𝙩𝙖𝙠𝙚 𝙢𝙮 𝙝𝙚𝙖𝙧𝙩 / 𝙉𝙞𝙖𝙢

3

LIAM

Myslím že som bol najštastnejší človek na svete. Niall ma chcel spoznať, pravdepodobne. Bol som veľmi rád, už odkedy som ho v ten deň videl v triede, zapáčil sa mi. Chcel som ho spoznať, byť jeho kamarát, možno aj niečo viac. Ale, čo si to nahováram, chlapec ako on musí mať určite veľa nápadničiek a určite by si nikdy nevybral mňa.

"Ostaneme tu, alebo pôjdeme niekde inde" prehovoril na mňa modrooký chlapec.

"Môžeme ostať tu" odpovedal som a hneď som si sadol na lavičku vedľa nás, prisadol si.

Takto sme tam sedeli 3 a pól hodiny, spoznávali sme sa, a ja som sa čím ďalej tým viac utápal v dvoch oceánoch na jeho tvári. Jeho úsmev bol ten najkrajší aký som kedy videl, a jeho smiech bol zvuk na ktorý som sa chcel budiť každé ráno. 

Zamiloval som sa do nízkeho chlapca, s modrými nadhernými očami, blonďatými jemnými vláskami, nádherným úsmevom, a srdcom, ktoré som chcel mať len pre seba.

Za tie 3 a pól hodiny som sa toho dozvedel o ňom veľa, cítil som sa ako keby som ho poznal roky. Hodiny odbili 21:30 a Niall musel ísť domov, a ja tiež. Trval som na tom že ho odprevadím a tak sa aj stalo. Kráčali sme chladnou ulicou, Niall sa triasol, okamžite som si vyzliekol mikinu a podal mu ju. 

"ď-ď-ďakujem" trasúcim hlasom od zimy odpovedal. Len som sa usmial, bol úžasný pocit dať mikinu človekovi ktorého... miluješ. 

Došli sme až ku dverám jeho domu. Otočil sa ku mne a objal ma. Skoro som odpadol. 

"Tak ja idem, môžem ti napísať?" rozkošnejším hlasom sa opýtať ani nemohol.

"Jasné" odpovedal som, červený som musel byť až na zadku. 

"Tak ahoj" pozdravil ma

"Maj sa, Ni" odzdravil som sa, on sa usmial a vkročil do domu. 

Cestou domov som premýšľal len nad ním. Nedalo sa zastaviť myšlienkové pochody. Bol tak, dokonalý. Možno to znie smiešne pretože ho poznám len jeden deň, ale zamiloval som sa.

NIALL

Keď som bol už doma, vyzul som sa a šiel do izby. Všetci už boli doma, a spali. Zatvoril som za sebou dvere a skočil na posteľ. Už dlho som nebol tak šťastný. Človek ktorý sa mi páčil ma pozval von. Cítil som sa ako vo sne. Vyzliekol som si mikinu ktorú mi požičal. Voňala za ním, pritlačil som si ju k nosu a zhlboka sa nadýchol. Bola to dokonala vôňa. Tak veľmi mi chýbal, aj keď sme sa videli pred 10 minútami. Po chvíli som vybral mobil. Skoro ma porazilo. Louis jetak trochu.. veľmi starostlivý a bojí sa o mňa

Louis: Niall?

Louis: Tak čo? Už si v parku?

Louis: Ni?

Louis: halooo???

Louis: preboha Niall stalo sa niečo?

Louis: prosím ozvi sa 

Louis: ak ti niekto ublížil, ZABIJEM HO!

Louis: Ni, toto prestáva byť sranda, odpíš mi prosím

Louis: Niall!!!

Louis: prosím :(

Louis: prosím povedz mi že žiješ

Ani som mu neodpovedal na správy, rovno som mu zavolal. Louis behom sekundy zdvihol, mal červené a zaslzené oči.

"Hejj! Čo sa stalo?" spýtal som sa.

"VIEŠ AKO SOM SA O TEBA BÁL?!" zakričal

"Prepáč že som sa ti neozval, ja, ja som nemal čas. Ale žijem nemusíš sa bať, no ták, neplač Lou prosím" povedal som rýchlo. Louis sa po chvíli ukludnil. 

"A ako bolo? kto to bol?" opýtal sa jednoducho, chvílu som rozmýšlal či mu poviem pravdu, ale je to predsa môj najlepší kamarát.

"No, Liam" povedal som potichu, s malým úsmevom na tvári.

"Čoooooooo????!!!!!" vykríkol Lou, do široka sa usmial.

"Počuj musím už ísť, zajtra sa vidíme" povedal som, nechcel som rozprávať o Liamovi, mohol by to niekto z domu počuť. Louis ma len pozdravil a ja som zložil.

Po pár minutách, som už oblečený v pyžame zaspal, samozrejme že som mal pri sebe Liamovu mikinu.