nikdy nepísal by básnik
riadky v toľkej bolesti.
každý zvolí si únik,
každý chce žiť v radosti.
život nieje poetický,
svet pod sklom ukrytý.
už nenachádzam významy,
oheň mi dopálil ruky,
žiadne skryté významy,
len slová, vety, skanzeny.
pieskom nám búria oči,
mláky menia sa na potoky,
prebúdzame príšery.
ta utekáme bosý
po rozbitých žiarovkách,
krvácame z rán vlastných.
plačeme keby bola bolesť
najhoršie čo nás môže postihnúť.
pritom bolesť sťa rozprávka,
horká ranná kávenka.
a ja už poznám tie miesta
kam teraz chodím bez teba
