Wolf Curse

5.

"Ach svätý bože, toľko práce a starostí…"

Lamentoval starosta mesta Salem. 
Už celý týždeň sa nezastavil, neoddýchol si. Ledva aj zaspal v noci. 
Toľké veci treba vybaviť, vypísať a podpísať a ešte aj dane treba vyzbierať do pokladnice.

"Ale prosím vás Elliot, neberte Božie meno nadarmo. Mali by ste si zobrať moju radu k srdcu. Viete predsa, že chcem len to najlepšie pre Salem a jej obyvateľov. 
Ľudia začínajú byť netrpezlivý. Už to takto ďalej nemôže pokračovať."

"Ja viem, ja viem, prepáčte.
Ale veď viete, že na tom nie sme najlepšie s peniazmi. Obilie nám hnije, dobytok hynie. Nie je s čím obchodovať. Ľudia ledva vyžijú z toho čo im ostalo. Nemôžem im vziať ich posledné peniaze čo majú. Vy by ste to mali chápať otče zo všetkých najviac."

Pozrel sa Elliot z okna na mestské námestie so studňou uprostred. 
Mali tu istý problém. Také nešťastie, ktorého nie a nie sa zbaviť.
Obyvateľstvo Salemu už nechce viacej znášať túto každoročnú biedu vždy pred zimou. Potrebujú zásoby jedla a sena pre dobytok. Tiež potrebujú peniaze, za ktoré si na trhu pokupujú potrebný tovar a v krčmách posedia pri pive a dobrej spoločnosti bez starostí a strachu z neznámej choroby. 

"Skutočne si myslíte, že nám pomôžu?
Veď nemôžete znova pokropiť polia a stajne svätenov vodou ako doteraz a predniesť pár slov z tej vašej knižky?"

"Tu už svätená voda nepomôže ani Božie slová a modlidby, keď nepoznáme zdroj tej temnej moci. V tom má prsty isto bosorka."

"Nie. Nebolo toho už dosť? 
Už tri ženy sme z podozrenia čarodejníctva poslali na smrť. Nechcem ďalšie chyby robiť. Nemyslím, že to je to čo si náš stvoriteľ praje. Zabíjať nevinné ženy."

"Dostali predsa spravodlivý súd. Uznávam, že dokázali svoju nevinnu utopením, ale to znamená, že sú ich duše v nebeskom kráľovské po boku nášho Pána. Ak má človek čisté svedomie, nemusí sa báť smrti. Nech ich duše odpočívajú v pokoji."

"A nemyslíte, že ak by boli nevinné, tak by ich životy pred utopením boh zachránil a dal nám tým znamenie, že sme sa zmýlili? Nemyslím, že je to dôkaz, že predali dušu veď viete komu. Predsa o to mu ide, aby tie duše získal, nie?"

Otec Mikael sa zhrozil nad Elliotovými slovami. To je rúhanie. 

"Pre vaše dobro a, že ste môj priateľ, budem robiť, že som nič nepočul.
Chápem, že máte starostí plnú hlavu, ale nestrácajte vieru, nepochybujte. Chytíme ju a stihne ju trest aký si právom zaslúži. Upálenie na hranici. Myslím, že som sa vyjadril jasne.
Ak s tým neurobíte nič vy, tak nie ste naďalej hodný byť starostom tohto mesta."

Mikael bol viac než schopný pripraviť ho o miesto. Mal vyššiu moc ako samotný starosta aj preto, lebo bol viac uznávaný medzi ľudom. Ak sa mu nepáči vedenie mesta, vedel by nájsť vhodnejšieho človeka pre tú prácu.
Elliot by prišiel o všetok majetok a spravil by si len hanbu. A čím iným by sa uživil v tejto dobe? Mal tiež rodinu, o ktorú bolo treba sa postarať. Bol vdovec s chorou dcérou a služobníctvom. Nemohol si dovoliť prísť o peniaze. Akoby ich mohol vyplatiť a kupovať medicínu pre dcéru? 
Nechcel aby mu ju choroba vzala rovnako ako jeho nebohú ženu. 

"Dobre, poslúchnem vaše rady otec Mikael. Tu máte kľúč od pokladnice a robte čo musíte. 
Inak nám neostáva nič iné iba opustiť toto prekliate mesto hádam..."

Vydal nešťastný povzdych a zveril Mikaelovi zväzok kľúčov. 
Snáď toho nebude ľutovať ešte viac ako doteraz. Nezniesol to pomyslenie, že má sám na rukách krv tých žien, keďže ich nechal odsúdiť bez slova na smrť. 
Chcel obhájiť ich nevinu, ale z takou nedôverou a zaslepením strachom by nepochodil dobre ani on sám. Akurát by ho mali za ovládaného kúzlami.