14.

45 8 7
                                    

„Miško, máš návštevu,“ nakukla do chlapčenskej izby hlava jednej z vychovávateliek. „Prišli ťa pozrieť Petríkovci. A majú pre teba nejaké prekvapenie,“ žmurkla naňho spiklenecky.

Oslovený chlapec nadšene vyskočil z postele, na ktorej si čítal, a so šťastným úsmevom sa rozbehol ku dverám.

„Stavím sa, že na Vianoce si ho vezmú domov,“ smutne zamumlal sám pre seba tmavší vyziabnutý chlapec z vedľajšej postele. „Jeho chce každý. Malý rozkošný blonďavý anjelik,“ posmešne napodobňoval Petríkovcov a spakruky si utrel osamelú slzu. Za ním za tie roky neprišiel nikto. Kto už by len chcel rómske dieťa? „Aj ja by som chcel mať konečne rodinu.“

Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendárWhere stories live. Discover now