Len raz //boyxboy//✔

⚫20⚫

Leo

Večer som normálne nespať. Nemohol som. Stále sa mi snívalo o Jasonovi a čo sa mu všetko mohlo stať. Bál som sa oňho. A veľmi.

Čo ak sa mu naozaj niečo stalo?
Čo ak ho niekto znásilnil?

To nie lebo ten človek by bol už mŕtvi.

Čo ak ho niekto uniesol? Napríklad ten kokot.

Nie to tiež nie. Aspoň dúfam.

Čo ak sa, ale zranil?
Čo ak sa mu stalo niečo vážne a teraz je tam niekde sám bezvládny?

Nie musím prestať na to myslieť.
Určite je v poriadku a nájdeme ho.

Aj tak mi to spať nedalo takže som asi o štvrtej ráno sedel v kuchyni s kávou v ruke. Hľadel som len tak do prázdna a rozmýšľal. Všade bolo ticho, ktoré prerušovalo len tiché klopkanie o parapetu. Začalo pršať asi tak pred 15 minútami. Pozrel som na kávu. Už nebola ani teplá no ani úplne studená. Povzdychol som si. Vtom ku mne prišiel Li, ktorého som počul už z diaľky. Sadol si vedľa na stoličku. Sedel ticho a pozeral raz na mňa a raz na kávu. Už ma to nebavilo ta som prerušil toto ticho. 

,,Li ak sa chceš niečo opýtať pýtaj sa" pohľad som však z kávy nespúšťal. 

,,Nie len sa pozerám" povedal. 

,,Aha" odpovedal som mu.

Prešlo ďalších 15 minút ticha. Až sa konečne ozval.

,,Čo k nemu naozaj cítiš?" spýtal sa ma a pohľad nechal na mne. Taktiež som svoj pohľad nechal na ňom. 

,,Ja neviem" odpovedal som nakoniec.

,,Ako to, že nevieš?" 

,,Proste neviem" odpovedal som mu jednoducho. 

,,Musíš k nemu niečo cítiť ak tu sedíš zrejme od štvrtej ráno"

,,Možno trochu" povedal som. On sa na mňa pozrel nechápavým pohľadom.

,,No, že možno trochu k nemu niečo cítim. A pokiaľ viem toto sme už rozoberali" pozrel som späť na kávu a dopredu som už vedel, že ju nedopijem. Preto som vstal a odniesol ju na pult, ktorý nebol ďaleko vzdialený.

,,Ja viem. No pýtam sa znovu" 

,,Ja som si stále neni istý. Niečo ma pri ňom síce priťahuje, no niečo mi zase hovorí, aby som sa od neho držal čo najďalej" povedal som. Na to len prikývol čo som ja vidieť nemohol, pretože som bol otočený chrbtom. Povzdychol som si a aspoň sa naňho otočil.

,,Tak keď si budeš istý daj vedieť. Ja si idem teraz ľahnúť a ty by si mal ísť urobiť to isté" dopovedal, zdvihol sa a odišiel do hosťovskej kde aj s Niallom spali. Ja som zostal dole a čumel na jedno miesto. Myšlienky mi v hlave behali ako zbesilé. 

Čo ma na ňom priťahuje?
Jeho žiarivý úsmev?
Jeho nákazlivý smiech?
Jeho krásne oči?
Jeho osobitý štýl?

A čo ma na ňom drží ďalej?
Sám neviem.

S týmito myšlienkami  som nakoniec usúdil, že spánok by prospel aj mne. Vydal som sa teda do spálne. Na posteli sa už čakal rozvalený Dark. Ľahol som si na voľnú polku a o malú chvíľu som už spal.

Ráno som sa zobudil na príjemnú vôňu. Obzrel som sa okolo. Nebol to žiadny sen. Na to som, ale posmutnel lebo som si spomenul, že Jason odišiel a zrejme sa stratil. Už s pochmúrnejšou náladou som vstal a išiel do kuchyne. Celkom ma prekvapilo, keď som videl ako sa Ni motá okolo kuchynskej linky. Prehrabol som si vlasy, aby sa ma náhodou nezľakol. 

,,Dobré ráno" ozval som sa potom. Ni aj tak trochu nadskočil. Zrejme ma nepočul ani prichádzať. Otočil sa na mňa s jemným úsmevom.

,,Dobré" povie potichšie a potom sa už ďalej venuje príprave raňajok.

,,Kde je Li?" spýtal som sa.

,,Asi sa práve pretáča na druhý bok" povedal pobavene. JA som sa uchechol. Toto je typický Liam. Vyspáva a potom nič nestíha. Našťastie ku mne prišiel Dark. Pozrel som naňho a dopredu vedel čo urobím. Vedel som však aj to, že ma Li asi zabije. Zohol som sa a niečo mu pošepkal. On sa hneď vydal do hosťovskej. Ja som si zatiaľ sadol na barovú stoličku. Po chvíli sa ozval krik najprv Darkoveho a potom môjho mena. Ja som sa len znovu uchechol a ďalej sedel na stoličke. Z chodby sa vyrútil nahnevaný Li. Pozeral priamo na mňa. Keď som ho zazrel na mojej tvári sa hneď objavil úškrn. 

,,Ty jeden zasran" šiel rovno ku mne. To si už ale získal aj Niallovu pozornosť.

,,Áno?" 

,,Nedaruj si ma za to čo mi to psisko urobilo" došiel ku mne. Až teraz som si mohol všimnúť Darkove dielo. Aspoň s ním nebudem musieť ísť von.

,,No bože tak ťa ocikal" snažil som sa to povedať normálne ale nedalo sa. Na Niallovi som videl, že nemá ďaleko od smiechu.

,,Rovno na hlavu!" ukázal si na vlasy. To už Ni nevydržal a začal sa smiať. Li naňho hneď pozrel.

,,A tuto pánovi je čo smiešne?" spýtal sa ho. Ni však nemohol odpovedať kvôli smiechu. No aspoň sa snažil niečo zo seba dostať. Mňa ale vyrušilo Darkove štekanie na dvere. To oznamovalo, že pred nimi niekto stojí. 

Takto ráno?

Pokrčil som ramenami a išiel otvoriť nevšímajúc si tých dvoch. Prišiel som pred dvere a povedal Darkovi nech prestane. Ten si poslušne sadol a čakal kým otvorím. Ja som sa ale najprv pozrel kto to je. Hneď ako som zistil o koho ide som dvere otvoril a vtiahol človeka do objatia. Nemohol som tomu uveriť. On bol tu. A bol v poriadku. Cítil som ako ma tiež troška neisto objal. Ja som sa pousmial a až po naozaj dlhej chvíli sa odtiahol. On na mňa pozrel, no potom sklonil pohľad. Ja som sa na neho, ale ďalej pozeral.

,,Prepáč" vyšlo z neho potichu. Ja som ho chytil jemne za bradu a tak mu nadvihol hlavu. Svoje oči upriamil do tých mojich. Nevedel som nájsť správne slová. Až po chvíli som sa konečne odhodlal. Odhodlal som sa na to o čom som premýšľal celú noc. Aj o tej štvrtej. Konečne som prišiel na to čo som k nemu cítil. A bolo to skutočné. Žiadna hra ako kedysi. Po celú dobu sme si pozerali do svojich očí. Ja odhodlaný vykonať čin, ktorý mohol všetko zmeniť. Buď k dobrému alebo zlému. A tak som sa nahol a...

Prepáčte, že časť vychádza až tak neskoro, ale mala som akýsi blok. Proste som nevedela ako pokračovať a ako to celé vyvinúť. No zistila som aj to, že tento príbeh nemá pre mňa také kúzlo ako príbeh predtým. Jednoducho chcem povedať (napísať), že tento príbeh pôjde pomaly do finále. Koniec príde zrejme v priebehu pár častí. Na konci však bude epilóg, ktorý by som chcela dať ako prekvapenie. 

No nemusíte sa ničoho obávať. Ďalšie príbehy budú. A už mám ako tak premyslený ďalší, ktorý bude takej istej tematiky (čiže BoyxBoy), no dej príbehu sa nebude podobať ani na jeden môj zatiaľ napísaný príbeh. Viac o tomto príbehu by som vám napísala v epilógu. Teda ak budete chcieť. Zatiaľ sa, ale majte.

~•Lau•~