69

1.8K 77 3
                                    

"ja neviem čo mám robiť" zúfalo poviem Eve do telefónu.

"Spýtaj sa ho na to" povie rozhodne.

"Tak to nie" nesúhlasné pokrútim hlavou.

"Prečo nie?" Nechápavo sa ma spýta.

"Lebo ja ho nechcem zbytočné rozčúliť. Spraví potom nejakú blbosť a to mu naozaj veľmi nepomôže teraz" rýchlo jej vysvetlím.

"To máš pravdu" súhlasí so mnou.

"Lenže potrebujem vedieť aké mal problémy" postavím sa a začnem chodiť hore dole po kúpeľni. Nikdy som nebola v takom strese ako som teraz

"Isto to nebolo nič vážne" ubezpečí ma.

"Ako to môžeš vedieť?" Nechápavo sa jej spýtam.

"Lebo kebyže to je niečo vážne tak sa z toho tak rýchlo nedostane" vysvetli mi.

"To máš pravdu" prikývnem.

"No takže nerob stresy a pekne ho podpor dneska" povie rozhodne.

"Fajn" prikývnem.

"Musíme ísť Nora" zakričí William a silno mi zabúcha na dvere.

"Idem" odkričím mu.

"Musím ísť maj sa" rýchlo poviem Eve a vypne mobil. Cestou sa pozriem do zrkadla či mám všetko v poriadku.

"Čo si tam tak dlho robila?" Nechápavo sa ma spýta

"Ale nič. Len som sa upravovala" zaklamem mu a usmejem sa naňho.

"Ty sa nemusíš upravovať. Vyzeráš vždy nádherne" usmeje sa na mňa a pritiahne si ma k sebe.

"Som rada, že sa ti páčim" usmejem sa a rukou ho pohladkám po tvári.

"Ty mne vždy" uškrnie sa a pobozká ma.

"No už musíme ísť" odtiahnem sa od neho. William len jemne zakňučí.

"Ale no" pokrúti hlavou.

"Nemôžme meškať" poviem rozhodne a vyjdem z bytu. William sa iba zasmeje a ide rovno za mnou.

"A čo ak budeme?" Chytí ma za ruku a otočí si ma smerom k sebe.

"Tak bude zle" pošlem mu pusu a jedným stlačením zavolám výťah.

"Ja si nemyslím. Veď počkajú" nesúhlasí so mnou William.

"To si zase nemyslím ja" povie a vojdem do výťahu. William ma hneď nasleduje.

"Ale no" uškrnie sa na mňa a chytí ma za pás.

"Žiadne no. Ideme a hotovo" poviem rozhodne a postavím sa k dverám, ktoré sa ako na želanie otvoria.

"Šoférujem" zvolám šťastne.

"Čo?" Prekvapene sa na mňa pozrie.

"Chcem šoférovať" spravím naňho smutný kukuč. William sa iba usmeje.

"Fajn" hodí mi kľúče, ktoré hneď chytím.

"Ďakujem" pošlem mu pusu a sadnem si za volant.

"Mám taký pocit , že vedikt súdu mi môže byť jedno" povie z ničoho nič.

"Prečo" nechápavo sa naňho pozriem.

"Lebo túto cestu aj tak neprežijem" povie a hneď vybuchne do smiechu.

"Haha" zasmejem sa ironicky.

"Nejdeš už nejak rýchlo?" Spýta sa vystrašene a chytí sa palubnej dosky.

"Hovoril si pomaly?" Nechápavo sa ho spýtam a pridám na plyn.

"Ejhaa" prekvapene sa na mňa pozrie.

"Stačí takto?" Jedným okom sa naňho pozriem.

"Stačí" spokojne sa uškrnie a zameria pohľad na mňa.

"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Páči sa mi tá sledovať" odpovie a celý čas sa usmieva.

"A prečo?" Ďalej sa ho vypytujem.

"Lebo si strašne sexi" zavrčí potichu. Po celom tele mi automaticky prejdu zimomriavky. Presne toto na ňom milujem dokáže ma potešiť len jednou vetou.

"A sme tu" usmejem sa naňho a zastavím tesne pred dverami súdu.

"Zvládneme to" povie rozhodne a pevné a ma chytí za ruku.

"Jo zvládneme" prikývnem. Nakloním sa k nemu a jemne ho pobozkám.

"Ľúbim ťa" zašepkam potichu a prejdem mu prstom po líci.

"Aj ja teba" zašepka ešte raz ma pobozká a spoločne sa vyberieme do vnútra. Ja vojdem dní do sály a William ostane ešte vonku. Hneď zbadám v prednom rade sedieť Thomasa a Lea. Vyberiem sa k nim a sadnem si vedľa Lea.

"Ahoj" pozdraví sa mi s úsmevom.

"Ahoj" jemne sa usmejem. Čím dlhšie tu sedíme tým väčší strach mám. Bojím sa ako súd rozhodne. V tom do miestnosti vojde sudkyňa. Je to stará pani s okuliarmi na očiach a nepríjemným výrazom na tvári. Nemyslím si , že táto žena spraví nejaký príjemný rozsudok.

"Nech obvinení vstupy" ozve sa z ničoho nič. V tom sa otvoria dvere a cez ne vojde William s putami na rukách. Nechápem kedy mu ich dali. Vystrašene sa naňho pozriem. William ma len ubezpečí úsmevom , že všetko bude v poriadku. Aj keď v jeho tvári vidím dosť veľký strach. Williama posadia rovno pred nás. Sedí pred Leom a jedným okom sleduje aj mňa.

Sudkyňa začne súd. Právnik ktorý je proti nemu vyťahuje naňho všetko možné. Záznam s kamery na ktorej je William ako vychádza z jej domu. Ukážu obrázok mŕtvej Melisi , ktorá bola očividne zastrelená. Jedine čo na Williama nesedí je zbraň keďže žiadnu nemal.

"Ešte niečo?" Spýta sa sudkyňa

"Nie všetko" povie právnik a sadne si.

"O chvíľu sa súd rozhodne" povie a všetci len čakáme. Čakáme kedy povie konečný verdikt. Netrpezlivo čakám ako to dopadne. V duchu sa modlím že všetko bude dobré.

"Prosím obvinený postavte sa" povie sudkyňa rozhodne. William hneď vybehne na nohy.

"Súd rozhodol , že William Blace je vinný za vraždu prvého stupňa a je odsúdený na 15 rokov väzenia bez možnosti odstúpenia" povie sudkyňa rozhodne a buchne kladivkom. V tom momente sa na chvíľu zastaví svet. Ako keby mi niekto niečo pichol do srdca. Leo vedľa mňa strpne a jeho otec tiež.

"To nemôžete" skríkne nesúhlasné William.

"Súd sa skončil" rozhodne povie sudkyňa.

"Ja nie som vrah" ozýva sa William, ktorého ťahajú smerom k dverám cez ktoré vošiel.

"Nie" skriknem s chcem ísť sa ním lenže  Leo ma zastaví a nechce ma pustiť.

"Dajte mi pokoj" skriknem na Lea a snažím sa mu vytrhnúť.

"William" zakričím nahlas.

"Neboj sa všetko bude v pohode" ubezpečí ma a policajti ho vynesú cez dvere von. Z oči sa mi spustí vodopád sĺz ktoré neviem zastaviť. Pritiahnem sa na Leove plece a rozplačem sa ešte viac. Toto nemôže byť pravda, nemohli ho zatknúť do basy na 15 rokov. To nie!

Fake FamilyWhere stories live. Discover now