𝐥𝐨𝐯𝐢𝐧𝐠 𝐲𝐨𝐮 𝐢𝐬 𝐚 𝐥𝐨𝐬𝐢𝐧𝐠 𝐠𝐚𝐦𝐞.

2. Kapitola- Upáľte čarodejnicu!

Kdesi, v 17. storočí

Objavili sa na úpätí kopca. Pred nimi sa v tme rozprestierali lesy. Husté, husté lesy. Maria sa snažila spoznať okolie, no netušila kde, alebo presnejšie v ktorom čase sa nachádzajú.  Zúfalo sa obzerala, no nenašla nič čo by mohlo špecifikovať časovú periódu. Všade vládla hustá tma. Jediný zdroj svetla zrejme pochádzal z neidentifikovateľných obydlí kdesi v diaľke, za lesmy.  Napokon vytiahla paeger, na obrazovke svietil len nápis bez signálu. Takto nikdy nebude možné upozorniť ostatných agentov alebo Avengerov. Zvláštne, GPS signalizácia však fungovala, bola to najnovšia novinka od prísne tajného technického podtýmu SHIELDU s názvom S. W. O. R. D špecializovaného na cestovanie v čase. 

"Kde to sakra sme?" Zamrmla popod nos a klikla na ikonku GPS. Jedno jasné slovo ju šokovalo.

S A L E M.

"Sakra..."Zanadávala keď si uvedomila vážnosť situácie. Samozrejme, že nebola schopná nadviazať konakt so SHIELDOM, práve sa nachádzala v ďalekej histórií, s falošným Bohom trikov a ešte ktomu ju neutešoval fakt, že toto práve  nebola príliš šťastná časová perióda pre ženy, ešte k tomu cudzinky a oblečené v "nemravnom" a nevzvyčajnom oblečení. 

Vytiahla opäť zbraň a namierila ju s vážnym výrazom na Lokiho, ktorý bol naj jej prekvapenie ticho a bez ďalšieho pohybu. Sakra, je toto ďalšia ilúzia? Pomyslela si a pozorne ho sledovala.

"Buď sa vzdáš mne a SHIELDU a následky budú o menej ako to povedať...zdrcujúcejšie....alebo počkáme na Avengerov, konkrétne na Hulka, ktorý ťa vlastnoručne odvlečie domov. A s jeho rukami nemáš moc dobré skúsenosti." Hillová skúšala zaútočiť na jeho city, teda ak nejaké mal. 

Zdalo sa, že na Lokiho tvár zmienka o Hulkovi zmenila výraz.

"Kľudne si tu na nich čakaj, ale bezo mňa. Zabere to dosť  dlhú dobu, mimochodom."Loki sa sarkasticky uhladil za bradu, potom sa uškrnul,s tesseractom v jednej ruke a s druhou spokojne zamával. "Pa-pa." Znova zmizol. 

Jasné zelené svetlo sa objavilo v dedine míľu od lesov. 

Loki! Pomyslela si, a bez ďalšieho rozmýšľania sa rozbehla dole kopcom. Muselo to byť hrozné žiť bez technického vybavenia, momentálne jej chýbala motorka, quinjet, helikoptéra, hocičo. Nebola schopná odhadnúť kedy sa v plnom behu dostane do osady za lesmy, ani či tam Loki ešte bude a ak bude bude dobre ukrytý, alebo možno na seba preberie inú podobu. 

S plašeným dychom sa napokon ocitla medzi obydliami, v pľúcach ju nepekne pichalo a pálilo. Schovala sa a oprela o drevenú stenu jednej chalupy. Chvíľu stála na mieste snažiac sa nadýchnuť, podoprela si kolená. Po dobrých pár minútach vykukla zo svojho miesta, ulice sa aktuálne zdali prázdne, ani sa nečudovať- všade vládla noc a obyvatelia zrejme spali. Ešte raz sa uistila o bezpečnosti až napokon neisto vyšla z tieňa obydlí  a dlhými krokmi si razila cestu lesnou cestou, v ruke stále držala nabitú zbraň pripravená ju použiť. Mierila ňou do okolitých tieňov čakajúc na skrývajúceho sa Lokiho. Ako tak kráčala k malému námestičku všimla si, že je pri ňom zhromaždená väčšia skupina ľudí s fakľami a sekerami v rukách, odetých v šatkách, čepcoch, klobúkoch, kabátoch a cudných čiernych šatách zahaľujúcich takmer všetko. Marií sa podarilo skryť za drevený voz, za ktorými zrejme zapriahli zvieratá. Cez škárky v dreve hľadela na ich búrlivú debatu.

"Prisahám, že som to zelené svetlo videl, Jane." Hovoril jeden zrejme svojej žene.

"Áno, zelené svetlo. Objavilo sa od nikadiaľ a teraz ..Aha!"Hovoril ďalší z dedinčanom a celý vystrašený ukázal späť k lesom.