Wolf Curse

1. Prológ

"Upálte tú čarodejnicu! Upálte ju!"

Kričali nenávistne obyvatelia Salemu. Mesto preslávené nie veľmi peknou históriou.
Bolo známe hlavne pre upaľovanie čarodejníc na hranici. Ľudia ostali dosť paranoidní a podozrievaví od prvého upálenia.

Pretože tu bola taká doba aká je, tak muži mali najväčšie slovo a mladé ženy sa báli čo i len povedať jednoduché nie. Stačilo odmietnuť vyprať košeľu alebo navariť a hneď sa začali vyhrážať.

Samozrejme nie všetci boli takí zlí a zneužívali túto moc, ale aj tak to bola veľmi zlá a nebezpečná doba pre väčšinu ľudí a hlavne mladých žien.

Jedného dňa na to ale doplatili.

Odviedli jednu mladú dievčinu, ktorú obvinili a odsúdili za čarodejníctvo kvôli tomu, že liečila svoju chorú matku rôznymi bylinkami, z ktorých varila čaj. Ten čaj dokonca podávala aj chorým deťom niektorých ich susedov.

Cirkev mesta si toho všimla a začala o onom dievčati šíriť klebety, že sa upísala satanovi a otravila studňu svojimi kliatbami.
Samozrejme to boli klamstvá, ale tí čo rodinu poznali sa báli za ňu postaviť.

Matka vďaka jej starostlivosti vyzdravela a snažila sa ich presvedčiť nech jej dcéru pustia. Zúfalo prosila a nariekala, ale márne.
Musela sa prizerať ako jej ešte tak mladú dcéru priviazali k drevenému stĺpu a podpálili.

Stalo sa to v deň splnu krvavého mesiaca.

Posledný bolestný výkrik jej dcéry sa tiahol celým mestom Salemu až do hlbokého lesa.

To preliatie nevinnej krvi dievčaťa s takým dobrým srdcom, niečo zobudilo.

Niečo veľmi zlé a plné nenávisti k ľuďom.
A po tak dlhom spánku to lační po ich sladkej hriešnej krvi.

Ešte v tú noc do Salemu v trhol netvor, čierny démon, a vyvraždil všetkých čo sa podieľali na tom bezcitnom čine...

"...Nemal s nikým zľutovanie a jediný dôvod prečo niektorých nechal nažive bol ten, aby sa mal čím kŕmiť pri ďalšom splne mesiaca.
Posledné čo obyvatelia počuli od toho netvora bolo silné vytie ako od vlka, ktoré sa ti dostalo hlboko do kostí až človek ostal paralyzovaný strachom a nedokázal sa ani pohnúť. Potom sa znovu vrátil do temnoty odkiaľ aj prišiel a vyčkával na ďalšie chladnokrvné hodovanie."

Strašila mama svoju dcéru rozprávaním temného príbehu o Netvorovi zo Salemu.

Niežeby to mala v pláne. Jej dcére, malej Annabeth, sa ten príbeh páčil, lebo ten netvor nech bol akokoľvek zlý a desivý, tak potrestal len ľudí čo si to zaslúžili.

"Mami, a čo sa stalo s jej matkou?"

Spýtala aj keď vedela, že nikto o tom moc nehovorí.
Tá stará žena akoby sa pod zem prepadla.

"Hm...Neviem pokladík. Niekto hovorí, že opustila Salem, iný zase, že prosila netvora nech ukončí jej žiaľ, tak jej vzal život ako ostatným."

Pousmiala sa a zakryla ju pod teplú perinu. Bol už najvyšší čas ísť spať.

"Alebo si vymysli vlastnú verziu, ktorej chceš veriť. Trochu si to prikrášli, dobre?"

Dala jej bozk na čelo na dobrú noc a privrela dvere.

Zaľahla si do postele vedľa svojho muža, ktorý už driemal. Bol prepracovaný a večne unavený, no o svoju rodinu sa vedel postarať.
Krb mala dcérka vo svojej izbe aby jej nebola zima. Oni si museli vystačiť so svojou telesnou teplotou a veľkou perinou, o ktorú sa delili.

Ľahla si k nemu čo najbližšie aby sa zohriala, spokojná ako nikdy predtým.
Darilo sa im oveľa viac ako predtým.

Že by konečne našli svoje vysnené miesto a pokoj?
Osud s nimi mal v pláne ale niečo iné.