych sivých očí, v jej pohľade tichá prosba.

"Nejde to." Rovnako na ňu hľadel. 

Povzdychla si a odvrátila zrak. Hľadela na nebo. Mal pravdu. Už sa to nedalo napraviť.

"Poď, musíme to prečkať. Najlepšie v nejakej jaskyni."Povedal kamenným hlasom, postavil sa zo zeme a vydal sa smerom na sever.