Martinus je dole na gauči a ja stále neviem zaspať.Nemôžem prestať nad ním rozmýšľať.Že by som ho stále milovala?Cítim ku nemu strašne veľa.Ale že by chcel by byť stále so mnou po tom všetkom?Neviem.Postavila som sa z postele a rozhodla sa,že si zabehám.Dala som si legíny a veľkú rozťahanú mikinu.Už iba nejaké tenisky a mohla som vyraziť.
Rada chodievam bežať keď vychádza slnko.Neskutočne sa cítim keď viem,že mám pri sebe niekoho koho milujem.Aj keď stále netuším či jemu záleží na mne.Behala som asi tak pól hodinu a rozhodla som sa ísť domov.
,,Martinus?"povedala som po tichu.Chcela som aby to počul ale zároveň som to ani nechcela.Nič neodpovedal.Rozhodla som sa ísť do izby.,,áno?"povedal po tichu,že to nebolo skoro ani počuť.,,Mohly by sme sa porozprávať?",,Ehm..jasné ale ako som sa sem dostal?",,Bol si opitý a..nechcela som ťa tam nechať tak som ťa zobrala ku mne domov.",,Ďakujem a čo si sa chcela opýtať?",,Cítiš niečo ku mne ešte?"povedala som.,,Sarah kto by ťa nemohol prestať milovať.Hovoril som ,že na teba nezabudnem.No a ani som nezabudol.Ľúbim ťa."povedal a ja som bola neskutočne šťastná.Objala som ho a zašepkala mu:,,Aj ja teba milujem."povedala som a v tej chvíli sa mi vrhol na pery.
