Len raz //boyxboy//✔

⚫21⚫

Pobozkal som ho. Jemne a nežne akoby som sa bál, že sa mi rozpadne v rukách. Nikdy som necítil taký pocit v bruchu. Zrejme mi tam lietali motýliky ako to všetci hovoria. V tú chvíľu som taktiež vôbec nevnímal okolie. Zabudol som, že pri nás aj naďalej sedí Dark. Zabudol som aj na to, že sú tu Liam s Niallom. Vnímal som len jeho. 

Tie jeho úžasné, mäkké a plné pery.

Neviem po akej dlhej chvíli sme sa odtiahli, no hneď som naňho pozrel. Bál som sa, že by teraz ušiel. Bál som sa, že to vôbec nebol dobrý nápad. No nestalo sa tak. Práve naopak. Na tvári sa mu objavil úsmev a aj jemná červeň. Musel som sa pousmiať. Bol neskutočne zlatý. 

,,Tak toto bola bomba" ozval sa za nami Li. V hlave som ho začal preklínať. Prečo vždy musí pokaziť peknú chvíľu? Opatrne som Jaya pustil a nechal ho nech vojde dnu. On vošiel a vyzul sa. Zatiaľ čo sa on vyzúval som hodil po Liamovi vražedný pohľad. Ten sa radšej hneď spakoval preč. Jay potom na mňa pozrel. 

,,J-ja sa ešte raz ospravedlňujem. Nemal som to urobiť. A pochopím, keď budeš aj cez to všetko na mňa nahnevaný" sklonil pohľad. Ja som sa však znovu pousmial.

,,Nebudem nahnevaný. Nemám byť prečo. Uznávam bál som sa o teba, ale nie som nahnevaný" pozeral som naňho. On pohľad znova zdvihol na mňa s menším polo úsmevom. 

,,Hej bál sa až tak, že už o štvrtej rán som ho načapal v kuchyni s kávou" uchechne sa Liam. Ja som však nestihol zareagovať tak rýchlo ako Jason.

,,To naozaj?" pousmial sa. ja som pozrel naňho. Nemohol som mu klamať. Preto som len prikývol. 

,,Všetko ti poviem večer, keď odídu a budeme tu sami" pozeral som naňho.

,,Teraz sa poď hlavne najesť. Musíš byť už určite hladný a Ni pripravil určite dobré raňajky, keď ma ich vôňa zobudila" dodal som po chvíli. Jay sa zachichoce a ja v tú chvíľu zistím, že nič tak zlaté som nikdy nepočul. 

Prečo som si to nikdy pred tým nevšimol?

Vybrali sme sa do kuchyne teda aj jedálne, kde už Ni chystal raňajky na stôl a Li mu v tom pomáhal. A vtedy som si to všimol aj u nich. Boli zohraný a rozhodne to medzi nimi iskrilo. Len som sa usmial a, keď si všetci sadli sadol som si aj ja. Pozrel som na Jaya. Vyzeral byť šťastný. Aspoň teraz. Začal som jesť a musel som uznať, že to vôbec nie je zlé.

Nakoniec sme sa všetci po raňajkách presunuli do obývačky kde sme strávili čas až do večera. Teda ak sa neráta obed, ktorý bol samozrejme medzi tým.

Večer sme sa rozlúčili s Niallom a Liamom. Jay od dverí odišiel skôr a smeroval do obývačky. Ja som za ním prišiel neskôr. Pohľad som presunul hneď naňho. Sedel už na gauči, nohy mal prisunuté pri hrudi a obímal ich. Vedel som o čom rozmýšľa. A vedel som aj to, že to bude najbližšia téma, ktorú budeme rozoberať. Sadol som si vedľa neho čo on hneď zaregistroval, no svoj pohľad nechával niekde vpredu.

,,Ako to teraz medzi nami je?" opýtal sa po chvíli ticha. Ja som naňho pozrel.

,,Neviem" odpovedal som popravde. Naozaj som nevedel ako to teraz medzi nami bude. Vlastne neviem ako ten bozk vnímal on. No zrejme mu na ňom dosť záležalo.

,,Aha" vyšlo z neho. A tu nastala chvíľa kde sa stalo niečo zle. Ja som nevedel čo mám robiť a Jay nevedel čo mal povedať. Nakoniec som sa však rozhodol zakročiť ja.

,,Jay ja nechám to na teba. Rozhodne ťa nechcem do ničoho tlačiť a ani nútiť. Pochopím ak si na tom inak ako ja" ukončil som svoj malý monológ.

,,Viem. Ja len...neviem ako bude všetko prebiehať po tom ak by som súhlasil" povedal a konečne na mňa pozrel.

,,Veď ani neviem čo cítiš" dodal po chvíli. To mal pravdu. Nič som mu nepovedal.

,,No ono to je zložitejšie"

,,Ou" pozrie znovu pred seba.

,,Teda nechcel som, aby to vyznelo nejako zle. No. Asi by som mal začať od začiatku"

,,To by si mohol" povedal.

,,Viem, že som sa kedysi k tebe správal zle a teraz mi je to naozaj ľúto. Prelom začal, keď sa pri tebe objavil Ni. V tej dobe som nevedel prečo ale štvalo ma, keď bol pri tebe. Keď ťa rozosmial a mohol vidieť tvoj úsmev. Ďalší a aj najväčší prelom nastal v parku. Vtedy, keď som sa už neudržal. Do nemocnice som ťa odniesol ja, ale to už asi vieš. Hneď potom ako som sa dozvedel čo sa ti stalo a čo sa vlastne stalo medzi nami som musel volať Liamovi. Stretli sme sa a všetko som mu povedal. Potom sa takého stretnutia opakovali. Až kým mi nezačal hovoriť, že sa mi páčiš. Ja som zo začiatku tomu vôbec neveril. No potom som si začal postupne spájať veci a došiel k záveru, že sa mi páčiš už od začiatku ako som ťa uvidel. Viem možno si povieš, že som to mal možno vyjadriť inak, ale keď to mám takto povedať. Chlapci to inak nevedia. Takže mi naozaj prepáč za to všetko čo som ti spôsoboval" dokončil som svoju reč. Videl som na ňom, že sa niekedy pousmial ale potom nastalo ticho. Nevedel som či je to dobre alebo zle. Tajne som dúfal, že to všetko dobre dopadne. A na moje šťastie to tak aj dopadlo.

Viem, že som napísala, že to bude minulý týždeň tak dúfam, že mi tých pár minút prepáčite.

Inak chystám menšiu novinku tak potom sledujte môj profil. (nie nová knižka to ešte nebude xd)
Prajem ešte pekný deň a hlavne týždeň.

~•Lau•~