www.zamilujsadomňaprosím.sk

21♡

Moja ruka skĺzla do tej jeho. On ju mal tak príjemne teplú na rozdiel od mojej  ľadovej ruky.

Oprela som sa o neho a jeho tvár sa usadila na moje rameno.

,,Neboli sme tu už dlho. Veľmi dlho." Poznamenala som trocha chrapľavým hlasom, pretože ma bolelo hrdlo.

,,Ja viem. Veľa vecí sme zanedbali."

Sedeli sme na kartónových krabiciach na streche hotela. Mrzli sme, ale ten výhľad a kľud stál za to.

,,Hneď ako predáme Resort, všetko sa vráti do normálu."

,,Naozaj si myslíš, že ho predáte?"

On pochyboval?

,,Čože? Myslíš si, že na to nemám?"

,,Nie. Len.."

,,Len si myslíš, že na to nemám."

,,To som nepovedal."

Odtiahla som sa od neho a po chvíli som sa postavila. Ruky som si dala do vreciek, ktoré boli príjemne mäkké.

,,Ach." Povzdychol si zťažka akoby sa práve vrátil z vojny.

,,Čo je?"

,,Nič. Toto sa odohráva vždy. Ja niečo poviem a ty odchádzaš."

Pozrela som sa na neho vyčítavo a neveriacky som pokrútila hlavou.

,,Pretože sa chcem vyhnúť hádke."

,,Naozaj? Preto lebo ťa hryzie svedomie?"

Mlčala som. Radšej som mala odísť, pretože sme sa už hádali.

,,Keby si mi trocha dôveroval tak by si vedel, že medzi mnou a Carterom nič nie je. Vieš, vo vzťahu by mala byť dôvera."

,,Ja ti dôverujem, ale.."

,,Ak by si mi naozaj dôveroval tak tam nie je žiadne ale."

Postavil sa na nohy a priblížil sa ku mne.

,,Tebe dôverujem, ale jemu nie. Je to sukničkár a sama dobre vieš, že pretiahne každú."

,,Ahá..takže ty si myslíš, že mu skočím do postele???!"

Mlčal.

,,Ty si naozaj myslíš, že sa s ním vyspím?" Opýtala som sa neveriacky.

,,Vidím ako sa na seba dívate. Akoby medzi vami niečo bolo. A nehovor mi, že to tak nie je."

,,Vieš čo je medzi mnou a ním? Tridsaťpäť tisíc dolárov. A vieš prečo? Pretože len kvôli vám musím hrať túto blbú hru! Nikto sa ma nepýtal či to chcem. Všetci ste ma do toho natlačili Akoby to bolo jednoduché, ale vôbec to nie je jednoduché, pretože namiesto toho, aby si mi dôveroval ma tu obviňuješ z toho, že chrápem s Carterom!"

,,Takže ti prekáža, že si obliekaš drahé handry? Že spíš v apartmáne? Vadí ti, že chodíš na večierky?,"

Jeho slová ma boleli, pretože to hovoril dosť vyčítavo. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som sa snažila skryť.

,,..prekáža ti, že predstieraš, že si lepšia, než v skutočnosti si?"

,,Čože?," Opýtala som sa nechápavo až mi jedna slza ušla. ,,..takže podľa teba.." Nemala som slov.

Rukou si vošiel do vlasov a pozrel sa na mňa.

,,Som debil. To som nemal pov.."

,,Choď preč." Utrela som si slzy a pozrela som sa na neho.