www.zamilujsadomňaprosím.sk

17♡

Vyčerpane som sa pozrela na mladíka, ktorý ku mne mieril s rovnako vyčerpaným výrazom tváre.

,,Tu mi to podpíšte." Pod nos mi strčil papier a do ruky mi podával pero.

Po pár sekundách som si konečne všimla kolonku, na ktorú som sa podpísala a vďačne som sa na neho usmiala.

,,Bude to dvestoosemdesiat dolárov."

Šokovane som sa na neho pozrela až sa pousmial.

,,Myslela som si, že to je vyplatené."

Vždy to bolo vopred zaplatené prevodom na účet.

,,Ja to vyplatím."

Obzrela som sa za seba a všimla si Cartera, ktorý ku nám tackavo kráčal.

,,Takže koľko?" Opýtal sa a snažil sa vybrať svoju peňaženku z vrecka nohavíc.

,,Dvestoosemdesiat dolárov, pane."

Otvoril peňaženku a podal mu tri stodolárovky.

,,To je v poriadku."

,,Ďakujem pane." S úžasom sa pozrel na Cartera a peniaze si schoval do vnútorného vrecka mikiny.

,,Ešte jeden podpis a je to vybavené."

Carter sa na mňa pozrel a rozosmial sa.

,,Zlatko, ledva som sa sem dostal tak tam hoď jeden podpis za mňa."

Schmatla som pero a podpísala sa už opäť.

,,Pekný večer." Zaželal nám kuriér a s radosťou v očiach odchádzal preč.

Vzala som plnú prepravku piva a snažila som sa ju odniesť do skladu.

,,Kam ideš?"

,,Ak si si nevšimol tak pracujem a snažím sa ťa ignorovať.."

Konečne som vošla do skladu a zložila som prepravku.

,,Cora, prečo to robíš?"

Zľakla som sa. Nečakala som, že kráčal za mnou. Ani som ho nepočula.

,,Pretože som za to platená?"

,,Prečo ma ignoruješ?"

Obrátila som sa na neho a vypleštila som oči.

,,Prečo si zamkol dvere!! Vieš o tom, že sa dajú otvoriť len z vonkajšej strany!!" Skríkla som a čo najskôr som ho obišla a skúsila som dvere otvoriť, ale namiesto rúčky tam bola neschopná guľa.

,,Ako som to mal vedieť?"

,,Už pol roka ti o tom hovoríme! Preto! A ty si nebol schopný tie kľučky vymeniť!" Vrieskala som na neho.

Uviazla som s ním v jednej miestnosti.. Medzi štyrmi stenami..

,,Má to aj svoje výhody." Uchechtol sa a priblížil sa ku mne.

,,Neopováž sa ku mne priblížiť!"

,,Lebo čo?," Hovoril s kľudom a stále sa ku mne približoval. ,,..otvoríš dvere??" Zasmial sa.

,,Carter, si opitý a očividne ti to neprospieva na mozog."

,,Tak to, aby sme zamestnali ruky."

,,Carter, varujem ťa." Pohrozila som mu.

Snažila som sa znieť, že som schopná ho nakopať. Lenže pravda bola taká, že som sa ho až príliš bála. Vlastne..bála som sa opitého Cartera, pretože som nevedela, čoho je schopný.