"i love you" he never says▪️y.min SK

▪️1▪️

"hyung!"

yoongi sa zamračí, keď mu v lone pristane pár bosých nôh, zhadzujúc jeho zápisník. prsty staršieho chlapca sú studené a jimin nadskočí, keď sa omotajú okolo jeho členku, odstrkujúc jeho nohu preč.

"yah," yoongi zafučí, zohýbajúc sa po svoj zápisník. opráši stranu a vygumuje čiaru, ktorú omylom spravil na snehovo-biely papier. odstráni šúľance, pozorujúc ako padajú na zem. unavenymi očami pozrie späť na jimina a zamračí sa. "čo chceš? pracujem."

jimin sa usmeje. jeho oči sú žiarivé ako slnko samo a jeho úškrn je až príliš široký, príliš entuziastický na to, aby ho yoongi momentálne dokázal vstrebať. "len ti robím spoločnosť."

yoongi pretočí očami, pokladajúc zápisník späť do svojho lona. jimin sa zahniezdi a opäť položí svoje nohy ponad yoongiho notes. keď yoongi zamračene vzhliadne, jediné čo jimin spraví je, že sa ospalo usmeje a zavrie oči. pritúli sa bližšie ku gauču a oprie sa lícom o operadlo. jeho plné pery sú našpúlené, mihalnice mu tvoria tieň na lícach a vlasy mu padajú do tváre.

jimin začne vypúšťať tiché výdychy, jeho hruď sa pomaly zdvíha a klesá. yoongi skrúti ústa do grimasy. povzdychne si a strasie z ramien svoj sveter, prehadzujúc ho cez mladšieho chlapca.

"tvoja pokožka je skurvene studená, jimin," napomenie ho yoongi, nechávajúc brušká svojich prstov blúdiť po jiminovom odhalenom pleci.

jimin len zahmká, ignorujúc yoongiho nespokojný tón. jemne sa zachveje a viac sa pritúli k teplému pletenému svetru. "ľúbim ťa, hyung," zamrmle v polospánku.

a yoongi sa nad tým nepozastavuje. len si odhrnie vlasy z očí a začne niečo rýchlo nedbalo črtať do svojho zápisníka, jeho jazyk vykukuje spoza malých ružových pier.

"ja viem," povie.