3

185 15 15
                                    

,,Pôjdem ja" oznámila som Sooyeong a vybrala sa k pokladni kde už čakal zákazník.

,, Dobré ráno" usmiala som sa na človeka ktorému som ale poriadne nevidela do tváre kvôli rúšku a šiltovke.

,, Dobré - " zdvihol svoj pohľad a moje srdce v tej chvíli vynechalo úder.

Stál tam. Pozeral sa priamo na mňa. A aj po štyroch rokoch, stále je to on a stále mi chýba. A tie jeho oči v ktorých sa strácam. No teraz sa musím prebrať.

<Noták Lee si v práci, preber sa, na toto nie je čas! >

Okríkla som sa a začala blokovať tovar ktorí bol vyložený na páse.

<Banánové mlieka, tie budú určite pre Jungkooka >

,, Bude to  2 300 wonov '' oznámila som zákazníkovi.

Vytiahol z v recka sumu ktorú som povedala ešte raz sa na mňa pozrela a odišiel.

<Všakže sa mi to len nesníva?!  chytila som sa za hlavu.

Panebože, čo sa práve teraz stalo.

Jemne som sa prefackala po tvári. Hyun Lee preber sa. Určite si ťa už ani len nepamätá, jednoducho zabudol. Takže sa teraz budeš robiť že si nič nevidela, že tento človek sa tu nikdy neobjavil.

,, Všetko je fajn " povedala som si potichu pre seba a odišla od pokladne. Nahodila som na svoju tvár úsmev a šla opäť k Sooyeong ktorá už bola prichystaná na odchod.

Usmiala som sa na ňu
,, Už odchádzaš...?"

Prikývla hlavou na súhlas a objala ma
,, Drž sa, uvidíme sa neskôr"

Vzápätí odišla z obchodu ako najrýchlejšie mohla. Najskôr musela niečo vybaviť.

,, Ah" po vzdychla som si. Bol to naozaj on. O môj bože za tie roky sa vôbec nezmenil, je to vôbec možné?!

Takto som sa už vôbec nevedela sústrediť. Celý čas som myslela len naňho. Dnes som ho už nevedela vyhnať z mojej mysle.

YOONGI

,, Kameň, papier, nožnice! " vykríkol Jungkook.

,, Nožnice, ha! Vyhral som! Teraz mi môžeš ísť kúpiť moje banánové mlieko." povedal hrdo Kook.

On sa asi nikdy nezmení, stále je ako také bábo.

Povzdychol som si a vybral sa do najbližšieho supermarketu zatiaľ čo má chalani čakali na námestí aby sme potom mohli zájsť na karaoke.

Vkročil som do supermarketu a šiel si hneď po svoje, čož bolo v tomto prípade banánové mlieko pre Kooka.

,, Dobre ráno" pozdravil ma veľmi známy hlas. Ten hlas patril len jednej osobe. Ktorú som dlho nevidel no napriek tomu ju veľmi ľúbim. Ale to je blbosť. Ona totižto z ničoho nič zmizla, neviem kedy ani len z akého dôvodu, no než som si to stihol uvedomiť bola preč a ja som o nej nevedel nič.

Zdvihol som hlavu k predavačke ktorá mala tak veľmi známy hlas a na chvíľu sa zasekol.

,,Dobré–"

<Je to naozaj ona?! Je to ona? Asi ma klame zrak. Áno, určite sa mi to len zdá. To sa ti len zdá Yongi, vidíš ju všade len preto že ti chýba >

,, Bude to 2 300 wonov" ozval sa jej hlas ešte raz.

Áno je to ona.

Vytiahol som z vrecka mikiny sumu a ešte raz sa pozrel na jej tvár , zobral tovar a čo najrýchlejšie šiel preč.

Nemôžem tomu uveriť, je to ona.

Zamyslene som kráčal ulicami, zahĺbený v mojich myšlienkach som sa ocitol na námestí kde ma už čakala skupina šiestich ľudí.

,, Máš moje mlieko? " dobehol za mnou Jungkook.

Len som mu ho potichu podal a sadol si na lavičku pri ktorej má všetci čakali. Povzdychol som si a frustrovane sa chytil za hlavu.

,, Hyung, čo sa stalo? Videl si azda ducha?" rýpol do mňa Jimin.

,, Nie ale mám taký pocit že som videl Lee" hneď ako som ti odpovedal Jungkook sa začal dusiť na banánovom mlieku.

,, Koho si videl?! Kde?! "









— Hi
Hello. Nech sa páči (alebo možno aj nepáči) ďalšia časť ktorú som pre vás guys písala niekedy nad ránom vďaka mojej krásnej milovanej nespavosti.

Like nespala som cuz som sa tak trochu bála tmy a pozerala hovadiny ktoré mojej nespavosti ešte dopomohli (a momentálne sa extra bojím chodiť sama po uliciach aby sa tam neobjavil vrah z toho filmu)

Anyway hope you enjoyed this ❤️

Môžte mi tu nechať tiež hviezdičku a nejaký komentár (aj kritiku)

I luv yaa <333

-mixcxa- 💘

Brother's best friend  2Where stories live. Discover now