74

1.7K 75 1
                                    

Šťastne zložíme mobil.

"Mami musím ísť" zakričím na celý dom a rýchlo sa začnem obúvať.

"A čo sa stalo?" Nechápavo sa ma spýta.

"William nie je obvinený" poviem šťastne a ani sama neverím svojim slovám.

"Tak to je super" povie s úsmevom na tvári mama.

"To je. Ale musím utekať" rýchlo odpoviem a vybehnem von  z domu a vbehnem do auta. Čo najrýchlejšie sa snažím naštartovať ale neviem z akého dôvodu mi to nejde.

"Kurva" zahresim potichu. V tom momente sa mi auto podarí naštartovať.

"Ďakujem" dám mu rýchlu pusu na volant a pridám na plyn. Chcem byť čo najrýchlejšie tam. Ani nie za desať minút zostanem na parkovisku pred políciou. Vyskočím z auta a bežím rovno dnu.

"Som tu kvôli Williamovi Blaceovi" poviem zadychčane pani ktorá sedí v predu.

"Hneď to bude" povie s úsmevom na tvári s niekomu zavolá.

"O chvíľu príde policajt Johnson" povie s kľudným hlasom a znova začne niečo písať do počítača.

"Ďakujem" jemne sa na ňu usmejem a netrpezlivo začnem stepovať. Onedlho sa otvoria dvere a z nich vyjde policajt.

"Pani Wilsenová?" Spýta sa ma opatrne

"Áno" rýchlo k nemu podídem.

"Poďte so mnou" povie rozhodne a vyberie sa dverami ktorými prišiel. Iba prikývnem a nasledujem ho. Zavedie ma do miestnosti v ktorej ma čaká William.

"Nora?" Prekvapene sa otočí. Pod okom zbadám , že ma monokeľ.

"Čo sa ti stalo?" Vystrašene sa ho spýtam  a rýchlo k nemu podídem.

"To nič nie je" mávne nad tým rukou.

"Akože nič. Veď to máš celé fialové" poviem zhrozene. Opatrne ho za to chytím a on iba potichu sikne.

"Hej to nič nie je " zatiahnem ironicky.

"Nerieš to" odbije ma a odtiahne sa odomňa.

"Ako chceš" myknem nad tým plecom.

"Môžme už riešiť ten prípad?" Ozve sa za nami právnik, ktorý ani neviem kedy vošiel do miestnosti.

"Jasne" prikývnem a zaujato sa naňho pozriem.

"Nie je to všetko také jednoduché ako sa zdá. Možno našli obvineného ale Williama len tak nepustia" povie z ničoho nič právnik.

"A to už prečo?" Nechápavo sa naňho pozriem.

"Sú tam ešte právne záležitosti" vysvetli mi.

"Takže ešte ostávam v base?"spýta sa ho William nechápavo .

"Nie. Ste prepustený domov. Ale budete v domácom väzení. Na nohu vám dajú náramok vďaka ktorému vás budú sledovať kde ste" začne vysvetľovať.

"Takže nebudem môcť opustiť svoj byt?" Pýta sa ho William.

"Áno. Budete sa môcť zdržiavať len v byte. Jedine kedy budete môcť z bytu odísť bude v deň súdu"

"V deň súdu?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Pôjdete na súd a ten ukončí váš trest" vysvetli.

"A kto je obvinený?" Opatrne sa spýtam. Chcem vedieť kto je zabil tú ženu.

"To vám bohužiaľ nemôžem povedať" povie smutne právnik.

"Prečo?" Nechápavo sa ho spýta William.

"Je zakázané o tom hovoriť do súdu" povie rozhodne právnik.

"Fajn" vzdychnem si.

"Môžte ísť za policajtom. Stretneme sa na súde o týždeň" povie právnik a odíde.

"Takže už ťa budem mať doma" usmejem sa naňho s ruky mu obmotám okolo krku.

"Vyzerá to tak" usmeje sa na mňa a jemne ma pobozká.

"Poďme za policajtom aby sme mohli ísť domov" poviem rozhodne.

"Jasne poďme" prikývne William a chytí ma za ruku. Policajt za ktorým sme mali ísť je hneď v druhej miestnosti. Iba nasadil Williamovi náramok a mohli sme ísť.

"Keď budete mimo domu bude silno pípkať" povie nám tesne pred odchodom.

"Okey" prikývne William a spoločne ruka v ruke sa vyberieme preč z policajnej stanice. Automaticky si sadnem na miesto vodiča.

"A to čo toto?" Nechápavo sa na mňa pozrie William.

"Už som si zvykla tu sedieť" poviem opatrne.

"No pekne. Nie som tu krátky čas a ty už sedíš na mieste šoféra" s úsmevom na tvári pokrúti hlavou.

"Musel niekto šoférovať" mykne plecom a čakám kedy nastúpi.

"To je pravda" prikývne.

"No už si sadne nech môžme ísť" poviem nedočkavo.

"Idem , idem" zasmeje sa nadomnou a sadne si na miesto spolujazdca. Naštartujem auto a vyberiem sa rovno domov. Pekne jazdíme uličkami s sledujeme okolie.

"Šoféruješ oveľa lepšie" pochváli ma.

"Ja viem. Keď si bol v base tak som veľa šoférovala" vysvetlím mu.

"Užívala si si moje krásne auto?" Upriamy na mňa svoje krásne modré oči.

"Tak keď som mala príležitosť" usmejem sa naňho.

"Kto ju podľa teba zabil?" Spýta sa ma opatrne.

"Neviem" odpoviem jednoducho.

"Myslíš že toho človeka poznáme?" Ďalej sa ma pýta.

"Neviem zlato. Všetko je možné" nahlas si vydýchnem a zaparkujem pred naším bytom.

"A už sme tu" poviem šťastne. Obidvaja vystúpime a zamierime si to rovno dobre do bytu.

"Bože či mi to tu chýbalo" povie šťastne William a zvalí sa na gauč.

"Je tu kúsok neporiadok" poviem popritom ako si vyzúvam topánky.

"To nevadí. Navaria niečo dobré" spraví na mňa psie oči.

"Jasne" poviem s úsmevom a namierim si to rovno do kuchyne.

"Milujem ťa" zakričí mi s obývačky.

"Aj ja teba"

Fake FamilyWhere stories live. Discover now