22

4K 127 0
                                    

Od rána ma William zlú náladu. Nikto mu volal a odvtedy je na mňa nahnevaný aj keď som mu nič nepravila. Takže nechápem čo sa mu deje.
"Kam ideš?" Spýtam sa ho keď ho nájdem obliekať si bundu.
"Musím si niečo vybaviť" odvrkne a ďalej pokračuje v pripravovaní sa.
"Deje sa niečo?" Spýtam sa ho starostlivo.
"Nič" povie nepríjemným tónom.
"Musíš byť na mňa odporný?" Spýtam sa ho mierne nahnevane.
"A ty sa musíš do všetkého starať?" Odpovie mi otázkou.
"Tak prepáč že sa o teba zaujímam"
"Hej ty sa zaujímaš. Len vyzvedaš lebo musíš vedieť o všetkom" pozrie sa na mňa a prepychne ma pohľadom.
"Prestaň byť na mňa odporný" jemne zvýšime hlas.
"A ty prestaň byť ako moja mama" odbije ma.
"Vieš čo strč sa. Pre mňa si rob čo len chceš" mávnem nadním len rukou.
"Aj si budem" odvrkne a vyjde vonku z bytu. Silno zabuchne dvere a už ho niet. Nechápavo sa vyberiem do obývačky na gauč. Absolútne nechápem čo to malo znamenať. Doteraz bol normálny a teraz mu len tak preplo. A to všetko len kvôli jednému telefonátu. Neviem kto ho mohol tak nasrať ale zaujíma ma to. Nie je možné aby sa z ničoho nič tak nasral

William sa domov vrátil až o desiatej večer. Prišiel ako tornádo. Robil neuveriteľný hluk a veci čo mu stálo v ceste zhodil na zem. Hneď ako vošiel som išla za ním aby sme si vysvetlili čo malo znamenať to ráno. Lenže keď k nemu prídem zbadám že je úplne mimo.
"William ty si pil?" Spýtam sa ho nahnevane. Pozrie sa na mňa. Oči má celé červené. Neviem koľko toho vypil ale malo to určite nebolo.
"Iba trošku" povie s úškrnom na tvári. Vo mne začne bublať hnev.
"Trošku?" Skríknem. William sa zasmeje.
"Iba trošičku" znova sa zasmeje.
"Ani nevieš normálne stáť na nohách a ty mi povieš že si pil iba trošku? Myslíš si že som sprostá" kričím naňho. Neuveriteľne na nasral. Ráno odíde zdutý a domov sa vráti ožratý. Čo to má akože znamenať ?
"A čo je teba do toho koľko som pil?" Zvýši hlas aj on.
"Vieš čo nič" odvrknem.
"Presne nič. Tak sa kurva do mňa nestar" skríkne po mne a mňa od strachu mykne.
"Nekrič po mne" skriknem aj ja po ňom. William sa nahnevá. Prepychne ma pohľadom a priblíži sa ku mne bližšie. Cítiť z neho alkohol ale že veľmi. Stojí blízko mňa. Zdvihne ruku do vzduchu a ja sa automaticky odtiahnem. William si to všimne
"Ty sa ma bojíš?" Nechápavo sa ma spýta . Lenže ja mu neodpovedám iba ostanem stáť na mieste ako prikovaná.
"Ty si si myslela že ťa chcem udrieť?" Spýta sa ma prekvapene. Ja iba mierne prikývnem. William sa stiahne. V jeho očiach uvidím strach s ľútosťou
"Vieš o tom že ja by som ti nikdy neublížili?" Spýta sa ma a jemne ma pohladká po líci
"Ja viem. Ja som sa len..." Nedokážem dokončiť svoju myšlienku
"Čo si sa? Ublížil ti niekto?" Vo Williamovych očiach znova uvidím hnev ale nie na mňa ale na osobu ktorá by mi ublížila.
"Zľakla som sa. Bála som že ma udrieš" zašepkam potichu.
"Ja ti nikdy neublížim. To si môžeš byť istá." Uzbezpečí má William.
"Ja viem že ty by si mi nikdy neublížil". Povie a pozriem sa do zeme.
"Ublížil ti niekto iný? Udrel ťa niekto niekedy?" Starostlivo sa ma spýta . Ja sa ďalej pozerám do zeme.
"Nora" napomenie ma. Chytí mi bradu a prinúti má pozrieť sa mu do očí.
"Odpovedz mi" súri ma William.
"Keď som bola malá. Ale to bolo už dávno" rýchlo zo seba vysipem. William sa nahnevá.
"Kto to bol?" Spýta sa ma nahnevane.
"Zajtra ti to vysvetlím" poviem mu. Ale vidím že Williamovy to ako odpoveď nestačí.
"Okamžite mi povedz kto to bol" povie rozhodne William. Začnem sa mrviť lebo mi je nepríjemné o tom vravieť. Ale William má prepychuje pohľadom a dožaduje sa odpovede.
"Môj oco" zašepkam.

Fake FamilyWhere stories live. Discover now