Len raz //boyxboy//✔

⚫17⚫

Ráno som sa zobudil skoro. Budík som si vypol už včera, aby nás nezobudil. Pretrel som si tvár a posadil sa. Dark už nespal a rozhodne nebol pri mne. Hneď som sa postavil a išiel sa pozrieť kde je. Prešiel som celý dom no on nikde. Zostala mi posledná izba. Pomalými krokmi som sa k nej blížil. Mal som pravdu. Dvere boli trochu pootvorené. Pomaly som ich otvoril a pozrel na nich. Dark sedel pri Jayovi.

,,Dobré ráno" povedal som. Trhol sebou a vystrašene na mňa pozrel.

,,Kľud Jason. To som ja Leo. Už je všetko v poriadku. Nikto ti už neublíži" pozeral som naňho.

,,S-si to n-naozaj ty?" zaslzili mu oči.

,,Áno som to ja"

,,Leo" povedal a z očí mu vytiekli slzy. Postavil sa a hneď sa rozbehol ku mne. Pevne ma objal. Objal som ho tiež. Plakal mi do hrude, ale neriešil som to. A ani som si nevšimol, že mal na sebe už tričko. Zrejme nejaké našiel.

,,Pššt Jason všetko je už v poriadku" snažil som sa ho upokojiť. Hladil som ho jemne po chrbte. Smrkol a po chvíli sa odtiahol. Utrel si slzy a pozrel na mňa.

,,V-vážne m-ma tu nenájde?" povedal potichu.

,,Nie. Nedovolím to" pozrel som naňho.

,,Ďakujem" šepne.

,,Dobre. Dáš si raňajky?" pousmial som sa. Potreboval jesť. On mu určite nič nedával. Možno len omrvinky čo zostali.

,,Uhm" pozrel na svoje brucho.

,,Neboj sa dám ti najprv niečo ľahké" povedal som a on prikývol. Možno som zbadal, že sa aj trochu pousmial. No mal stále sklonenú hlavu.

Ach ty idiot tak rád by som ťa tam zabil.

,,Jason nemusíš mať predo mnou sklonenú hlavu" pozeral som naňho. No on ju nezdvihol. Jemne som ho chytil za bradu a podvihol mu ju tak, aby som mu videl do očí. On sa zahľadel do tých mojich. Chvíľu sme si do nich pozerali, ale prerušil nás hladný Dark. Zaštekal a tak sme sa museli od seba odtiahnuť a ísť dole.

Prišli sme do kuchyne. Tam som nabral Darkovi do misky granule s kúskami mäsa. Jason si sadol za stôl. Ja som sa presunul k chladničke.

,,Uhm aký máš rád jogurt?" pozrel som naňho.

,,Ak máš tak môže byť čokoládový" trochu sa pousmeje. Ja z chladničky vyberiem čokoládový jogurt, vyberiem ešte lyžičku a dám to pred neho. On sa pozrie na mňa.

,,Neboj sa nie je otrávený ani pokazený" pozriem naňho.

,,Ja len, že väčšinou mi uhm...on nič nedal tak prečo ty áno?" pozrel na jogurt.

,,Jason viem aké to bolo a preto ti chcem pomôcť" povedal som milo a vlastne aj pravdivo.

,,Tak to ďakujem" pousmeje sa a otvorí jogurt. Začne ho pomaly jesť. Ja sa opriem o kuchynskú linku a sledujem ho. Keď doje pozrie na mňa.

,,Ty jesť nebudeš?"

,,Nie ja teraz nemám moc chuť do jedla" poviem.

,,Uhm dobre" povie a už chce odpratať kelímok od jogurtu, no ja ho predbehnem. Zoberiem kelímok a vyhodím ho do koša. Lyžičku odpracem do myčky.

,,Leo mám ruky aj nohy" pozrie na mňa.

,,Ja viem. Len nechcem, aby si sa teraz moc namáhal" pozriem naňho aj ja. Povzdychne si.

,,Mal by som ti ošetriť rany" naznačím na jeho chrbát. Jay zbledne.

,,Uhm n-netreba" povie mierne so strachom.

,,Jay neboj sa ma ja ti neublížim"

,,T-to si hovoril v-veľa krát"

,,Ja viem, ale teraz to myslím vážne. Chcem ti pomôcť" pozeral som naňho a snažil sa ho o tom uistiť.

,,V-vážne?"

,,Áno"

,,Sľubuješ?"

,,Áno sľubujem"

,,Tak dobre" povedal a ja som sa pousmial.

,,Choď do obývačky o chvíľu prídem za tebou" povedal som milo a on prikývol. Postavil sa a odišiel si sadnúť na gauč. Ako som počul Dark za ním cupital tiež. Musel som sa pousmiať. Obľúbil si ho. Jemu sa to moc nestáva, aby si niekoho obľúbil. No Jaya si zrejme áno. A to veľmi. Zobral som všetky potrebné veci a išiel za nimi. Jay ho hladkal za ušami a Dark spokojne vrtel chvostom.

,,Tak už som tu" povedal som, aby sa ma nezľakol. Jay na mňa pozrel.

,,Uhm...asi si mám dať dole tričko však?" spýtal sa. Ja som prikývol.

,,A nemohol by si mi požičať aspoň nohavice...nechcem byť...no...uhm..." vedel som čo chce povedať. Mal som to vtedy rovnako.

,,Jasné hneď ti nejaké donesiem" položil som veci na stôl a išiel hore do izby. Prešiel som k skrini a otvoril ju. Hľadal som tam čo najmenšie tepláky. Nakoniec som ich našiel. Budú mu asi trošku veľké, ale aspoň niečo.

A hlavne v nich bude vyzerať sexi.

Nie Leonard prestaň. Teraz na toto myslieť nemôžeš. Chúďa Jason. Čím všetkým si musel prejsť. A ty myslíš na toto? No môžeš sa hanbiť.

Potriasol som hlavou a išiel radšej dole. Tepláky som položil pred neho a otočil sa. Jay sa obliekol a vyzliekol si tričko.

,,Môžeš" povedal potichu. Ja som sa otočil a pozrel naňho. Boli mu o trošku väčšie. Potom som si ho prezrel celého.

Och môj bože.

Keby som mohol pozeral by som sa naňho stále, ale musel som mu to predsa ošetriť. Sadol som si zaňho a zobral zandričku s dezinfekciou. Rany neboli hlboké, no neboli na tom najlepšie. Položil som handričku jemne na ranu. Jay sebou cukol a zakňučal.

,,Jay viem ako ťa to bolí. Musíš to, ale vydržať" pozrel som naňho.

,,Ale ono to moc bolí" zakňučal znovu. Bolo mi ho naozaj ľúto. A mne rozhodne nebýva ľúto len tak niekoho.

,,Ja viem Jay, ale prosím vydrž to" povedal som. Pozrel sa na mňa.

,,Uhm tak dobre. Ale m-môžem ťa držať z-za ruku?"

,,Áno. Kľudne môžeš" zostal som trochu prekvapený, no súhlasil som. Musel som. Alebo teda chcel som. A ten jeho poloúsmev mi za to rozhodne stál. Podal som mu ruku a on mi ju chytil.

Handričku som zase trochu priblížil k rane. Ruku mi jemne stlačil. Čo najjemnejšie som ho začal ošetrovať. Miestami mi ruku stlačil silnejšie inokedy zakňučal, no necukol.

Je silnejší ako som si myslel.

Keď som mu ošetril chrbát pousmial som sa. On na mňa pozrel. V očiach mal slzy a pár stihlo aj vytiecť.

,,U-už?" opýtal sa.

,,Áno už" slzy som mu zotrel palcom.

Pozerali sme si do očí. Mal ich naozaj prenádherné. Také krásne žiarivo zelené. Mohol by som sa do nich pozerať stále. Nechápem prečo som si to nikdy dovtedy nevšimol. Túto chvíľu som si chcel čo najviac zapamätať.