4.

76 12 6
                                    

Za oknom malej garsónky, na parapetnej doske, s noštekom pritisnutým na sklenú tabuľu, sedel smutne malý chlapec a zamyslene hľadel von do tmy.

„Deje sa niečo, zlatíčko?“ zaujímala sa mama, ktorej neušiel jeho nešťastný výraz. Tváril sa ani keby mu niekto práve umrel.

„Strašne by som chcel, aby snežilo,“ vzdychol si. „Chcem ísť von. Nudím sa.“

„Ja viem, anjelik, ale čo keby sme sa išli von aj tak? Niekam sa prejsť?“

Pokrútil hlavou. „Chcem sneh.“

„Mám nápad,“ ozvala sa po chvíli mama. „Ja ti ten sneh urobím. A potom ho môžeš pokojne zjesť.“

Chlapcovi sa rozžiarili oči. „Ľúbim ťa, maminka.“

Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendárHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin