60

2.2K 86 2
                                    

"zlato prišli pozvánky" zvolám šťastne a rozbehnem sa za Williamom do obývačky.
"Už sú tu?" Spýta sa ma prekvapene.
"Hej. Nemyslela som si že ich spravia tak rýchlo" sadnem si vedľa neho na gauč. Pozvánky sme navrhli pred tromi dňami a už prišli. Pomaly ich začnem vyberať vonku s obálky. Sú nádherné. Spravili sme ich mierne elegantné. Sú celé biele v strede je ozdobné zlaté písmo a po krajoch sú zlato biele kvety.
"Sú krásne" zvolám zasnene. Ukážem ich aj Williamovi. Premeria si ich pohľadom a pomaly sa mu na tvári vyčarí ten najkrajší úsmev aký som kedy videla.
"Sú skvelé" povie s úsmevom na tvári a jednu si zoberie do ruky. Pohľadom ju celú premeria a potom zamerá pohľad na mňa.
"Osobne ich dáme mojím a tvojim rodičom a Eve, ostatným pošleme len poštou nie?" Navrhnem Williamovi.
"Hej súhlasím. Dneska vybavíme tých čo sú osobné a zajtra pošleme poštou" súhlasí so mnou William.
"Takže o tri týždne nás čaká svadba" neveriacky pokrútim hlavou.
"Vyzerá to tak" uškrnie sa na mňa.
"Ako sa cítite pán Blace?" Usmejem sa naňho a priblížim sa k nemu bližšie.
"Výborne a vy páni Blaceova?" Uškrnie sa na mňa a palcom mi prejde jemne po líci.
"Priam skvelé" pritiahnem sa k nemu ešte bližšie a jemne ho pobozkám.
"Ideme vybaviť pozvánky?" Spýtam sa ho a do ruky vezmem štyri pozvánky.
"Môžme" prikývne a ešte raz ma pobozká.
"Tak poďme" chytím ho za ruku a vytiahnem ho hore z gauča. William sa na mňa iba usmeje a nasleduje ma do auta.
"Kam ideme najskôr?" Spýta sa ma hneď ako naštartuje auto.
"Poďme k mojej mame" poviem rozhodne. Viem že u nej to vybavíme rýchlo.
"Okej" prikývne a nasmeruje to k mojej mame.
"Bojím sa ako zareaguje" povie keď už sme neďaleko môjho bývalého domu.
"Bude šťastná" ubezpečí ma.
"Dúfam" nahlas si vydýchnem. William zastane pred mojím domom.
"Ideme?" Spýta sa ma. Ja iba prikývne a s úsmevom na tvári sa vyberiem do domu. William ma celý čas drží za ruku. Opatrne zaklopem na dvere.
"Ahojte " hneď sa vo dverách objaví moja mama.
"Ahoj" usmejem sa na ňu a silno ju objíme.
"Kvôli čomu ste prišli?" Spýta sa nás s úsmevom na tvári. Prejdeme okolo nej do obývačky a sadneme si na gauč.
"Chceme ti niečo povedať" poviem opatrne.
"Čo sa deje?" Vystrašene sa nás spýta a rýchlo si sadne oproti nás.
"Máme takú menšiu novinu" začnem opatrne. Pozriem sa na Williama a ten mi hlavou naznačí aby som pokračovala. Z hlboka sa nadýchnem a pokračujem.
"Nech sa páči" podám jej obálku v ktorej je pozvánka. Cestou k mame sme sa zastavili na pošte a kúpili sme obálky. A každú jednu sme zabalili do nej.
"Čo to je?" Nechápavo sa na nás pozrie.
"Otvor to a uvidíš" poviem s úsmevom na tvári. Opatrne to otvorí a hneď ako uvidí pozvánku sa na jej sa objaví neuveriteľný úsmev na tvári.
"To je pravda?" Neveriacky sa nás spýta.
"Áno. Budeme sa brať" usmejem sa na ňu .
"Bože to je skvelé" zvolá šťastne. Rýchlo sa postaví a silno nás oboch obíme.
"Strašne sa teším" odtiahne sa od nás a rukou si utrie slzu.
"Ty plačeš?" Neveriacky sa jej spýtam.
"Moja jediná dcéra sa vydáva. Jasne že plačem" povie pomedzi plač.
"Som rada že si šťastná" usmejem sa na ňu.
"Neuveriteľne som šťastná. Bože môj ja si musím ísť kúpiť šaty. A kedy to vôbec je? Ježiši o tri týždne aj kaderníka musím vybaviť" začne rýchlo hovoriť .
"Mami veď kľud" ukľudním ju.
"Ja neviem čo mám od radosti skorej robiť" povie šťastne a rýchlo sa posadí späť .
"Nemusíš nič " jemne sa nad ňou zasmejem.
"My s Williamom vybavíme všetko. Tvojou povinnosťou je len prísť na svadbu" chytím Williama za koleno a na mamu sa usmejem.
"Dobre Zlatko" usmeje sa na mňa.
"My už asi pôjdeme" ozve sa nakoniec William.
"Už hej" súhlasím s Williamom.
"Prečo už tak skoro? Veď ste len teraz prišli" nechápavo sa na nás pozrie mama.
"Musíme ísť ešte k našim" vysvetli jej William.
"Jaj jasne. Tak bežte" rýchlo vyskočí zo sedačky. Ja chytím Williama za ruku a spoločne vyjdeme z domu preč.
"Potom mi zavolaj" zakričí za mnou mama.
"jasné neboj" ubezpečím ju.
"Majte sa" obom nám z dverí zakýva. Usmejem sa na ňu a zakývam jej späť. S potom už len s Williamom zmyzneme v aute. Celú cestu nič nepovieme lebo sa obydvaja bojíme ako bude reagovať jeho otec.
"Myslíš že to zoberie dobre?" Spýtam sa ho potichu keď zastaneme pred ich domom.
"Je mi to jedno" odvrkne William a vystúpi z auta. Chvíľu sledujem jeho postavu a potom ho nasledujem aj ja. Tu William nezaklope iba vojde dnu a ja opatrne idem za ním.
"Mami?" Zakričí. Jeho hlas sa začne ozývať celým domom.
"William?" Prekvapene sa pred nami objaví jeho mama.
"Ahoj" usmeje sa na ňu.
"Vy ste prišli na návštevu?" Spýta sa nás šťastne a rýchlo k nám dobehne.
"Hej. Sú všetci doma?" William iba prikývne a poobzerá sa okolo seba.
"Hej. No poďte si sadnúť" chytí nad oboch za ruku s začne nás ťahať do obývačky.
"Čo si dáte? Čaj alebo kávu?" Šťastne sa nás pýta a pobehuje okolo nás.
"Nič sme tu len na chvíľu" hneď ju schladí William. Jej úsmev trochu povädne.
"A koláčik?" Pýta sa nás ďalej.
"Naozaj nič mami. Zavoláš otca a Lea?" Spýta sa jej netrpezlivo William. Vidím že to chce mať hneď za sebou.
"Jasne. Počkajte chvíľu" rýchlo odbehne niekde preč. S Williamom netrpezlivo čakáme. Keď v tom vojdú do obývačky všetci naraz.
"Čauky" usmeje sa na nás Leo a sadne si oproti nám.
"Ahoj" usmejem sa nanho. Toto je jediná veta ktorú som tu zatiaľ povedala.
"Potrebuješ peniaze?" Nahnevane sa ho spýta otec.
"Nie. Prišli sme vám niečo povedať" odvrkne a zameria svoju pozornosť na Lucy a Lea.
"No som zvedavý čo také dôležité že ma ťaháš od práce" povie mierne nahnevane jeho otec a ďalej sa venuje svojmu mobilu. William len vytiahne pozvánku a podá ju Lucy.
"Čo to je?" Nechápavo sa na to pozrie.
"Otvor a uvidíš" povie jej s úsmevom na tvári. Leo sa k nej nedočkavo natiahne a sleduje čo to je. A jeho otec len stojí pri stene a ďalej činí do mobilu. Lucy opatrne vytiahne pozvánku a prekvapene sa na ňu pozerá.
"No pekne braček. Ty sa budeš ženiť" ako prvý sa ozve Leo.
"Vy buďte mať svadbu?" Spýta sa prekvapene jeho mama.
"Áno budeme sa brať" povie William pyšne a chytí ma za koleno.
"Som taká šťastná" povie šťastne jeho mama a začne si utierať slzy ktoré jej začali tiecť po lícach.
"Čo budete robiť?" Nechápavo sa nás spýta jeho otec ktorý už zameral pozornosť na nás a nie na jeho debilný mobil.
"Budeme mať svadbu" povie rozhodne William.
"Tak to len cez moju mŕtvolu!" Skríkne jeho otec.
"Aký máš s tým problém?" William sa vystrie a upriamy svoju pozornosť jeho smerom
"Nebudeš si brať ju" iba na na mňa mávne rukou.
"Je to moja vec s kým budem mať svadbu" zavrčí naňho William.
"Väčšiu chuderu si si nevedel nájsť?" Spýta sa ho nahnevane a na mňa len hodí znechutený problém.
"Čo ste to povedali?" Spýtam sa ho nahnevane.
"Že si obyčajná chudera a ide ti len o jeho peniaze. A neklam že to tak nie je" upriamy svoju pozornosť na mňa.
"Vy o mne viete veľké hovno tak mi láskavo nehovorte že som chudera" zavrčím naňho.
"Ja hovorim len pravdu. A viem o tebe viac než dosť. Ako aj to že tvoj otec bol len obyčajný alkoholik a narkoman. Dobre že skapal taký ľudia by tu nemali čo robiť" povie znechutene. Viem že ma chce zraniť. Lenže hneď ako spomenul môjho otca môj hneď narástol.
"Čo ste to povedali?" Rýchlo sa postavím na nohy.
"Počula si" odvrkne.
"Láskavo si neberte môjho otca do tej vašej odpornej papule. Viete k ňom veľké hovno a isto bol lepší ako vy. Ste len obyčajný kretén" skriknem po ňom.
"Čo si to povedala?" Zbadám v jeho očiach hnev. Ale ja neustúpim.
"Ste len obyčajný kretén , ktorý si myslí že zožral všetku múdrosť sveta" skriknem po ňom.
"Uvedom si s kým hovoríš" povie nahnevane.
"Lebo čo? Udrieťe má?" Nakloním nabok svoju hlavu a zameriam naňho svoje oči s ktorými sa ho pokúsim prepychnúť.
"Čo stratili ste reč? Ste len obyčajný kretena a podvodník. Ľutujem vašu ženu že je ešte s vami kebyže som na jej miesta ja hneď vás pošlem do prdele kde aj patríte" skriknem po ňom. V tom sa na mňa zaženie. Lenže William ho hneď zastaví.
"Opováž sa jej dotknúť" zavrčí na naňho.
"Okamžite vypadnite s môjho domu" skríkne nahlas.
"S radosťou" uškrniem sa naňho a nahnevane okolo neho prejdem. William sa naňho nahnevane pozrie a potom ma nasleduje.
"A nikdy sa sem už nevráťe" zakričí za nami.
"Nebojte sa to ani nemáme v pláne" zakričím mu späť a rýchlo si razím cestu k dverám. Rýchlo ich otvorím.
"A dajte sa vypchať" uškrniem sa naňho a vyjdem von. William zavrie dvere a a prekvapene sa na mňa pozrie.
"Som na teba pyšný" usmeje sa na mňa a pobozká ma na čelo.
"Tak ma nasral" poviem nahnevane.
"Si strašne zlatá keď sa hneváš" pritiahne si ma k sebe a jemne ma pobozká.
"Kebyže môžem tak ho zabijem" poviem nahnevane.
"A ja by som ti v tom pomohol" uškrnie sa na mňa.
"Ďakujem. Poďme k Eve lebo tu nemôžem byť už ani o minútu dlhšie"
"Jasne poďme" chytí ma za ruku a začne má ťahať do auta. Rýchlo naštartuje a vypadneme z tohto tomu čo najďalej. Oficiálne serem na jeho otca. Nech sa dá vypchať idiot!!

Fake FamilyWhere stories live. Discover now