Dark guardian《z.m》✓

seven.

Ako sa to tam dostalo?

,,Pane? Sú v tom nejaké kúzla?"

,,Nie, Rose." Hrdelne sa rozosmial.

,,Tak čo teda?"

Zayn si ťažko vydýchol. ,,Je to na dlhé rozprávanie, Rose. Už je neskoro, mali by sme ísť spať." Podotkol so zdvihnutým ukazovákom. Postavil sa, mobil položil na stolík vedľa mňa.

Náhle sa nahol nad moje telo, ktoré schytil do rúk. Zodvihol ma, nesúc ma do spálne. Pohybom nohy otvoril dvere a presunul sa k posteli, na ktorú ma položil.

Začal mi dávať dole šaty. Znova.

,,Nie, prosím. Dnes ste mi už ublížili," šepla som, pálivé slzy sa mi držali na krajíčku. ,,Nejdem ti ublížiť. Vyzliekam ťa, pretože nemôžeš spať v takých šatách," riekol, rozviazujúc stužky na šatách. Aj pri tom vyzeral veľmi navnadený. Jazyk mu vykúkol z úst a navlhčil mu pery.

,,Dokážem to aj sama, pane." Hlesla som, s maličkým náznakom vrčania.

Mykol plecom, dal zo mňa ruky preč. Ďakovne som sa naň pozrela. Konečne ma nechal na pokoji, aj s tými jeho otravnými rukami.

Zayn mi po chvíľke hľadania našiel vhodný odev na noc. Bola to ľahká biela košieľka. Obliekla som si ju a potom spokojne zaľahla do perín. Zavrela som oči, pomaly som sa dostávala preč od reality- do ríše snov.

Zaregistrovala som len Zaynove paže na mojom tele a následné odfukovanie z jeho úst.

×××

,,Rose, nemôžeš ísť k vodopádom. Veď sneží a na viac, musíme chystať veci na oslavu. O dva dni je Štedrý deň." Zabolelo ma, keď som sa dozvedela, že som tu už viac ako mesiac. Mesiac bez akéhokoľvek kontaktu s normálnymi ľuďmi. Mesiac bez matky.

,,Pane,s om unavená z tohto všetkého a ešte k tomu špinavá. Potrebujem si oddýchnuť," odvetila som prosiac na kolenách.

,,Rose, ak sa chceš umyť poď so mnou." Nastavil svoju dlaň. Opatrne som sa jej chytila a postavila sa. Zaviedol ma do veľmi zvláštnej izby. Na zemi nebol koberec, podlaha bola chladná a modrá. Pre mňa bolo toto všetko nové, pretože som bola zvyknutá na hlinenú zem.

,,Toto je sprcha. Ukážem ti, ako ju používať." Ukázal na niečo veľmi zvláštne. Ani som to nevedela popísať.

,,Vyzleč sa."

,,Prečo?"

,,Pretože sa ideš umývať, Rose." Zayn si neveriacky plesol po čele.

No tak som blbá a zaostalá, Zayn, nemôžem za to.

Vyzliekla som sa, pričom sa na mňa Zayn neprestajne díval. Bolo mi to nepríjemné. Nasmeroval ma do tej sprchy.Postavila som sa dovnútra, on sa natiahol po páčku.

Na moje telo sa spustili teplé prúdy vody. Vyvaľovala som oči nad tým, čo všetko to dokáže.

Voda mi zmáčala vlasy, ktoré začal Zayn niečím natierať. Masíroval pokožku mojej hlavy. ,,Pane, tá voda tečie von a na teba," povedala som, keď som zbadala mokré fľaky na Zaynovom oblečení.

,,To nevadí, počkaj." Zrazu voda prestala tiecť. Zayn si začal dávať dole svoje šatstvo, začala som sa báť.

Nahý ku mne pristúpil a zavrel dvere na sprche.

,,Neublížim ti. Len ťa umyjem, láska." Pri rozprávaní si zahryzol do pery. Do rúk zobral fialovú fľaštičku a vylial časť jej obsahu na svoje dlane.

Začal sa dotýkať môjho tela, roztierajúc to po mojej pokožke. Moje prsia samozrejme nevynechal. Stále sa ich dotýkal, mala som toho po krk.

,,Pane." Zamrnčala som, odstrčujúc ho od môjho tela. Moja snaha nebola úspešná.

,,Chcem ťa, Rose," vzdychol pri mojom uchu. Chytil ma za zadok a stisol ho. Ugh.

,,Preboha, Rose. Chcem ťa," opakovane šeptal. Krútila som hlavou. ,,Nie, nechcete."

Celý čas mu ide len o sex. Nemôže ma pustiť a pretiahnuť nejakú, ktorá by ho chcela?

Rose, vzchop sa. Nikto nechce takého netvora akým je Zayn. Hnusného a chlipného vraha.

Ohmatával ma, ale zabudol na držanie mojich rúk, takže som sa mohla konečne brániť.

Mysli Rosemary. Čo by mu ublížilo?

Náhle mi svitlo. Päsťou som mu celkom slušne vrazila do tváre. Napäto som ušla zo sprchy, on si utieral krv tečúcu z jeho nosa.

,,Kurva!" Jeho hlas nabral na výške. Pred mesiacom by mnou možno trhlo a pozastavila by som sa nad tým.

No dnes je všetko inak. Stala som sa silnejšou. Dokonca som si zvykla na každodenné urážky vychádzajúce či už zo Zaynových, Hayesových alebo Harryho úst.

Začínalo mi to byť úprimne jedno.

Zabehla som do Zaynovej izby, rýchlo som sa obliekla do nejakých šiat, vydávajúc sa na definitívny útek z tejto diery plnej psychopatických mužov. Srdce mi chcelo vyskočiť z hrude.

Potichy som sa prikrádala malou sieňou, obzerajúc sa dookola.

Ale to by si nebola ty Rose, keby si niečo nedokašľala.

Príliš dlho som sa zaoberala opatrnosťou, nevšímajúc si niekoho prítomnosť. V dverách stál hnedovlasý mladík- tretí z bratov.

Prečo si hovoria bratia, keď majú rozlišné priezviská?

,,Zlatko, kam si sa to vybrala?" Odvetil brunet. V hrdle sa mi vytvárala neprirodzená hrča, ktorá ma nútila plakať.

Vydrž to,Rose.

,,Ja-"

,,Rosemary, nemusíš mi nič hovoriť. Ja viem, čo si myslíš a to je najdôležitejšie." Prepukol v zlomyseľný smiech, lenže v jeho podaní to bolo, akoby sa snažil 10-ročný chlapec hrdelne zasmiať. Jednoducho mu to s jeho tenkým hlasom nevyšlo.

,,Ako to myslíte?"

,,Som strážca temnoty, takže nemôžem byť len obyčajný ako napríklad Charles. On má len svaly. No my traja, my to tu vedieme. Ja viem čítať myšlienky, miláčik. Mimochodom, som Louis," našpúlil pery a nechutne cmukol. Rozišiel sa smerom ku mne, držiac niečo v ruke. Bolo to nejaké sivé vrecúško.

,,Ak dovolíš, teraz si chcem užiť."

,,Tak to urobte." Riekla som, Louis rozšíril oči.

,,Ale nie so mnou," z podväzku som vytiahla malú dýku, vztyčujúc ju smerom k nemu. ,,No tak. Snáď si nemyslíš, že ma môžeš zabiť týmto. Si moc krehká a bojazlivá na to, aby si to dokázala." Vysmieval sa mi.

To teda nemal robiť.

Nahnevane som sa k nemu priblížila, srdce mi vyskočilo až kdesi do krku, počula som jeho silný pulz.

Bodla som.

//Pozn. autora: //

Oh sorry,že nebola tak dlho,dúfam,že ste na DarkGuardian nezabudli :'(  Viete,tento týždeň bol totálne,ale totálne na hovno.

Jednoducho hrôza.

Okay, tak čo myslíte,čo sa stane v nasledujúcej časti? Zabila Rosie Louiho?Podarí sa jej utiecť?

*Le psycho ego nastupuje-Zayn, ak si to čítaš, neber to tak. Si dokonalý a chce ťa veľa dievčat. Amen. <--- o.o aké otrepané :O

:D :D :D

Votujte

Komentujte

Luv U :3 Yay!! ♥

*T*