„No tak, deti, poďme, obliekajte sa,“ naháňala deti v nedeľu doobeda mama, vidiac, že jej ratolesti ešte stále behali po dome v pyžame. „Omša o chvíľu začína, treba nám ísť.“
„Tak dobre,“ dve mladšie deti sa so šomraním začali obliekať. Najstarší chlapec sa však ani nepohol, naďalej hľadiac do mobilu.
„Janko, obliekaj sa,“ vyzvala ho. „Aspoň raz poď s nami. Už dávno si v kostole nebol.“
„A načo tam pôjdem?“ zabručal otrávene. „Aj tak je tam nuda. A zima.“
Mama si smutne vzdychla. Bolel ju synov prístup. Odmalička viedla svoje deti ku viere, chodili do kostola každú nedeľu, no ako chlapec prichádzal do puberty, všetko sa zmenilo. Už si s ním nevedela dať rady. Občas sa pristihla pri tom, ako rada by vrátila čas.
„No tak, Janíčko, prosím, urob to aspoň pre mňa, keď ti už nezáleží na tom, že si kresťan,“ nevzdávala sa, hoci vedela, že to nemá veľký zmysel. „Som z tvojho prístupu k viere smutná.“
„Blablabla,“ zahundral, čím jej vrazil do srdca ďalšiu dýku. No nádej umiera posledná.
„Pôjdeš s nami aspoň na Vianoce?“
Chlapec teatrálne pretočil očami. „No tak dobre... Ale len na Vianoce...“
Prosím, nech sa stane vianočný zázrak a opäť nájde cestu k viere.
YOU ARE READING
Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendár
Short Story24 dní. 24 ľudí. 24 želaní. Otvorme spolu okienko po okienku, nahliadnime do osudov našich hlavných hrdinov a vypočujme si ich vianočné priania. Ktovie, možno sa v niektorom z nich nájdeme aj my. Zbierka adventných drabbles a double drabbles Cover b...
